5 skrytých znakov, že ťa ovláda finančný stres: Experti radia, ako sa s ním popasovať (ROZHOVOR)

Kúpiť či nekúpiť? To je otázka! Mnohí Slováci pravidelne bojujú s finančným stresom – od rozhodnutí o každodenných výdavkoch až po budovanie rezervy do budúcna. Peniaze v nás vyvolávajú nielen radosť a pocit bezpečia, ale aj úzkosť, neistotu či impulzívne správanie. Preto sme sa na túto tému pozreli z dvoch uhlov pohľadu: emocionálnu stránku vysvetlila psychologička Lenka Valuš a praktické riešenia ponúkol finančný sprostredkovateľ Marek Pollák.

Finančný stres vieme eliminovať, kľúčom je dobrý návyk a vzdelanie

Ako sa s finančným stresom popasovať z praktického hľadiska, vysvetľuje finančný sprostredkovateľ Marek Pollák, pôsobiaci v spoločnosti Profi + a.s. Podľa neho základom je mať prehľad o príjmoch a výdavkoch, vytvoriť si rezervu a učiť sa disciplíne pri hospodárení s peniazmi. Dodáva, že odborná pomoc sa oplatí vyhľadať vždy, keď si nie sme istí, a že šetriť sa dá naučiť v každom veku – ak máme ochotu a chuť meniť svoje návyky.

zdroj: Marek Pollák

Aké prvé kroky treba podniknúť pri riešení finančného stresu z praktickej stránky?

V prvom rade by si mal človek spísať svoje príjmy a výdavky – na jednu stranu výdavky, na druhú príjmy. Začať je dobré s fixnými výdavkami, ako je bývanie, splátky, paušál, investovanie či iné pravidelné položky. Potom pridať priemerné sumy za potraviny, drogériu, zábavu a podobne. Následne sa pozrieť na príjmovú stranu a porovnať, či je výsledok v pluse alebo v mínuse.

Pri finančnom strese často predpokladáme, že ide o mínusový stav, a preto je potrebné skontrolovať, či sa dajú niektoré variabilné výdavky znížiť – zábava býva jednou z najčastejších položiek. Ak je človek v pluse, je to skvelá správa, pretože môže začať budovať majetok.

Potrebujeme si vytvoriť finančnú rezervu, aby sme boli pripravení na nečakané situácie?

Funguje tu tzv. pravidlo „najprv zaplať sám sebe“. To znamená, že keď príde výplata na účet, človek by si mal hneď odložiť určitú sumu bokom. Mnohí sa pýtajú – „a z čoho?“ Odpoveďou je pozrieť sa detailne na to, kam peniaze odchádzajú a kde sa míňajú na veci, ktoré často ani nepotrebujeme. Tvorba rezervy je návyk, ktorý si vyžaduje sebadisciplínu. Tú si dokážeme udržať najmä vtedy, keď máme jasne stanovený finančný cieľ – napríklad konkrétnu výšku rezervy a presne určenú sumu, ktorú si chceme pravidelne odkladať.

Slovensko na chvoste rebríčka EÚ: 4 z 10 ľudí tu žije na hranici chudoby, hlási Eurostat

Existujú metódy alebo nástroje pomáhajú znížiť zbytočné míňanie?

Základom je disciplína, no rovnako dôležité je aj vzdelávanie sa v oblasti financií. Či chceme alebo nie, žijeme v informačnej dobe – podobne ako v práci, kde sa prvé mesiace zaučujeme, aby sme vedeli svoju prácu vykonávať, musíme sa učiť aj o peniazoch, ak ich chceme mať viac.

Svet sa rozdelil do troch vrstiev – bohatá, stredná a chudobná. Stredná vrstva postupne mizne a ak ľudia nebudú rozumieť financiám, je jasné, že sa zaradia do tej chudobnej. Preto je nevyhnutné mať informácie, nastaviť si finančný cieľ a ideálne aj odmenu pre seba, ak disciplínu dodržíme. Skvelým praktickým zvykom sa stáva aj každodenné zapisovanie výdavkov, ktoré pomáha získať nad financiami väčší prehľad.

Kedy je vhodné vyhľadať odbornú finančnú pomoc, aby sme sa zbavili finančného stresu?

V podstate vždy. Každý človek je odborník na niečo iné, no pri financiách máme často tendenciu radiť sa s ľuďmi, ktorí v tejto oblasti ani nepôsobia. Typický príklad: chcem investovať 100 € mesačne, aby som si vytvoril rezervu do budúcna – za kým pôjdem? Na výber mám zamestnanca, živnostníka, majiteľa firmy alebo investora.

Logicky, ak chcem dobrú radu o peniazoch, mal by som sa obrátiť na investora, pretože má potrebné know-how. Problém je, že máloktorý skúsený investor si nájde čas pre bežného človeka. Preto odporúčam vyhľadať odborníka, ktorý má znalosti a prax porovnateľné s investormi a dokáže ich preniesť do praktických rád.

Dá sa „naučiť šetriť“, ak som bol celý život zvyknutý míňať?

Jasné, dá sa to. Všetko závisí od toho, čo je človek ochotný pre zmenu spraviť a aký je učenlivý. Ak mám ochotu na úrovni 0, ale učenlivosť 10, výsledok je stále 0. Naopak, ak mám ochotu 10, ale učenlivosť 0, opäť je výsledok 0. Inými slovami – život si budujeme sami a potrebujeme oboje: aj ochotu, aj schopnosť učiť sa. Keď sa obe hodnoty vynásobia, môžu priniesť výsledok 100, teda zásadnú zmenu a reálne zlepšenie života.

Míňame, pretože chceme zmeniť to, ako sa cítime

Na finančný stres sa podľa psychologičky Lenky Valuš, ktorá dnes pôsobí ako odborná garantka a analytička v spoločnosti headmap, nedá nazerať iba cez čísla. Spája sa aj s hormonálnou reakciou v tele – pri napätí stúpa hladina stresových hormónov a mozog prepína do režimu „ohrozenia prežitia“.

Výraznú úlohu pritom zohrávajú aj emócie, ktoré sú často silnejšie než logika: strach, eufória či dokonca hanba pri finančných rozhodnutiach. Práve tieto vnútorné mechanizmy nás vedú k impulzívnemu míňaniu, úzkosti a v dlhodobom horizonte aj k vyčerpaniu.

zdroj: Lenka Valuš

Čo sa deje v našej psychike, keď pociťujeme finančný stres, a ako to ovplyvňuje naše zdravie?

Keď cítime finančný stres, náš mozog reaguje, akoby išlo o ohrozenie prežitia. Objavuje sa nepokoj, zrýchľuje sa tep a zvyšuje hladina stresových hormónov (najmä kortizolu a adrenalínu), ktoré nás pripravujú čeliť hrozbe. Krátkodobý stres nás môže „nakopnúť“. No ak trvá dlhšie, telo aj psychika sa začínajú vyčerpávať – pridávajú sa tráviace ťažkosti, bolesti hlavy, oslabená imunita, nespavosť, podráždenosť či úzkosť.

Mozog je zahltený starosťami a väčšinu svojej kapacity venuje riešeniu otázky „ako prežiť“. Tým sa znižuje schopnosť robiť premyslené rozhodnutia a ľahšie skĺzneme k impulzívnemu správaniu. Výskumy ukazujú, že o tom, ako vážne na nás finančný stres dolieha, rozhodujú predovšetkým naše postoje k financiám a schopnosť zvažovať budúce dôsledky svojich rozhodnutí.

Niekedy míňame peniaze, aj keď vieme, že by sme nemali – čo stojí za týmto správaním?

Keď sme nervózni, smutní či unavení, mozog hľadá rýchlu úľavu. Nákup, objednávka jedla alebo malý „dopraj si“ moment spúšťa vyplavovanie dopamínu, ktorý krátkodobo zlepší náladu. Zároveň tu funguje psychologický mechanizmus sebapotešenia – ak máme pocit, že iné oblasti života sú mimo našej kontroly, nákup nám poskytne ilúziu, že o niečom rozhodujeme.

V psychológii hovoríme o regulácii emócií – snahe zmierniť nepríjemné pocity. Vtedy siahneme po veciach nie preto, že ich skutočne chceme či potrebujeme, ale preto, že túžime zmeniť, ako sa cítime. Problémom je, že spontánne nakupovanie prináša len krátkodobú úľavu, ktorú často vystrieda pocit viny. Impulzívne míňanie sa spája najmä so zvládaním stresu a s postojom k dlhom – tí, ktorí ich odmietajú, bývajú odolnejší voči pokušeniu míňať v náročných chvíľach.

Najväčším rizikom je neinvestovať, tvrdí odborník. Pri investovaní dostaneme 10-krát vyššie výnosy, oproti sporeniu (ROZHOVOR)

Akú úlohu zohrávajú emócie pri našom finančnom rozhodovaní?

Emócie sa pri finančnom správaní často prejavia silnejšie než logika. Strach nás vedie k vyhýbaniu sa rozhodnutiam alebo k hromadeniu peňazí, hoci to nemusí byť efektívne. Naopak, eufória a nadšenie zvyšujú riziko impulzívnych nákupov či investícií. Významnú úlohu hrá aj hanba – mnohí ľudia sa zdráhajú hovoriť o osobných financiách, pretože ich vnímajú ako odraz vlastnej hodnoty.

Kognitívni psychológovia používajú pojem afektívne skreslenie (affective bias) – znamená to, že sa rozhodujeme na základe momentálneho pocitu, nie objektívnych údajov. Čím viac sme emocionálne rozkolísaní, tým vyššie je riziko, že urobíme neuvážené finančné kroky. Emócie však nemusia byť len prekážkou. Ak si ich dokážeme uvedomiť a pomenovať, môžu slúžiť aj ako užitočný signál, že niečo v našom živote či vo vzťahu k peniazom potrebuje pozornosť.

Môže dlhodobý finančný stres prispieť k vzniku úzkosti, depresie alebo vyhoreniu?

Ak finančný stres pretrváva, z dočasného napätia sa stáva chronická záťaž. Neustále vysoká hladina kortizolu postupne oslabuje mozog aj telo – zhoršuje spánok, mentálnu i fyzickú odolnosť, koncentráciu a schopnosť regulovať emócie. V psychike sa to prejavuje najmä stratou pocitu bezpečia, ktorý je pre človeka kľúčový.

Neustále premýšľanie o možných hrozbách – tzv. ruminácia – zvyšuje úzkosť a riziko depresívnych stavov. Dlhodobý stres zároveň vyčerpáva naše energetické rezervy a môže vyústiť do pocitu bezmocnosti či vyhorenia. Človek sa potom často uzatvára do seba, obmedzuje sociálne kontakty a prestáva robiť veci, ktoré mu prinášajú radosť – čo psychický stav ešte viac zhoršuje.

zdroj: canva/ kanchanachitkhamma

Dokážeme zmeniť svoje návyky a vzorce správania, aby sme znížili impulzívne míňanie?

Zmena návykov si vyžaduje uvedomenie spúšťačov. Často totiž nemíňame preto, že niečo potrebujeme, ale preto, že chceme zmeniť, ako sa cítime. Prvým krokom je naučiť sa tieto momenty rozpoznávať a reagovať na ne inak. Namiesto nákupu si môžeme vybudovať nové mikronávyky: krátka prechádzka, telefonát s priateľom či šálka čaju. Pomáha aj vytvorenie „psychologickej pauzy“ – pred kúpou si dať aspoň deň na rozmyslenie.

Trvalú zmenu však neprinesie len kontrola správania, ale najmä práca s postojmi k peniazom. Namiesto presvedčenia „nákup je jediný spôsob, ako sa odmeniť“ si môžeme vedome budovať postoj „odmeniť sa dá aj časom pre seba“. A rovnako môžeme nahradiť myšlienku „ak neutrácam, nie som úspešný/á“ zdravším nastavením „úspech je o vnútornej spokojnosti, nie o spotrebe“. Takto postupne oslabujeme tlak, ktorý nás vedie k impulzívnemu míňaniu. Peniaze tak prestaneme vnímať ako hlavný zdroj istoty či radosti.

Čítaj viac z kategórie: Financie a kryptomeny