600 dní vojny: Izrael v diplomatickej agónii, spojenci sa odvracajú. Krajine hrozí „nepriateľ zvnútra“ (ANALÝZA)
- Izrael čelí medzinárodnej izolácii, zatykačom ICC a obvineniam z porušovania medzinárodného práva
- Expremiér hovorí o vláde ako o nepriateľovi zvnútra
- Izrael čelí medzinárodnej izolácii, zatykačom ICC a obvineniam z porušovania medzinárodného práva
- Expremiér hovorí o vláde ako o nepriateľovi zvnútra
Keď ráno 7. októbra 2023 zasiahli Izrael útoky hnutia H*mas, odpoveď štátu sa zdala byť jasná: rýchla vojenská operácia, oslobodenie rukojemníkov, obnovenie odstrašenia. Po 600 dňoch však operácia naďalej pokračuje a čoraz citeľnejšie zaťažuje medzinárodnú reputáciu Izraela.
Washington, Paríž, Ottawa i Londýn – ešte nedávno najvernejší spojenci – hovoria zhodne o „neprijateľných“ praktikách, hrozia sankciami a otvorene spochybňujú, či je súčasná operácia v súlade s medzinárodným humanitárnym právom.
Odborne povedané, Izrael prichádza o svoju strategickú hĺbku, nie geografickú, ale diplomatickú. Amerika síce zatiaľ blokuje tvrdé rezolúcie v Bezpečnostnej rade OSN, no zároveň podpisuje megadodávky zbraní so Saudskou Arábiou a Tureckom, vrátane stíhačiek F-35 – donedávna symbolu izraelského kvalitatívneho vojenského náskoku (QME).
Ak Tel Aviv neprepojí vojenské operácie s vierohodnou politickou stratégiou, riskuje, že sa ocitne v regióne skôr ako izolovaný než vedúci aktér.
- Od 7. októbra 2023 do 28. mája 2025 zaznamenalo ministerstvo zdravotníctva v Gaze približne 54 056 mŕtvych a 123 129 zranených Palestínčanov, informuje televízia BBC, tieto čísla sú podporené aj štúdiami v prestížnych vedeckých časopisoch ako The Lancet.
- Podľa agentúry Reuters na izraelskej strane zahynulo 1 139 ľudí pri teroristických útokoch 7. októbra a ďalších asi 407 vojakov padlo počas následnej pozemnej operácie.
- Na okupovanom Západnom brehu bolo podľa agentúry OSN UNRWA od vypuknutia konfliktu usmrtených najmenej 938 Palestínčanov.
Bývalý premiér varuje
Do tejto kakofónie prehovoril bývalý premiér Ehud Olmert, ktorý si vo svojom komentári pre najstaršie izraelské noviny Ha’aretz „podal“ súčasnú politickú elitu: „Vláda Benjamina Netanjahua vedie vojnu bez cieľa, bez vízie a s krutosťou, ktorá nemá obdoby v našich dejinách.“
Podľa Olmerta sa z operácie „Gideonove vozy“ stal súkromný politický boj, v ktorom armáda koná „bez štruktúry, rasisticky a s katastrofálnymi humanitárnymi dôsledkami“.
Dlho odmietal obvinenia z genocídy, no dnes tvrdí, že Izrael „starostlivo a vedome volí hlad a plošnú deštrukciu“ ako legitímnu taktiku. Olmert robí nevídaný krok: vyhlasuje, že vláda – a nie externý nepriateľ – rozleptáva izraelskú spoločnosť a vedie ju k medzinárodnej izolácii.
V terminológii demokratickej erózie ide o moment, keď vláda stratí Weberovský monopol na legitimitu násilia a občania ju začnú vnímať ako „nepriateľa zvnútra“. Teda prestanú jej priznávať výlučné, všeobecne akceptované právo používať silu na ochranu spoločnosti a začnú ju považovať za aktéra, ktorý sám ohrozuje vlastných občanov.
Od buldozérov k „dimmeru“ genocídy
Izraelský investigatívny portál +972 Magazine zdokumentoval, že ženijné jednotky denne rúcajú priemerne šesťdesiat domov v Rafahu – meste na úplnom juhu Pásma Gazy pri hranici s Egyptom, využívajú buldozéry Caterpillar D-9 a improvizované výbušné transportéry. Velitelia hovoria otvorene: cieľom je „zrovnať horizont, aby sa obyvatelia nemali kam vrátiť“.
Holandský denník NRC oslovil sedem popredných svetových odborníkov na genocídu. Spoločná odpoveď je zdrvujúca: vláda „už nie je len na ceste ku genocíde, ona v nej operuje“. Profesor Ugur Ümit Üngör to opisuje ako „dimmer“ – plynule stmavujúci sa proces, v ktorom sa násilie mení z reaktívneho na systémové.
Mapy OSN podľa NRC ukazujú, že štvrtina detí v Pásme Gazy trpí akútnou podvýživou; 53 000 Palestíncov bolo zabitých, z toho najmenej 15 000 detí. Bombardovanie poľných nemocníc a útoky na konvoje v „buffer zóne“ potvrdzujú, že civilná infraštruktúra je dnes legitímnym terčom.
Expert z izraelského NIOD Raz Segal dodáva: „Neexistuje seriózny bádateľ, ktorý by po preskúmaní dôkazov nevidel genocídne prvky.“ Naopak – viacerí akademici, ktorí termín kedysi odmietali, sa k nemu dnes hlásia, vrátane Shmuela Ledermana z Izraelskej otvorenej univerzity.

Zatykače, rozpad QME a prelievanie moci v regióne
V novembri 2024 vydal Medzinárodný trestný súd zatykače na premiéra Netanjahua a ex-ministra obrany Joava Gallanta. Ak ICC zatykače potvrdí, lídri riskujú zadržanie v 124 štátoch Rímskeho štatútu. V praxi by to znamenalo, že vrcholná izraelská diplomacia stratí možnosť osobne lobovať v rozhodujúcich metropolách.
Podľa analytika Jerusalem Post Yaakova Katza sa súbežne rúca aj kvalitatívny vojenský náskok Izraela: Turecko – ktorého prezident len nedávno označil Izrael za „teroristický štát“ – rokuje o F-35. Saudská Arábia má dostať Patrioty novej generácie a prístup k softvéru, ktorý bol dosiaľ exkluzívny pre Tel Aviv.
Súčasne v Rijáde pózuje po boku Donalda Trumpa a saudskoarabského korunného princa aj Ahmed al-Šaraa, bývalý džihádista a dnes nový prezident Sýrie. Tel Aviv na fotografii nefiguruje.
Lekcia je podľa Katza tvrdá, mocenské vákuum sa v medzinárodných vzťahoch nikdy neudrží prázdne. Kým izraelské tanky dusia trosky Khan Júnisu, regionálna architektúra sa prekopáva bez neho. Ak sa Tel Aviv nevráti k diplomatickej iniciatíve – výmena rukojemníkov, medzinárodný dozor nad obnovou Gazy, realistická debata o palestínskej štátnosti – môže prísť o posledné zvyšky normotvorného vplyvu.
Premiér Netanjahu naznačuje aj „odvykanie od americkej pomoci“ a spolieha sa na domáci zbrojársky priemysel. Avšak bez garancie amerických dielov a softvérových kódov sa z mnohých izraelských systémov stane high-tech „šrot“. Namiesto suverenity môže nastať situácia, v ktorej bude Tel Aviv obrannú doktrínu prepisovať nie podľa vlastného kalendára, ale podľa cenníkov čínskych a indických dodávateľov.
Ktorým smerom teda po 600 dňoch?
Stratégovia, akým je Yaakov Katz, upozorňujú, že trvalé riešenie si vyžaduje jasne definované a konštruktívne ciele; ten istý postoj zdieľajú aj analytici renomovaných think-tankov, ako sú RAND či International Crisis Group.
-
Definovať cieľ a časový horizont: pojem „víťazstvo“ potrebuje merateľné kritériá (prepustenie rukojemníkov, medzinárodný dohľad nad demilitarizáciou, plán rekonštrukcie).
-
Humanitárny koridor bez podmienok: okamžité otvorenie námorného prístavu a leteckej linky pod správou OSN.
-
Vnútropolitická katarzia: predčasné voľby alebo nezávislá vyšetrovacia komisia by obnovili dôveru občanov a ukotvili armádu späť v rámci právneho štátu.
-
Regionálna diplomacia: návrat k Abrahámovým dohodám je možný len vtedy, ak Izrael prestane spájať bezpečnosť s územnou expanziou a prizná Palestínčanom politický horizont.
-
Reštart vzťahov s Washingtonom: vymeniť rétoriku vzdoru za pragmatické rokovanie o novom balíku pomoci, ktorý podporí výskum kybernetiky, ale zároveň umožní diverzifikáciu zbrojárskych dodávok.
„Dosť bolo,“ uzatvára Olmert, jeho slová znejú ako posledné varovanie. Zdôrazňuje, že ani najpokročilejšia protivzdušná obrana nedokáže nahradiť politickú stratégiu a vnútornú súdržnosť.
Po šesťsto dňoch od 7. októbra podľa neho Izrael stojí pred voľbou: zladiť bezpečnostné ciele s politickým riešením a obnoviť diplomatické väzby, alebo čeliť rastúcej medzinárodnej izolácii a právnym dôsledkom.
Komentár vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú postoje celej redakcie.
Čítaj viac z kategórie: Názory a komentáre
Zdroje: Archív SIU, Haaretz, +972 Magazine, NRC, Jerusalem Post, The Lancet, Reuters, UNRWA, RAND, BBC