-41 °C a zamrznuté vtáky padali z oblohy: Ľadová apokalypsa spred takmer 100 rokov lámala rekordy na Slovensku

Predstav si mráz taký silný, že ti pri ceste do obchodu omrznú uši, voda zamrzne skôr, než dopadne na zem, a rieky sa zmenia na ľadové diaľnice. Presne takto vyzerala legendárna „zima storočia“, ktorá začala nenápadne, no potom udrela s ničivou silou.

Mráz, ktorý bral ľudské životy

Všetko sa zmenilo v januári 1929, keď celú Európu zovrel chlad, aký si dnes nevieme ani predstaviť. Vrchol tohto pekla prišiel 11. februára, keď v obci Vígľaš-Pstruša namerali absolútny slovenský rekord -41,0 °C. Zima vtedy prenikala doslova do kostí a trvala celé týždne, pričom jednoduchý presun po meste sa stával bojom o život, píše web iMeteo.

Tradovalo sa, že po príchode zvonku sa nesmieš postaviť ku kachliam, inak by ti teplo poškodilo kožu a prišiel by si o omrznuté uši. Preto ľudia stáli v predsieni aj pol hodiny, kým sa odvážili ísť k ohňu. Na klinike profesora Krybicha vtedy zaznamenali 25 prípadov omrznutých uší a dobové noviny Národní politika varovali, že omrzliny vznikajú už po 15 minútach vonku.

Ticho v uliciach a zamrznuté rieky

Mestá sa zmenili na nepoznanie. Ulice úplne stíchli a kaviarne, inak plné života, zívali prázdnotou. Ľudia sa tlačili pri peciach, zatiaľ čo vonku zamrzlo všetko s obsahom vody. 12. februára zamrzla v Prahe Vltava a v Bratislave Dunaj od brehu k brehu. Ľad pokryl dokonca aj Čierne more v Bulharsku či rieku Sáva pri Záhrebe.

Život kolaboval – železnice prestali premávať, praskali vodovodné potrubia, mestám chýbala pitná voda a zásoby dreva sa stenčili o tri štvrtiny. Zamestnanci elektrární dreli v nepredstaviteľných podmienkach a vodičom električiek museli na konečných dávať horúci čaj a masť proti omrzlinám, aby vôbec vládali pokračovať.

Tragédie v domoch aj v prírode

Ani doma však neboli ľudia v úplnom bezpečí. V snahe rýchlo sa zohriať dochádzalo v interiéroch k tragickým otravám plynmi z nedokonalého spaľovania. Na vidieku ľudia v zúfalstve pálili starý nábytok, pričom v noci im voda zamŕzala priamo vo vedrách. Ešte horšie na tom bola príroda.

V lesoch hynuli stovky zajacov a sŕn, dobytok v chlievoch trpel bolesťou a vtáky padali z oblohy zamrznuté priamo počas letu. Za touto katastrofou stála tlaková výš siahajúca od Škandinávie po Francúzsko, ktorá zablokovala teplý vzduch z Atlantiku. Obloha bola stále zatiahnutá a sneh, ktorý miestami siahal až po koruny stromov, sa roztopil až v apríli.

Inverzia nás ešte potrápi

Hoci sa pri čítaní o mrazoch spred takmer sto rokov možno striasaš zimou, pohľad z okna ťa vráti do reality. Aktuálne počasie zatiaľ pripomína skôr sychravú jeseň než arktickú apokalypsu. Mnohí sa pýtajú, či nás podobný scenár môže prekvapiť aj teraz, alebo či vôbec vytiahneme sánky. Meteorológovia už majú v predpovediach jasnejšie a avizujú dátum, keď by sa mala situácia otočiť.

O tom, že momentálne počasie vôbec nezodpovedá decembrovým štandardom, sme informovali v predchádzajúcom článku. Nad naším územím úraduje vysoký tlak vzduchu, ktorý k nám od západu až juhozápadu pumpuje veľmi teplé prúdenie. To sa však prejavuje najmä na horách, zatiaľ čo v nížinách nás čaká typická „deková“ nálada – hmla, nízka oblačnosť a málo slnka.

Zmena príde tesne pred Vianocami

Ak však čakáš na skutočné ochladenie, zakrúžkuj si v kalendári dátum 20. december. Práve vtedy by sa mal podľa zhodných predpovedí numerických modelov GFS a ECMWF udiať veľký zlom.

Teplé prúdenie by malo ustúpiť a k slovu sa konečne dostane chladnejší vzduch, ktorý ukončí toto nadpriemerne teplé obdobie. 

Čítaj viac z kategórie: Počasie