43-ročný Marián Gáborík má majetok 90 miliónov eur. V Trenčíne vybudoval vlastné športové impérium

Keď osemnásťročný maturant z Trenčína sedel v roku 2000 v Calgary a čakal na svoj osud, ešte netušil, že sa stane (dovtedy) najvyššie draftovaným Slovákom v histórii NHL. O päť rokov neskôr stál na Hodžovej ulici v Trenčíne a strihal pásku pri otvorení vlastného zimného štadióna.

Dnes už 43-ročný Marián Gáborík bol generačný talent, ktorý hokejovo vyrastal v Trenčíne po boku staršieho brata a jeho priateľov. V slovenskej extralige debutoval vo veku 16 rokov a 27 dní proti Liptovskému Mikulášu, pričom v prvom zápase strelil aj svoj premiérový gól.

Cesta k NHL viedla cez úspešné juniorské majstrovstvá. V roku 1999 bol členom bronzovej slovenskej dvadsiatky na MS v Kanade aj bronzovej osemnástky na MS v Nemecku.

V júni 2000 sa čerstvý maturant chystal s rodičmi a starším bratom na draft NHL do Calgary. Tím Minnesota Wild ho vybralo z tretieho miesta, čím sa stal v tom čase najvyššie draftovaným Slovákom.

Hviezdna kariéra v zámorí

Gáborík sa v kempe presadil do zostavy tímu a hneď v prvom zápase novej sezóny strelil prvý gól Minnesoty v NHL. Už v mladom veku sa stal ťahúňom Wild a obľúbencom fanúšikov. V prvej sezóne strelil 18, v ďalších dvoch už po 30 gólov.

Keď v októbri 2003 podpísal svoju druhú zmluvu v NHL, trojročný kontrakt mu vyniesol viac než 5,5 milióna amerických dolárov. To bol slušný kapitál na unikátny projekt, ktorý nosil v hlave spolu s rodinou.

Jeho kariéra pokračovala úspešne. V NHL odohral za kluby Minnesota Wild, New York Rangers, Los Angeles Kings a Ottawa Senators viac ako 1 000 zápasov. Vrcholom sa stal rok 2014, keď s Kings získal Stanleyho pohár a v pamätnej sezóne sa stal so 14 gólmi najlepším strelcom play-off.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa ⠀Ivana Gaborik (@iversanns)

O New Yorku hovorí s nadšením: „Doprial by som to každému hráčovi NHL, aby hral v New Yorku. Tá energia a tá Madison Square Garden, keď tam zahrajú tú Sweet Caroline po víťaznom zápase, nie je nič lepšie.“

Forbes uvádza, že vlastní zbierku luxusných nehnuteľností v zámorí (New York, Manhattan Beach), na Slovensku (Donovaly) či v Chorvátsku (Rogoznica). Gáboríkovi v aktuálnom rebríčku najbohatších Slovákov patrí 51. miesto a Forbes jeho majetok odhaduje na 90 miliónov eur.

Zároveň však nepristupuje k podnikaniu ako typický investor. „Vždy ma zaujímalo, kde viem priniesť hodnotu, nielen výnos. To ma naučil aj hokej, ak nehrá dobre celý tím, nevyhráš.“

Návrat k Trenčínu

Zatiaľ čo jeho kariéra v zámorí rástla, rodina Gáboríkovcov plánovala niečo výnimočné. Otec Pavol vycestoval do Minnesoty v roku 2004, kde s plánom a prvými návrhmi oslovil Mariána. Myšlienka sa mu páčila až tak, že bol ochotný do nej investovať prvé zarobené milióny. Nie preto, aby zbohatol, ale aby niečo vrátil mestu, ktoré ho hokejovo vychovalo.

„Na Slovensku to bol experiment. Postaviť štadión bol oveľa ľahšie realizovateľný sen, ako spraviť zo syna hráča NHL,“ spomína na začiatky Pavol Gáborík.

Rodina pozemok pod arénou získala od mesta za symbolickú jednu slovenskú korunu, pod podmienkou, že bude fungovať aspoň 15 rokov. Arénu postavila za 8 mesiacov. Náklady dosiahli 51 miliónov slovenských korún, v tom čase takmer rovný jeden milión eur.

Štadión má v názve iniciály jeho mena MG Rink. Marián Gáborík v deň oficiálneho otvorenia priznal, že bol nervózny, ako pred svojim prvým zápasom v NHL. Snívalo sa mu, že na otvorenie štadióna neprišli diváci ani hráči.

