5 základných trikov, ktoré ťa privedú k dlhovekosti: Obyvatelia „modrých zón“ odhalili svoje tajomstvá
- Na Slovensku sa ľudia v zdravom veku dožívajú takmer najhoršie v EÚ
- Expert odhalil, ako to môžeš napraviť
- Ber si príklad z tzv. modrých zón
- Na Slovensku sa ľudia v zdravom veku dožívajú takmer najhoršie v EÚ
- Expert odhalil, ako to môžeš napraviť
- Ber si príklad z tzv. modrých zón
Slovensko je krásna krajina, ktorú nám môžu závidieť mnohí. Krásne hory, tradície a gastronómia sú to, čím sa môžeme pýšiť v zahraničí. V čom však výrazne zaostávame, je dlhovekosť.
Podľa portálu FinReport sa u nás ženy dožívajú v zdraví 58 rokov a muži sú na tom ešte horšie – len 56,6 roka, pričom ide o druhý najnižší zdravý vek v EÚ. V roku 2022 bol počet rokov zdravého života v rámci krajín Európskej únie v priemere 62,6 roka.
V niektorých regiónoch planéty, nazývaných Blue Zones (modré zóny), sa však ľudia dožívajú o polovicu viac, než je zdravý vek Slovákov. Tieto miesta fascinujú vedcov dlhé roky, pretože sú domovom najzdravších a najstarších ľudí na planéte. Odborník na dlhovekosť vysvetlil 5 zásadných vecí, ktoré robia inak, ako zvyšok sveta.
Päť centier dlhovekosti
V roku 2023 priniesol Netflix dokumentárnu sériu Live to 100: Secrets of the Blue Zones, v ktorej odborník na dlhovekosť Dan Buettner navštívil päť známych modrých zón: Okinawu (Japonsko), Sardíniu (Taliansko), polostrov Nicoya (Kostarika), ostrov Ikaria (Grécko) a mesto Loma Linda (Kalifornia).
Hoci ide o úplne odlišné miesta s rôznymi kultúrami, Buettner zistil, že všetci majú spoločný súbor viacerých návykov – tzv. Power 9. Patria sem pravidelný pohyb, umiernené stravovanie, silné rodinné väzby a ďalšie životné postoje, ktoré prispievajú k dlhšiemu a zdravšiemu životu.
Strava
Jedným z hlavných faktorov, ktorý spája modré zóny, je výživa. Obyvatelia týchto oblastí preferujú rastlinnú stravu, pričom mäso jedia priemerne len päťkrát mesačne. Jedálniček je bohatý na zeleninu, strukoviny (fazuľa, šošovica, hrach), celozrnné obilniny a orechy.

Sardínia je výnimočná tým, že má približne rovnaký počet mužských aj ženských storočných obyvateľov, čo je v globálnom meradle nezvyčajné. Miestna strava zahŕňa okrem bežnej zeleniny a celozrnných produktov aj tzv. „divoké byliny“ bohaté na vitamíny a minerály.
V mestečku Seulo napríklad obyvatelia pred desaťročiami vysadili stovky orechovníkov, aby si zabezpečili prístup k rastlinným bielkovinám. Vlašské orechy, plné omega-3 mastných kyselín a antioxidantov, podporujú zdravie srdca, mozgu aj črevného mikrobiómu.
Výskumy opakovane potvrdzujú, že nízka konzumácia červeného a spracovaného mäsa znižuje riziko cukrovky 2. typu, srdcových ochorení, mŕtvice a niektorých druhov rakoviny. Rovnako obmedzenie soli prispieva k nižšiemu krvnému tlaku a zdravšiemu obehovému systému.
Pôst
V mnohých modrých zónach sa praktizuje tzv. 80-percentné pravidlo – obyvatelia prestanú jesť, keď sú „takmer“ sýti. Tento prístup, v Okinave známy ako hara hachi bu, pomáha predchádzať prejedaniu a obezite.
Okinawania tradične prijímali len približne 1 900 kalórií denne, čo je výrazne menej než priemerný Brit. Navyše, večeru jedia skôr a po nej už do rána nejedia, čím si prirodzene doprajú dlhší nočný pôst.
Prirodzený pohyb
V Sardínii, kde je vysoký podiel storočných mužov, sa každodenná aktivita spája s prácou a životným štýlom. Pastieri tu denne prejdú pešo aj niekoľko kilometrov, a práve pravidelný mierny pohyb je jedným z kľúčov k dlhovekosti.
V Loma Linde, kde žije komunita adventistov siedmeho dňa, sa uplatňuje kombinácia zdravej stravy, aktívneho života a odpočinku. Pohyb tu nie je záležitosťou namáhavých tréningov – ľudia sa hýbu prirodzene, napríklad pri práci v záhrade či pri chôdzi po meste.
Rodina a spoločenské väzby
Silné rodinné a komunitné vzťahy sa v modrých zónach považujú za samozrejmosť. V Taliansku aj Grécku je bežné, že spolu žije viac generácií. Starí rodičia sa aktívne zapájajú do starostlivosti o vnúčatá, čo podľa výskumov zvyšuje ich šance na dlhší život.
Zmysel života a zvládanie stresu
Ďalším spoločným znakom je „dôvod, prečo ráno vstať“. V Japonsku mu hovoria ikigai, v Kostarike plan de vida. Ide o životný cieľ alebo poslanie, ktoré dáva každému dňu zmysel a je spojené s lepšou psychickou pohodou a nižším rizikom predčasného úmrtia.
Súčasťou dlhovekosti je aj zvládanie stresu. V jednotlivých zónach to má rôzne podoby – od modlitby cez popoludňajší odpočinok až po stretnutia s priateľmi pri pohári vína.
Recept na dlhý život podľa skúseností z modrých zón neobsahuje žiadne zázračné pilulky. Ide o kombináciu jednoduchých, no konzistentných návykov – rastlinná strava, prirodzený pohyb, sociálne väzby, vnútorný pokoj a životný cieľ.
Hoci genetika zohráva svoju úlohu, práve tieto každodenné rozhodnutia a životný štýl môžu výrazne zvýšiť šance, že sa aj my dožijeme aktívneho a zdravého veku.
Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti
Zdroje: FinReport, Blue Zones, PMC, CQ