83-ročný milionár zo Slovenska: Toľko problémov ako v našej krajine nenájdeš nikde, v tom je podnikateľská šanca

Napriek tomu, že začínal až po štyridsiatke, vybudoval firmu, ktorá montuje technológie pre jadrové elektrárne aj pre Teslu. Dnes má 83 rokov, stále vlastní väčšinu PPA Controll a verí, že podnikanie je len riešenie problémov.

Karol Pavlů je presvedčený, že dobrý život je ten, v ktorom sa práca zmení na hru. V prednáške, ktorú predniesol pred mladými ľuďmi v rámci Entrepreneurship Forum, hovoril o podnikaní ako o slobode. „Všetko, čo človek musí robiť, je práca. A čo nemusí, to je zábava. Obrovský bonus podnikania je, že nemáš šéfa. Zodpovedáš za úspechy, aj za chyby, ale hlavne, je to radosť.“

Podnikateľom sa podľa neho človek nerodí, ale stáva a verí, že každý, kto chce, si cestu nájde. „Nájdeš problém, vyriešiš ho a si podnikateľ. To je celé.“

Od papúč k jadrovým elektrárňam

Na otázku, čo by robil, keby skrachoval, odpovedá jasne: „Mal by som 5-tisíc korún, kúpil by som 5 párov papúč, zobral 4 murárov a začal robiť bytové jadrá. V Petržalke by sme zazvonili, prezuli sa do papúč, spravili prácu, pozametali. Keby sa rozšírilo, že murári chodia v papučiach a zametajú po sebe, do 3 rokov mám firmu o 100 ľuďoch.“

Takýto banálny, ale zároveň vizionársky prístup presne vystihuje jeho podnikateľskú mentalitu. Karol Pavlů totiž nehovorí o biznise ako o finančnom stroji, hovorí o ňom ako o spôsobe života, kde problémy sú výzvami a neúspechy len krokmi k ďalšiemu pokusu.

Dnes je Pavlů jedným z najbohatších Slovákov, spoločne s rodinou disponuje majetkom 110 miliónov eur, informuje magazín Forbes a pripomína, že uplynulý rok jeho hodnota poklesla o 10 miliónov.

Skupina PPA Controll, v ktorej stále vlastní vyše 80-percentný podiel, dosiahla v minulom roku konsolidované tržby takmer 216 miliónov eur. Obsluhuje špičkových klientov – od jadrových elektrární v Británii, Švédsku a Švajčiarsku, cez fúzny reaktor ITER vo Francúzsku až po dodávky pre CERN a Tesla Gigafactory v Nemecku. Doma sa podieľa na spúšťaní štvrtého bloku Mochoviec a dodáva technológie pre tunel Višňové.

Jeho dcéra Darina je dnes šéfkou dozornej rady. Firma však zostáva pevne v Pavlůových rukách, nielen vlastnícky, ale aj ideovo.

24-ročná Slovenka si vybudovala rešpekt v Dubaji: „Prvý kontrakt s 300 miliónovou firmou som podpísala v 18 rokoch“

Podnikanie ako stav mysle

Pavlů sa do podnikania pustil až vo veku 49 rokov, po zmene režimu. Jeho filozofia je jednoduchá: „Slovensko je úžasná krajina. Povedzte mi, kde inde na svete je toľko problémov ako tu? To sú obrovské podnikateľské šance,“ hovorí s nadhľadom.

Z pôvodnej štátnej firmy vznikla po privatizácii zamestnanecká akciová spoločnosť. Trvalo to 3 roky, ale výsledkom bola čisto slovenská firma so 112 akcionármi.

Na začiatku PPA Controll vyrábala rozvádzače. „Povedali sme si, že keď montujeme, môžeme aj vyrábať. A že budeme Mercedes medzi rozvádzačmi. A podarilo sa.“

O Baťovi, dochádzke a papučiach

Karol Pavlů sa nikdy netajil tým, že ho hlboko ovplyvnila generácia baťovcov. Keď ako mladý technik začínal vo fabrike, musel si nájsť cestu k staršiemu vedeniu.