Pri otvorení v júli 2005 sa predstavili hviezdne mená, ako Peter Bondra, Žigmund Pálffy, Jozef Stümpel, Marián Hossa či Róbert Švehla. Gáborík vtedy pre médiá povedal: „Čiastočne je to splatenie dlhu trenčianskemu hokeju a mestu, kde som dostal hokejové základy.“

Rodina a návrat k hodnotám

Aréna bola a stále je čisto súkromná investícia rodiny Gáboríkovcov, ktorá jedným dychom dodáva, že bola postavená ako srdcová záležitosť. Otec Pavol synovi povedal: „Z toho nebude mať žiadny osoh. Ale ľudia, ktorí tam budú pracovať a okolie, áno. Aj napriek tomu do toho išiel.“

Počas kariéry musel Gáborík do projektu opakovane investovať vlastné peniaze. Ako pre Sportnet uviedol Pavol Gáborík, v niektorých momentoch musel Marián vytiahnuť peniaze zo svojho vrecka a projekt opätovne zadotovať, v končenom dôsledku sa dá povedať, že multifunkčná hala je v pluse.

Po dvadsiatich rokoch Pavol Gáborík s hrdosťou vraví: „Strávili sme tu takmer štvrtinu života. Dalo nám to nový rozmer a náplň do života, za čo sme Mariánovi vďační.“

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Hart of Hockey (@hartofhockey)

Hokejová škola európskeho formátu

Hokejovú školu organizovali každý rok od postavenia haly. Cez letné prázdniny pravidelne pricestovalo do Trenčína približne 500 detí z rôznych kútov celého sveta, vrátane Austrálie, Nového Zélandu, Mexika či Japonska.

„Keď vidím v lete stovky detí, cítim hrdosť,“ hovorí Branislav Gáborík, jeden z hlavných organizátorov. O letné kempy bol mimoriadny záujem, často boli vypredané už v zime. Hokejová škola Mariána Gáboríka sa stala najvyhľadávanejšou v Európe.

Jedným z množstva absolventov je aj súčasný reprezentant Dalibor Dvorský, ktorý sa kempu zúčastnil v roku 2012 ako 7-ročný. Fotografia so slávnym útočníkom zdobila jeho detskú izbu dlhý čas.

Jeden turnus mal deti z 23 rôznych krajín. „Rodičia vyložia deti na kempe na týždeň, na dva, oni si pocestujú a decká tam majú tréningy dvakrát na ľade a dvakrát mimo ľadu,“ vysvetľuje Gáborík.

Život po kariére: Podcast, tanec aj televízny seriál

Gáboríkov majetok tvoria peniaze zarobené prevažne v zámorí. Posledný kontrakt mu vypršal v roku 2021, tri roky po tom, ako v profilige odohral svoj posledný zápas. Po skončení zmluvy ukončil v novembri 2021 aj aktívnu kariéru.

S bývalým obrancom Borisom Valábikom založili úspešný podcast Boris a Brambor. V minulosti bol súčasťou MS v hokeji ako televízny expert a spolu s manželkou sa objavili aj v seriáli TV JOJ Nemocnica. Okrem toho vystupovali aj v súťaži Let’s Dance.

O živote po kariére hovorí otvorene: „Pre každého profesionálneho športovca zaradenie sa do normálneho života nie je jednoduché. Ja som mal to šťastie, že som sa zaradil v pohode. Tým, že som mal zranenie chrbta, som vedel, že už sa mi asi nepodarí vrátiť sa na ľad, ale aj hlava bola stotožnená s tým, že už je čas.“

S dvomi dcérami Gáborík objavuje novú životnú kapitolu. Jeho postoj k rodičovstvu odhaľuje hodnoty, ktoré si priniesol zo športu: „Užívam si to teraz po kariére, že mám tie deti. Lebo, ako som videl, keď som hrával a chalani mali deti počas kariéry, tak vieš, si na 10 dní mimo, na tri týždne mimo, potom prídeš a také malé detičky ti unikajú medzi prsty, ako rastú.“

Odkaz pre mladých: Nie každý bude Gáborík

V čase, keď sa často hovorí o kríze slovenského hokeja, Marián Gáborík pristupuje k téme vecne. Mladých hráčov podporuje, ale zároveň upozorňuje na ilúziu „rýchlych hviezd“.

„Nie každý môže ísť cestou Gáboríka. Nestačí len pár dobrých zápasov. Chce to roky tvrdej práce, správne vedenie, podporu rodiny a trochu šťastia.“

Svoje skúsenosti dnes odovzdáva nielen ako mentor, ale aj ako reálny vzor. Nehrá sa na dokonalého, hovorí otvorene o zraneniach, o tlaku aj o pádoch. No zároveň ukazuje, že športová kariéra môže byť len prvou kapitolou úspešného života – ak si na nej človek postaví zdravé základy.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy