5 krokov k efektívnemu šetreniu: „Mladí Slováci si nevedia odkladať peniaze, po prvej výplate sa cítia ako boháči“ (ROZHOVOR)

Prvá reálna výplata sa dá porovnať s pocitom, akoby ti narástli krídla. Zdá sa, že na účte máš zrazu viac peňazí, ako si doteraz videl dohromady. Po rokoch stravovania sa na polotovaroch a bývania na intrákoch pôsobí stabilný príjem ako dôkaz, že „už si za vodou“.

Lenže práve tu sa začína príbeh, ktorý mnohí mladí podcenia. Podľa odborníka Juraja Pohla z Fingo.sk spotreba v prvých mesiacoch rastie rýchlejšie ako reálne potreby a mozog má tendenciu vnímať novú mzdu ako čistý zisk.

Sociálne siete majú na šetrenie výrazný vplyv

Nájom, energie, potraviny, splátky či predplatné služby dokážu rozpočet stlačiť na minimum. K tomu sa pridáva tlak sociálnych sietí, nákupy na jeden klik a presvedčenie, že „veď si to zaslúžiš“. Výsledok? Aj mladý človek s nadpriemerným príjmom môže o pár mesiacov riešiť mínus na účte.

• Aké sú najčastejšie finančné chyby v prvom roku po škole?
• Existuje finančný šok z dospelosti? 
• Ako si nastaviť pravidlo 50/30/20 pri príjme 1 100 eur?
• Je „mama hotel“ výhoda alebo pasca pre budúcnosť?
• Existuje finančný plán, ktorý ťa neoberie o radosť zo života?

Je pocit „bohatstva“ po prvej výplate skutočnou naivitou, alebo len prirodzenou kompenzáciou za roky študentského živorenia na polotovaroch?

Myslím si, že je to kombinácia oboch. No psychológia to nazýva „income shock effect“, čiže náhly prechod z nízkeho alebo nepravidelného príjmu na stabilný príjem, ktorý spôsobí krátkodobý pocit finančného nadbytku.

Ľudia v prvých 6 mesiacoch po nástupe do práce zvýšia spotrebu v priemere o 20 – 30 % rýchlejšie ako rastú ich reálne potreby. Po rokoch na internátnych cestovinách s kečupom s príjmom v priemere 250 eur mesačne pôsobí prvá mzda (napríklad 1 000 eur) ako neobmedzený rozpočet.

Problémom je, že mozog vníma tento prílev peňazí ako čistý zisk, ale zabúda na fixné náklady, ktoré sa s dospelosťou čoskoro dostavia. Tento stav vedie častokrát k zlým návykom a neskôr k finančným problémom.

zdroj: Freepik/kstudio

Existuje niečo ako „finančný šok z dospelosti“? Prečo sa mladí ľudia v škole učia počítať integrály, ale neučia sa, ako majú nakladať v reálnom živote s reálnymi financiami?

Áno, tento šok je realitou a je to bežná vec. Pre väčšinu mladých ľudí býva prvý rok tohto finančného vytriezvenia veľmi stresujúci a chaotický. Preto je vhodné mať poradcu, ktorý vie v tomto období pomôcť s prekonaním tejto náročnej situácie. Žiaľ, školstvo je nastavené na akademický výkon, nie na praktické prežitie.

Na Slovensku je finančné vzdelávanie stále slabé. Z prieskumu NBS vychádza, že iba 37 % mladých do 30 rokov vie správne vypočítať reálnu úrokovú mieru, menej ako 30 % rozumie princípu zloženého úročenia a len 1 z 5 vie správne posúdiť rozdiel medzi dobrým a zlým dlhom.

Výsledkom toho mladí ľudia vedia síce riešiť integrály, ale nevedia rozpoznať, že kreditná karta s 22-percentným ročným úrokom je pre nich finančná pasca.

Je problém v tom, že mladí nevedia šetriť, alebo v tom, že ich nástupné platy sú v pomere k cenám nájmov a potravín dnes v podstate „likvidačné“?

Pravda je niekde uprostred. Ceny nájmov v Bratislave či Košiciach pohltia často 40 až 60 % čistého príjmu pracujúceho človeka, čo je vysoko nad odporúčanými 30 %. Tento stav spôsobuje, že sa treba uskromniť a dávať si pozor na svoje výdavky.

Na druhej strane, šetriť sa dá aj z mála, ak je disciplína. Odporúča sa odkladať si vždy minimálne aspoň 10 % bez ohľadu na výšku príjmu. Problém nastáva, keď sa k vysokým nákladom pridá snaha udržať si štandard z Instagramu a nutkavá potreba vyrovnať sa moderným influencerom či kamarátom zo sociálnych sietí. Tento „egotrend“ častokrát vedie k tým najhorším finančným rozhodnutiam a predovšetkým tie sa stávajú likvidačnými.

Kde je hranica, keď sa sebavedomý mladý človek zmení z „boháča s prvou výplatou“ na „dlžníka s prvou exekúciou“?

Hranicu ľudia začínajú tradične prekračovať vďaka povolenému prečerpaniu na účte, kreditnej karte či spotrebnom úvere. Zvykne to začať veľmi nevinne. Mladý človek si vezme menší úver na dovolenku, telefón alebo auto, aby ukázal kamarátom svoj spoločenský status. V okamihu, keď začne financovať aj bežnú spotrebu (potraviny, drogériu, nájom) dlhom, roztáča sa špirála.

Exekúcia je potom už len logickým vyústením momentu, keď splátky úverov prevýšia disponibilný zostatok na účte. Psychologický zlom nastane v okamihu, keď mesačné splátky presiahnu 30 – 35 % príjmu na bezúčelové úvery. Vtedy sa štatisticky mladí ľudia najčastejšie dostávajú do mínusu a v najhoršom prípade sa to končí osobným bankrotom.

zdroj: Archív Canva

Do akej miery za tento stav môže Instagram a TikTok? Je ťažké šetriť, keď máte pocit, že rovesníci sú na Bali a vy si ledva kúpite kávu so sebou?

Veľmi výrazne. Podľa štúdií sú mladí do 30 rokov vystavení lifestyle obsahu a míňajú v priemere o 18 – 25 % viac na impulzívne nákupy, majú o 40 % vyššiu pravdepodobnosť nákupu na splátky a dvojnásobne častejšie porovnávajú svoj život s inými.

Algoritmy na sociálnych sieťach často neukazujú realitu, ale len highlighty toho najzaujímavejšieho. Výskumy potvrdzujú, že častým porovnávaním sa v online priestore znižuje schopnosť odkladať spotrebu, čo je základná vlastnosť finančne gramotných ľudí.

Výsledkom toho je, že sociálne siete spôsobujú prílišné míňanie peňazí a zadlžovanie sa. Vďaka tomu paradoxne rastie finančná negramotnosť, ľudia robia nesprávne rozhodnutia a menej budujú majetok, ktorý má skutočnú hodnotu.

Prečo majú mladí pocit, že iPhone na splátky a predplatné piatich streamovacích služieb sú základné ľudské práva, nie luxus?

Je to najmä preto, lebo streamovacie služby a smartfón sú dnes vnímané ako sociálna vstupenka, bez ktorej sa mladý človek cíti vyčlenený z kolektívu. V dnešnej dobe okamžitého uspokojovania svojich potrieb je odkladanie spotreby vnímané ako utrpenie.

Podľa NBS má priemerný mladý Slovák dnes 3 – 6 aktívnych predplatných služieb, mesačne na ne minie 30 – 70 eur, často bez toho, aby si to uvedomoval. Ľudia často strácajú prehľad o malých opakujúcich sa výdavkoch, ktoré v ročnom súčte robia stovky, niekedy až tisíce eur.

Ako ovplyvňuje neustála dostupnosť online nákupov schopnosť mladých odložiť uspokojenie svojich potrieb na neskôr?

Drasticky ju oslabuje. Funkcie ako nákup na jeden klik alebo služby typu kúp teraz, plať neskôr odbúravajú bolesť z platenia. Keď fyzicky neodovzdávate bankovku, mozog neregistruje stratu. To vedie k impulzívnemu správaniu, ktoré je nepriateľom dlhodobého sporenia.

Je dokázané, že jednoklikové nákupy skracujú rozhodovací čas o 60 – 70 %, čo znižuje racionálne vyhodnotenie potreby aj spotreby a mozog dostáva okamžitú dopamínovú odmenu. Dlhodobé štúdie ukazujú, že schopnosť odkladu spotreby priamo súvisí s vyšším majetkom, nižšou zadlženosťou a hlavne vyššou životnou spokojnosťou.

Môžu byť podľa vás na vine rodičia, ktorí svoje deti až príliš chránili pred realitou a „dotovali“ ich aj počas vysokej školy?

Prílišná zhovievavosť a ochrana detí zo strany rodičov vytvára finančnú nesamostatnosť a negramotnosť. Ak dieťa nikdy nezažilo pocit finančného nedostatku, v dospelosti nevie identifikovať varovné signály prázdnej peňaženky. Rodičovské dotácie by mali byť postupne nahradené finančnou zodpovednosťou.

Je v poriadku, keď už počas školy deti pracujú a učia sa finančne hospodáriť. Pomôže im to k jednoduchšiemu prechodu do finančnej dospelosti.

Výskumy ukazujú, že ľudia, ktorí neplatili nájom, neriešili energie, nemali zodpovednosť za domácnosť. majú po osamostatnení sa o 30 – 40 % vyššie riziko zlého finančného rozhodovania v prvých rokoch. Aj v tomto prípade tréning a príprava pozitívne pôsobia na finančnú budúcnosť mladého človeka.

Dá sa naučiť finančná gramotnosť v rodine, kde sa o peniazoch nikdy otvorene nehovorilo, lebo to bolo „neslušné“?

Čítaj viac z kategórie: Financie a kryptomeny