„Tí baťovci boli o generáciu starší. Nebolo jednoduché získať si ich dôveru,“ spomínal. Postupne však zistil, že sú to múdri a skúsení ľudia a ich systém ho fascinoval.

Vďaka nim sa naučil rozumieť nielen technike, ale aj ekonomike, kalkuláciám, riadeniu výroby či cenovým operáciám. Tento baťovský étos neskôr preniesol do budovania PPA Controll. Kľúčová bola najmä motivácia a zmysluplnosť práce.

Prvým systémovým krokom v jeho firme bolo zrušenie dochádzkového systému. Ľudia mali byť hodnotení podľa výsledkov, nie podľa toho, kedy si cvaknú kartičku. „Je nezmysel žiadať niekoho, aby prišiel na siedmu, keď vie lepšie pracovať o ôsmej. Alebo nech nepríde vôbec, ak má všetko hotové.“

Filozofia úspechu

Karol Pavlů sa netají tým, že najväčším motivátorom nie je bohatstvo. „Najviac ma poháňalo, že som niečo dokázal. Niečo, čo nie je bežné. A že som bol medzi ľuďmi, ktorých som mal rád.“

Za kľúčovú schopnosť lídra považuje schopnosť rozlíšiť, ktorým ľuďom sa oplatí venovať. „Najlepších treba dávať tam, kde niečo nefunguje. Je však škoda, ak to robíme stále. Radšej ich treba dať tam, kde to má najväčší efekt.“

Popri podnikaní si Pavlů zachoval vzťah k hodnotám. Spolu s manželkou zrekonštruovali Pálffyho palác na Zámockej ulici v Bratislave. Je vášnivým zberateľom veteránov a zakladateľom Dopravného múzea. No jeho spôsob, ako o živote rozpráva, je jednoduchý, až starosvetsky ľudský.

Vo firme nezavádzal len nové systémy, ale aj nový pohľad. „Ak ľudia cítia, že robia niečo zmysluplné, netreba ich kontrolovať. Netreba ich naháňať. Len im treba veriť.“

„Peniaze nie sú cieľ. Sú len prostriedkom na dosiahnutie cieľa. Ak si dáš dobrý cieľ, peniaze spadnú z neba,“ hovorí Pavlů.

Neplytvaj časom na nesprávnych ľudí

Pavlů si počas rokov vybudoval aj jasný pohľad na prácu s ľuďmi. Otvorene hovorí, že jednou z najťažších úloh v podnikaní je vyhnúť sa tým, s ktorými je škoda strácať čas. „Dnes si myslím, že tým najlepším ľuďom som sa mal venovať najviac. A dať ich na úlohy, ktoré fungujú, nie ich neustále posielať hasiť problémy.“

Mladým ľuďom odporúča hľadať prostredia, v ktorých človek prirodzene vyniká – nie sa snažiť uspieť v oblastiach, ktoré sú mu cudzie. „Ja som hudobný antitalent. Hudbu mám rád, chodím na koncerty, ale hrať by som nemal. A presne takto by mal človek premýšľať aj o svojej práci.“

Morálka, ktorá sa nevrátila

Karol Pavlů opakovane upozorňuje aj na to, že Slovensko síce po roku 1989 prešlo na kapitalistický model, no zabudlo na jeho základný pilier – na morálku. Kapitalistická morálka podľa neho spočívala v jednoduchej zásade: čo sľúbiš, to dodrž. Ak nie, spoločnosť ťa vylúči. Spomína príbeh z mladosti, keď v Liptovskom Mikuláši muž nesplnil záväzok a nielen on, ale aj jeho deti sa ocitli na okraji komunity.

„Kapitalizmus sa vrátil, ale morálka nie,“ hovorí Pavlů a dodáva, že dnes chýba zodpovednosť a česť. Nejde len o nostalgiu – jeho slová sú apelom. Podľa neho by malo byť systémovo najvýhodnejšie podnikať poctivo, nie rozkrádať.

Túto myšlienku ilustruje aj metaforou o dobýjaní Severného pólu: „Vybuduješ si desať zásobovacích staníc a vyrážaš. Keď pri návrate nájdeš aspoň jednu, si dobyvateľ. A keď nie? Nevadí. Ideš znova. Ale ideš s optimizmom.“

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy