Newtonov zákon sme 300 rokov prekladali nesprávne. Nová štúdia ukázala, čo mal vedec skutočne na mysli
- Chybný preklad slova v Newtonovom zákone
- Nová štúdia ukazuje, čo vedec skutočne myslel
- Chybný preklad slova v Newtonovom zákone
- Nová štúdia ukazuje, čo vedec skutočne myslel
Keď Isaac Newton v roku 1687 zapísal svoje slávne pohybové zákony do knihy Philosophiae Naturalis Principia Mathematica, pravdepodobne dúfal, že jeho práca prežije skúšku časom. A skutočne – jeho zákony pohybu sú dodnes základom fyziky.
Avšak filozof a odborník na jazyk Daniel Hoek zistil, že už takmer 300 rokov nesprávne interpretujeme jeho prvý pohybový zákon, informuje Science Alert.
Chybný preklad mení význam
Pôvodné Newtonove spisy boli napísané v latinčine a ich prvý anglický preklad pochádza z roku 1729. Práve v tomto preklade sa vyskytla malá, no významná chyba, píše ďalej Science Alert.
Ako objavil Hoek, latinské slovo quatenus bolo nesprávne preložené ako pokiaľ, pričom jeho presnejší význam je natoľko alebo do tej miery. Táto drobná nepresnosť viedla k odlišnej interpretácii Newtonovho prvého pohybového zákona.
Doteraz sme verili, že prvý pohybový zákon hovorí, že teleso zotrváva v pokoji alebo v pohybe, pokiaľ naň nezačne pôsobiť vonkajšia sila. Avšak Newton mal na mysli, že každá zmena v pohybe objektu je výsledkom vonkajších síl – nie, že objekt ostane nehybný alebo sa bude pohybovať v rovnej línii, ak žiadne sily nepôsobia.
„Keď sme vrátili zabudnuté slovo späť na svoje miesto, vrátili sme formuláciu jedného z najzákladnejších fyzikálnych zákonov späť do jeho pôvodnej slávy,“ hovorí Daniel Hoek.
Newton vedel, že vonkajšie sily sú neustále prítomné
Táto nová interpretácia zákona neznamená, že naše chápanie fyziky bolo nesprávne. Poukazuje však na fakt, že Newton si bol vedomý toho, že neexistuje žiadne miesto, kde by nepôsobili žiadne sily. Aj vo vesmíre je každý objekt pod vplyvom gravitácie alebo trenia.
„Ak vezmeme do úvahy pôvodný význam Newtonových slov, vidíme, že každý pohyb a každá zmena smeru objektu je spôsobená vonkajšími silami,“ vysvetľuje Hoek.
Tento fakt je dôležitý, pretože vysvetľuje, prečo Newton vôbec potreboval prvý pohybový zákon. Niektorí filozofi tvrdia, že tento zákon slúži len na to, aby zdôvodnil existenciu síl – ako uvádza odborník na Newtonovu prácu George Smith. „Celý zmysel prvého zákona je odvodiť existenciu síl.“
Newton sám ponúkol tri príklady na ilustráciu svojho zákona. Najvýznamnejším je rotujúci vlk, ktorý sa pohybuje po špirále, pričom sa jeho pohyb spomaľuje kvôli odporu vzduchu. Tento príklad ukazuje, že Newton si bol plne vedomý toho, že sily neustále ovplyvňujú objekty v pohybe.
Nová interpretácia nezmení fyziku
Nie všetci vedci však súhlasia s Hoekovou interpretáciou. Niektorí ju považujú za príliš „nekonvenčnú“ a príliš zameriavajúcu sa na detaily prekladu. Iní však hovoria, že je taká očividná, že sa o nej sotva oplatí diskutovať.
„Bežný človek si povie, že je to len sémantika. Priznávam, reinterpretácia Newtonovho prvého pohybového zákona nezmenila a ani nezmení fyziku. Presný preklad jeho diela nám však umožňuje lepšie pochopiť, ako rozmýšľal jeden z najväčších vedcov v histórii,“ dodáva Hoek.
Jeho zistenia nebudú mať zásadný vplyv na fyziku, ale môžu pomôcť lepšie pochopiť Newtonove myšlienky. Ukazujú, že Newtonovým zámerom bolo zdôrazniť, že všetky zmeny pohybu objektu sú spôsobené vonkajšími silami. Táto myšlienka bola v jeho dobe prelomová, pretože potvrdzovala, že planéty, hviezdy a ďalšie nebeské telesá sa riadia rovnakými zákonmi ako objekty na Zemi.
Prečo na správnom preklade záleží?
Hoci táto nová interpretácia nemení Newtonove zákony, ukazuje, aké dôležité je presne chápať vedecké texty. Nesprávny preklad jediného slova môže zmeniť spôsob, akým interpretujeme základné fyzikálne princípy.
„Každá zmena rýchlosti alebo naklonenia, či už hovoríme o roji atómov alebo o galaxiách, sa riadi Newtonovým prvým pohybovým zákonom,“ vysvetľuje Hoek.
Zatiaľ nie je jasné, či sa táto oprava uchytí v akademickom svete. Po 300 rokoch nesprávneho prekladu bude náročné presvedčiť fyzikov a učiteľov, aby preformulovali to, čo sa učí už celé generácie. No aj keď sa nezmení spôsob, akým fyzika funguje, Hoekova práca nám pripomína, že aj najväčšie vedecké objavy môžu byť ovplyvnené drobnými jazykovými nedorozumeniami.
Čítaj viac z kategórie: Veda a vesmír
Zdroj: Science Alert