Vedci vypočítali presné množstvo mäsa pre vyváženú stravu. Výsledok prekvapí tradičných konzumentov

Rozmýšľaš niekedy nad tým, koľko mäsa by si mal vlastne jesť nielen pre svoje zdravie, ale aj pre dobro našej planéty? Táto otázka trápi mnohých z nás, no odpoveď sa zdá byť často nedosiahnuteľná. Na jednej strane nám lekári hovoria o zdravotných benefitoch zníženia konzumácie mäsa, na druhej strane environmentalisti upozorňujú na škodlivé dôsledky živočíšnej výroby. Kde sa teda nachádza ideálny stred?

Skupina dánskych environmentálnych vedcov na túto otázku ponúka konkrétnu odpoveď – 255 gramov hydinového alebo bravčového mäsa týždenne. To je všetko, čo by si mal zaradiť do svojho jedálnička, ak ti záleží na našej planéte.

Informuje o tom web Science Alert aj štúdia uverejnená na portáli Nature. 

Čo predstavuje 255 gramov mäsa

Ak si túto hmotnosť nevieš predstaviť, je to približne toľko ako dve kuracie prsia. Dôležité je však uvedomiť si, že táto hodnota predstavuje šesť- až desaťkrát menej mäsa, než koľko priemerne skonzumuje bežný občan USA alebo Európy. Áno, čítaš správne – my Európania jeme zhruba desaťnásobne viac mäsa, než koľko by bolo udržateľné pre našu planétu.

„Väčšina ľudí si už uvedomuje, že by sme mali jesť menej mäsa, a to z environmentálnych aj zdravotných dôvodov. Je však ťažké pochopiť, koľko je to ‚menej‘ a či to v celkovom obraze naozaj prináša zmenu,“ vysvetľuje hlavná autorka štúdie Caroline Gebara, environmentálna vedkyňa z Technickej univerzity v Dánsku.

Práve preto sa jej tím rozhodol vypočítať hmatateľné číslo, ktoré si môžeš zapísať na nákupný zoznam a prakticky ho využiť pri plánovaní svojich jedál.

Červené mäso je úplne mimo hry

Štúdia tiež odhalila vážne environmentálne dôsledky konzumácie červeného mäsa, najmä hovädzieho. Výskumníci konštatujú, že červené mäso jednoducho nemôže byť súčasťou environmentálne udržateľnej stravy. Dôvody sú pomerne jednoduché.

Na chov zvierat, ako sú kravy a ovce, musíme vyčleniť obrovské plochy pôdy. Tieto zvieratá produkujú metán – skleníkový plyn, ktorý je 28-krát účinnejší ako oxid uhličitý. Navyše ich exkrementy a krmivo vypúšťajú do ovzdušia oxid dusný, ktorý je dokonca 270-krát potentnejší než CO₂ z hľadiska globálneho otepľovania.

„Naše výpočty dokazujú nezlučiteľnosť aj miernych množstiev červeného mäsa v strave s regeneračnými schopnosťami planéty. Potvrdzujú to environmentálne faktory, ktoré sme v štúdii sledovali,“ hovorí Gebara.

Keď si prehliadneš graf ukazujúci kilogramy skleníkových plynov vyprodukovaných na kilogram potraviny, uvidíš, že hovädzie a jahňacie mäso vedú tento rebríček s obrovským náskokom. Nasledujú ich morské plody, syry, ryby, bravčové mäso, hydina, vajcia, ryža/obilniny, mlieko, tofu a strukovina na poslednom mieste.

zdroj: Sciencealert

Historický kontext konzumácie mäsa

Ľudia konzumujú zvieratá a ich produkty už najmenej 2,6 milióna rokov a tak skoro s tým neprestaneme. Avšak náš hlad po mäse sa v súčasnosti vymkol kontrole.

Environmentálna stopa nášho živočíšneho hospodárstva pochádza najmä zo skleníkových plynov, ktoré zvieratá priamo vypúšťajú. K tomu prispieva poškodzovanie pôdy pri ich chove a palivo, ktoré spaľujeme pri ich preprave, spracovaní a distribúcii.

Jedna štúdia dokonca odhadla, že skleníkové plyny by sa mohli stabilizovať na 30 rokov, keby sme rýchlo ukončili chov zvierat v takej podobe, v akej existuje dnes. Hoci je to nepravdepodobný scenár, dáva ti to predstavu o vplyve tohto priemyslu na náš svet.

S ohľadom na všetky tieto faktory Gebara a jej tím uskutočnili rozsiahle literárne rešerše. Identifikovali obmedzenia pre zdravé stravovanie – výsledkom je 32 kľúčových výživových požiadaviek. Stanovili tiež environmentálne udržateľné stravovanie založené na viacerých kľúčových prahových hodnotách na udržateľnosť planéty.

Všetky tieto faktory spojili do modelu. Ten identifikuje množstvá rôznych druhov potravín, ktoré môžeš konzumovať týždenne bez nadmerného zaťažovania planetárnych zdrojov.

Alternatívy, ktoré môžeš stále konzumovať

Dobrou správou je, že ak miluješ syry, vajcia alebo biele mäso, môžeš ich naďalej konzumovať. „Napríklad naše výpočty ukazujú, že môžeš jesť syr, ak je to pre teba dôležité, a zároveň mať zdravú a klimaticky priaznivú stravu,“ hovorí Gebara. „To isté platí pre vajcia, ryby a biele mäso. Predpokladom samozrejme je, že zvyšok tvojej stravy zostáva relatívne zdravý a udržateľný. Nemusíš si vyberať buď jedno, alebo druhé.“

Autorka štúdie tiež priznáva, že takéto modely môžu značne zjednodušovať rôzne výživové potreby ľudí a ich osobné okolnosti. Potravinové charakteristiky, ktoré pre výživové aspekty tejto štúdie použili, vychádzajú z údajov z USA. Predstavujú skôr len približný obraz pre krajiny s vysokými príjmami než globálne reprezentatívny vzorec.

Je tiež náročné zachytiť všetky rôznorodé dôsledky, ktoré potravinové systémy majú po celom svete. Model sa tiež spolieha na to, že vplyvy potravinovej produkcie v priebehu jedného roka zostávajú konzistentné. To v reálnom svete neplatí. Technológie môžu meniť environmentálne vplyvy určitých potravín. Preto budeme tento model musieť časom aktualizovať.

„Naša štúdia sa zamerala na biofyzikálne limity ľudského príjmu živín a environmentálne vplyvy. Prehliadla však iné aspekty, ako sú dostupnosť, cenová prijateľnosť a kultúrna akceptácia,“ píšu autori.

„Dosiahnutie skutočne udržateľnej stravy vyžaduje univerzálnu dostupnosť. Tú musia podporovať tvorcovia politík na všetkých úrovniach.“

Keď sa teda najbližšie vyberieš na nákup, spomeň si na tieto čísla. Dve kuracie prsia týždenne – ani viac, ani menej. Samozrejme, tvoja individuálna situácia sa môže líšiť. Túto hodnotu však môžeš brať ako solídny východiskový bod na vytváranie udržateľného stravovania. To pomôže nielen tvojmu zdraviu, ale aj našej planéte. Zvyšok svojho mäsového príjmu môžeš nahradiť rastlinnými alternatívami, ako sú strukoviny, tofu alebo tempeh. Tie majú výrazne nižšiu environmentálnu stopu.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti