4500 rokov staré tajomstvo ožíva. Vedci odhalili dva tajné priestory v najkrajšej pyramíde v Gize

Vedci z Káhirskej univerzity a Technickej univerzity v Mníchove ohlásili nový prielom vo výskume Menkaureovej pyramídy, najmenšej z troch hlavných stavieb na Gízskej plošine.

Táto približne 4 500 rokov stará pyramída, datovaná do obdobia okolo roku 2510 pred n. l., je tradične považovaná za hrobku panovníka Menkaurea.

Tím pracoval v rámci projektu ScanPyramids, ktorý využíva moderné neinvazívne metódy snímania, aby bolo možné preskúmať vnútornú štruktúru pyramíd bez fyzického zásahu. Práve vďaka radaru, ultrazvuku a elektrickej tomografii sa podarilo detailne preskúmať východnú fasádu stavby. Informuje o tom portál Indy100.

Nové údaje o možnom druhom vstupe

Merania odhalili dve vzduchom vyplnené dutiny skryté za lešteným žulovým panelom pod východnou stranou pyramídy. Tieto výsledky posilňujú domnienku, že Menkaureova pyramída môže mať dodatočný, doposiaľ neznámy vstup, ktorý by dopĺňal známy severný vchod.

Tieto dutiny sa nachádzajú priamo za lešteným žulovým panelom na východnej fasáde pyramídy, v hĺbke približne 1,35 m (prvá anomália, nazvaná A1) a 1,13 m (druhá, A2) pod povrchom, informuje portál IFL Science. 

Profesor Christian Grosse z Technickej univerzity v Mníchove zdôraznil presnosť použitej metodiky: „Hypotéza o ďalšom vchode je veľmi pravdepodobná a naše výsledky nás o veľký krok približujú k jej potvrdeniu.“ Grosse pripomenul, že rovnaké techniky pomohli v roku 2023 potvrdiť aj tajný koridor v Cheopsovej pyramíde.

Zaujímavé je, že oblasť, pod ktorou boli dutiny objavené, je povrchovo veľmi hladko upravená — približne 4 metre výška a 6 metrov šírka leštených žulových blokov, čo je veľmi podobné kamennej úprave pri známej severnej bráne pyramídy.  Podľa profesora Christiana Grosseho z TUM je hypotéza o druhom vchode „veľmi pravdepodobná“: ich metodika umožňuje „veľmi presné závery o vnútri pyramídy bez poškodenia cennej stavby.“

Odborníci zároveň upozorňujú, že hoci sú objavené dutiny s vysokou istotou, ich presný rozsah a smerovanie zatiaľ nie sú známe.  Preto tím navrhuje pokračovať vo vizualizácii pomocou ďalších techník, aby sa lepšie pochopilo, kam sa tieto priestory tiahnu.

Potvrdenie staršej hypotézy a otvorené otázky

Túto teóriu, ktorú potvrdzuje daný objav už v roku 2019 načrtol výskumník Stijn van den Hoven, keď upozornil na možné existencie ďalšieho vstupného bodu do pyramídy.

Aj keď Menkaureova pyramída dnes dosahuje približne 60 metrov, jej tajomstvá ešte zďaleka nie sú odhalené. Samotný sarkofág kráľa Menkaurea sa totiž nezachoval – v roku 1838 zmizol v mori po tom, čo sa britská obchodná loď Beatrice, prevážajúca nález do Britského múzea, potopila. 

Tento objav predstavuje významný míľnik vo výskume pyramíd – ide o jednu z najdôležitejších noviniek od potvrdenia skrytého koridoru v Cheopsovej pyramíde v roku 2023.  Ak by sa potvrdil druhý vchod, mohol by to byť zásadný moment pre archeológiu a naše chápanie stavebnej techniky starovekého Egypta.

Tajomstvo stavby pyramíd odhalené 

Najnovšie analýzy naznačujú, že starí Egypťania mohli pri stavbe najstarších pyramíd využívať prepracovaný systém založený na sile vody. Kľúčovým objektom výskumu sa stala Džoserova stupňovitá pyramída v Sakkáre, ktorú odborníci podrobili detailnému skúmaniu jej vnútorných priestorov a okolia. Práve usporiadanie vnútornej architektúry pyramídy výskumný tím priviedlo k záveru, že mohla fungovať na princípe hydraulického zdvíhacieho systému.

Podľa tejto teórie sa tlak vody používal na nadvihovanie a presné usmerňovanie masívnych kamenných blokov. Ak sa tento koncept potvrdí, pôjde o dôkaz, že Egypťania dokonale chápali fyzikálne zákonitosti, ktoré svet znovu objavil až oveľa neskôr.

Zároveň sa ukazuje, že okolitý terén Sakkáry zohrával významnú úlohu. Masívna stavba známa ako Gisr el-Mudir mohla podľa výskumníkov fungovať ako akási priehrada. Analýzy terénu naznačujú, že za ňou existoval umelo vytvorený rezervoár napájaný ramenami Nílu.

Odtiaľ mala voda prúdiť do rozsiahlej priekopy obklopujúcej celý komplex, čím vznikol uzavretý okruh potrebný pre hydraulické operácie. V južnej časti tzv. Suchej priekopy archeológovia našli architektúru, ktorá ich presvedčila, že ide o premyslený súbor priestorov určený na reguláciu prietoku vody. Vedci tak tvrdia, že staroegyptskí stavitelia nielen poznali princípy hydrauliky, ale dokázali ich aj prakticky využiť pri realizácii monumentálnych stavieb.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti