Zabudni na učebnice. „Ak nerozprávaš, je to ako trénovať na zápas bez hry,“ hovorí riaditeľ jazykovej školy

Učiť sa cudzí jazyk dnes už neznamená len memorovanie slovíčok či gramatických poučiek. V dobe, keď komunikácia a flexibilita zohrávajú zásadnú rolu, sa jazyk stáva nástrojom spojenia medzi ľuďmi, nielen predmetom v rozvrhu. O tom, ako sa efektívne učiť cudzie jazyky, ktoré metódy fungujú a čo trápi slovenských študentov, sme sa porozprávali s Pavlom Ondovčákom, riaditeľom jazykovej školy Volis Academy. 

Efektívne učenie? Rozprávať od prvej minúty

„Najlepšie výsledky vidíme u študentov, ktorí sa neboja rozprávať hneď od začiatku,“ hovorí Pavel Ondovčák. V škole preto využívajú metódy ako Callanova (pre angličtinu a španielčinu) alebo vlastnú Volis metódu (pre nemčinu), ktoré stavajú na aktívnom rozprávaní, rýchlom tempe a častom opakovaní.

Nečakáme, kým sa študent „naučí dosť na to, aby rozprával“. Rozpráva hneď – s chybami, ktoré sa okamžite opravujú. „Je to náročné, ale mimoriadne účinné. Odstránime tak strach z rozprávania a vytvárame zdravý návyk.“

Takýto prístup študentov neustále drží v kontakte s jazykom. Jazyk sa tak neučíš pasívne, ale sa ho prirodzene „nadýchavaš“ – počúvaním, opakovaním, odpovedaním a najmä rozprávaním.

Keď už máš základy – rozprávaj s native speakrom

Pre pokročilejších je dôležité jazyk používať v čo najautentickejšom prostredí. Pavel vysvetľuje: „Konverzácia s native speakrom alebo skúseným slovenským lektorom, ktorý jazyk ovláda na vysokej úrovni, vie posunúť študenta o triedu vyššie.“

Výhodou je kontakt s prirodzeným vyjadrovaním, výslovnosťou a kultúrnymi nuansami, ktoré z učebnice nezískaš. Zároveň ide o tréning „reálnych“ rozhovorov – ako objednať v reštaurácii, reagovať v práci, opýtať sa na cestu. A práve to je cieľ – nebyť dokonalý, ale byť funkčný pri komunikácii.

Malé skupiny, individuálny prístup a tempo podľa teba

V škole uprednostňujú výučbu v menších skupinách – často len 3 – 6 študentov. „Každý človek sa učí inak. Niekomu vyhovuje vizuálne vnímanie, iný potrebuje všetko počuť nahlas. My sa tomu vieme prispôsobiť.“

Dôležitá je aj dôvera medzi študentom a lektorom. „Ak sa cítiš v bezpečí, nebojíš sa urobiť chybu. A to je zásadné, lebo z chýb sa učíme najrýchlejšie.“

Aplikácie ako Duolingo? Super doplnok, nie náhrada

Na otázku, ako vnímajú jazykové aplikácie, Pavel odpovedá bez váhania: „Duolingo alebo podobné aplikácie sú skvelé – ako doplnok. Získavaš slovnú zásobu, precvičíš si základy gramatiky a vytváraš si návyk.“

Dopĺňa však, že reálna komunikácia, spätná väzba a živý jazyk v kontexte sú nenahraditeľné. „Aplikácia ti nepovie: ‚Toto síce gramaticky sedí, ale takto to domáci nikdy nepovedia.‘ To ti povie iba človek, ktorý jazykom žije.“

Zaujímavosťou je, že Duolingo dnes používa viac než 575 miliónov ľudí po celom svete. Denne sa cez túto aplikáciu učí jazyk viac než 15 miliónov aktívnych používateľov. Je to jeden z najrozšírenejších nástrojov jazykového samoštúdia – a to právom. Je intuitívny, hravý a najmä dostupný.

zdroj: Volis academy

Nestačí bývať v zahraničí. Musíš sa zapojiť

„Presťahovanie sa do inej krajiny určite pomáha, ale nie je to zázračné riešenie,“ upozorňuje Pavel Ondovčák. Mnohí Slováci sa sťahujú za prácou a očakávajú, že jazyk sa „prilepí“. Ale pokiaľ aktívne nehľadáš príležitosti hovoriť, čítať a používať jazyk, pokrok bude pomalý.

„Vidíme rozdiel medzi tými, ktorí v zahraničí aj konajú – napríklad sa prihlásia na kurz, chodia na jazykové stretnutia alebo sa snažia aktívne komunikovať –, a tými, ktorí ostávajú v slovenskom prostredí. Rozdiel je obrovský.“

Niektoré jazyky vedia poriadne potrápiť

Pre Slovákov sú výzvou jazyky s veľmi odlišnou štruktúrou. Napríklad maďarčina, čínština či arabčina. „Je to najmä o inom systéme – iná gramatika, iný spôsob vyjadrovania, písma…“ hovorí Pavel.

Zároveň aj nemčina dokáže dať zabrať – najmä pre slovosled, členy a množstvo výnimiek. Naopak, španielčina a taliančina sú často vnímané ako jednoduchšie – sú fonetické, melodické a logicky štruktúrované.

Ktoré jazyky sa dnes najviac oplatia?

Angličtina je stále jasná jednotka. Učí sa ju každý a jej znalosť je už často samozrejmosťou. „Čo však vidíme, je nárast záujmu o španielčinu – aj kvôli seriálom, kultúre a rozšírenosti. Je to jazyk, ktorým sa dohovoríš v obrovskom množstve krajín.“

Nemčina má silné postavenie v pracovnej sfére – najmä v Rakúsku a Nemecku. A do popredia sa dostáva aj slovenčina pre cudzincov – najmä expatov, ktorých na Slovensku pribúda.

Zaujímavé sú tiež strategické jazyky ako čínština, ruština či arabčina – najmä pre tých, ktorí pôsobia v medzinárodnom obchode alebo diplomacii.

Ako dlho to celé trvá?

Odpoveď závisí od viacerých faktorov – od frekvencie učenia, tvojich skúseností, motivácie či osobného tempa. „Pri výučbe 2 – 3× týždenne vidíme prvé výsledky už po niekoľkých týždňoch. Na úroveň B1 – B2 sa dá dostať za pol roka až rok.“

U detí ide učenie prirodzene rýchlejšie. „Deti sa neboja, nefiltrujú sa. Učia sa spontánne. Aj preto organizujeme letné jazykové tábory, kde sa učia jazyky zážitkovo – cez hry, pesničky, príbehy.“

Každý sa dokáže naučiť jazyk

Pavel Ondovčák jednoznačne tvrdí: „Neexistuje, že niekto na jazyk nemá bunky. Možno len nenašiel vhodný prístup alebo stratil motiváciu.“

Kľúčová je pravidelnosť, odvaha robiť chyby a vnútorná motivácia. „Aj introvert, aj starší človek, aj niekto s ‚blokom‘ zo školy to zvládne – ak chce a ak má okolo seba správne prostredie.“

Vlastnými slovami riaditeľa Volis Academy Pavla Ondovčáka: „Jazyk sa neučíme, aby sme boli perfektní. Učíme sa, aby sme sa dorozumeli.“

zdroj: Volis academy

Gramatika? Áno, ale ako nástroj, nie cieľ

Bez gramatiky to nejde. Ale nemala by byť tým, čo ťa brzdí. Pavel to hovorí jasne: „Gramatika má podporovať komunikáciu. Ale ak robíš len cvičenia a nerozprávaš, je to ako trénovať na zápas bez hry.“

Na ich kurzoch sa preto neustále hovorí, pýta, odpovedá, reaguje. „Jazyk je živý. Musíš ho používať. Nestačí ho len študovať.“

Jazyky – najväčší vynález ľudstva 

Jazyk je viac než len nástroj dorozumenia. Je to zrkadlo kultúry, myslenia, histórie a identity. Dnes sa na svete hovorí približne 7000 rôznymi jazykmi, no toto číslo sa neustále mení – niektoré jazyky zanikajú, iné sa premieňajú, miešajú a vznikajú nové dialekty či pidžiny. Píše portál Ethnologue. 

Najrozšírenejší jazyk na svete podľa počtu hovoriacich je čínština (mandarínska), no najvplyvnejší jazyk v globálnom kontexte zostáva angličtina – vďaka koloniálnej histórii, technológiám a popkultúre. Vedel si napríklad, že angličtina má v aktívnej slovnej zásobe okolo 170 000 slov, kým bežný rodený hovoriaci používa len približne 20 000 až 30 000?

Evolúcia jazykov je fascinujúca. Jazyk sa neustále vyvíja – podobne ako druhy v prírode. Práve preto sa latinčina, ktorou kedysi hovorila celá Rímska ríša, dnes „prevtelila“ do moderných jazykov ako francúzština, španielčina či taliančina. Jazyk je ako rieka – nikdy nie je rovnaký, ako bol včera.

Zaujímavým obohatením, ak ťa zaujíma svet jazykov, je kniha Babylon od Gastona Dorrena. Dorren podáva pestrý pohľad na dvadsať najvýznamnejších jazykov sveta. S humorom a zvedavosťou opisuje, čo robí každý jazyk výnimočným. 

Napríklad upozorňuje aj na to, že mnohé jazyky sú ohrozené. Každé dva týždne zanikne jeden jazyk, často bez toho, aby ho niekto stihol poriadne zdokumentovať. Na druhej strane niektoré jazyky – ako napríklad islandčina – sa takmer vôbec nemenia a človek dnes môže bez väčších problémov čítať texty staré 800 rokov. 

Najviac jazykmi sa hovorí v Papue Novej Guiney – vyše 800. Napriek malej rozlohe a populácii je to jazykovo najrozmanitejšia krajina sveta. Práve preto je štúdium jazykov aj štúdiom ľudskej kreativity.

Jazyk je teda viac než len gramatika a slovná zásoba. Je to most medzi svetmi a každý nový jazyk otvára nové dvere – do kultúr, spôsobov myslenia aj pocitov.

Duolingo – fenomén modernej doby

Jednou z najpopulárnejších jazykových aplikácií súčasnosti je bezpochyby Duolingo. Používa ju viac než 500 miliónov ľudí po celom svete a jej maskotom je známa zelená sova Duo. Aplikácia funguje na princípe „gamifikácie“ – učenie prebieha formou krátkych úloh, za ktoré zbieraš body, životy a postupuješ úrovňami. Vďaka tomu pôsobí viac ako mobilná hra než klasický kurz.

Duolingo ponúka viac než 40 jazykov vrátane esperanta či valyrijčiny zo seriálu Hra o tróny. Hoci aplikácia nenahradí živú konverzáciu, výborne poslúži na každodenné opakovanie slovnej zásoby, fráz či základnej gramatiky – a najmä motivuje vytrvať.

Okrem Duolinga existuje vyše 500 rôznych aplikácií zameraných na učenie jazykov. Medzi známe patria napríklad Babbel, ktorý kladie dôraz na gramatiku a štruktúrované lekcie, Memrise s využitím vizuálnej pamäte a nahrávok rodených hovoriacich alebo Busuu, kde môžeš cvičiť s reálnymi ľuďmi a získať spätnú väzbu.

Niektoré aplikácie sa zameriavajú na výslovnosť (napr. Elsa Speak), iné zas na konverzáciu alebo písanie. Vďaka tomu si dnes môže každý vybrať nástroj, ktorý mu najviac vyhovuje – či už sa učíš v autobuse, v posteli, alebo počas prestávky na káve.

zdroj: Unsplash/appshunter.io

Polygloti – ľudia, ktorí lámu jazykové bariéry

Polygloti sú fascinujúci dôkaz toho, že učenie jazykov nemusí byť len nutnosťou, ale aj životným štýlom. Ide o ľudí, ktorí ovládajú niekoľko jazykov – niekedy päť, desať či dokonca viac než dvadsať. Ich schopnosti často vzbudzujú obdiv aj skepticizmus, no väčšina z nich tvrdí, že „talent“ je len časť rovnice. Zvyšok sú disciplína, zvedavosť a dobrá stratégia.

Známy írsky polyglot Benny Lewis tvrdí, že najväčšou prekážkou nie je jazyková náročnosť, ale strach hovoriť. Vytvoril projekt „Fluent in 3 Months“, v ktorom ukazuje, ako sa dá za krátky čas zvládnuť jazyk na konverzačnej úrovni – ak sa učíš cielene, denne a v reálnom prostredí.

Ďalším menom je Luca Lampariello, Talian, ktorý ovláda viac než 13 jazykov. Tvrdí, že najlepšia metóda je kombinácia čítania, počúvania a pravidelnej konverzácie. Nejde o to naučiť sa všetko naraz – dôležité je napojiť sa na jazyk a „žiť“ ho.

Zaujímavé je, že väčšina polyglotov nezačínala ako géniovia. Mnohí z nich tvrdia, že v škole s jazykmi bojovali. Ich pokrok prišiel až vtedy, keď si našli vlastný systém a keď pochopili, že dokonalosť nie je cieľom, ide o plynulosť a schopnosť komunikovať.

Vedecké výskumy ukazujú, že mozog polyglotov má mierne iné prepojenia medzi centrami reči, ale táto schopnosť sa dá trénovať. Tak ako si človek buduje svaly pri športe, tak sa dá trénovať aj „jazykový sval“.

Medzi najznámejších svetových polyglotov patrí napríklad Ziad Fazah, ktorý tvrdí, že ovláda viac než 50 jazykov, alebo Richard Simcott, Brit, ktorý pravidelne komunikuje v 16 jazykoch a testuje sa v ďalších. 

Zaujímavé je, že polygloti často hovoria, že čím viac jazykov ovládajú, tým jednoduchšie sa im učia ďalšie. S každým jazykom totiž rastie cit pre štruktúru, výslovnosť a logiku vyjadrovania – a každé ďalšie učenie je ako opakovanie známeho príbehu v novom štýle.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking