Chudoba trápi Slovákov. Každý tretí nemá ani na týždennú dovolenku
- Chudoba na Slovensku je na vzostupe
- Každý tretí Slovák si nemôže dovoliť ani týždennú dovolenku
- Zlý ekonomický vývoj sa prejavuje čoraz intenzívnejšie
- Chudoba na Slovensku je na vzostupe
- Každý tretí Slovák si nemôže dovoliť ani týždennú dovolenku
- Zlý ekonomický vývoj sa prejavuje čoraz intenzívnejšie
Chudoba sa na Slovensku ukázala v plnej nahote. Letná sezóna dovoleniek odhalila tvrdú realitu pre mnoho slovenských domácností – približne jedna tretina ľudí si nemôže dovoliť ani týždennú dovolenku, uvádza Trend.
Podľa najnovších dát trpí závažnou materiálnou a sociálnou depriváciou až 408-tisíc Slovákov, čo predstavuje 7,6 % slovenskej populácie. Tento počet sa medziročne zvýšil o viac než 33-tisíc ľudí a naznačuje pretrvávajúci rast chudoby v krajine.
Chudoba sa stupňuje
Za závažne strádajúce sa považujú domácnosti, ktoré majú aspoň sedem z trinástich materiálnych nedostatkov. Medzi ne patrí nielen absencia možností ísť na dovolenku, ale aj problémy s nečakanými výdavkami, platením nájomného alebo energií, nedostatočné vykurovanie, nemožnosť pravidelne konzumovať mäso či ryby, opotrebovaný nábytok alebo chýbajúce vlastníctvo automobilu. Na individuálnej úrovni sa pridáva aj problém s dostupnosťou internetu, peňazí na oblečenie či obuv, nemožnosť týždenného nákupu osobných potrieb, absencia voľnočasových aktivít a obmedzené sociálne kontakty.
S minimálnou mzdou sa stalo presne to, pred čím sme varovali.
Budúci rok má začať platiť automat minimálnej mzdy, podľa ktorého bude mať výšku 60 % priemernej mzdy spred dvoch rokov. Pamätá si ešte niekto, čo bolo pred dvoma rokmi? Priemerná mzda rástla relatívne rýchlym tempom… pic.twitter.com/y5xIAQqTpK
— INESS Institute (@INESSinstitute) August 15, 2025
Rast chudoby sa prejavuje najmä v určitých regiónoch. Štatistický úrad SR uvádza, že situácia sa medziročne zhoršila v piatich z ôsmich krajov. Najvýraznejšie to bolo v Nitrianskom a Trenčianskom kraji, pričom najhoršie postavenie má Prešovský kraj. Tam až 28 % obyvateľov čelí riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia.
Najzraniteľnejšími skupinami sú neúplné rodiny či rodiny s viacerými deťmi. Domácnosti s jedným dospelým a závislým dieťaťom, ako aj domácnosti s dvoma dospelými a minimálne tromi deťmi, vykazujú najvyššiu mieru ohrozenia. Chudoba sa tak stáva celonárodným problémom.
Sociálna situácia sa komplikuje aj v dôsledku rastúcich nákladov na energie. Slovenská klimatická iniciatíva upozorňuje, že kým relatívne zabezpečené domácnosti môžu investovať do solárnych panelov či tepelných čerpadiel, veľká časť populácie si tieto náklady nemôže dovoliť. Podľa prieskumu SKI 58 % domácností, ktoré už dnes zápasia s účtami za energie, nezvažuje žiadne opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti. Tento fakt môže viesť k prehĺbeniu materiálnych rozdielov medzi jednotlivými domácnosťami.
Prečo je dovolenka dôležitá
Prieskum inkasnej spoločnosti EOS KSI Slovensko ukázal, že každý deviaty Slovák s dlhmi po splatnosti si požičal peniaze na dovolenku. Ide o 11,3 % respondentov, čo je vyšší podiel než u dlhov spôsobených nevyhnutnými výdavkami, ako sú potraviny či zdravotná starostlivosť.
„Dovolenkové pôžičky nie sú v mnohých prípadoch motivované nutnosťou, ale túžbou po životnom štandarde, ktorý si človek reálne nemôže dovoliť,“ upozorňuje manažér EOS KSI Slovensko Peter Čanda. „Ide o alarmujúci fenomén tejto doby, podporený možnosťami, reklamou a sociálnymi sieťami, kedy sa krátkodobý zážitok financuje na úkor budúcej finančnej stability.“
Prieskum odhalil aj demografické rozdiely. Muži sa zadlžujú na dovolenku dvojnásobne častejšie než ženy, zatiaľ čo medzi mladými ľuďmi vo veku 18 až 33 rokov je to približne 20 %. Druhou najrizikovejšou skupinou sú osoby vo veku 50 až 65 rokov, hoci ich dlh býva väčšinou viazaný na bývanie. Medzi regiónmi vyniká Žilinský kraj ako miesto s najvyšším podielom zadlžených na dovolenky.
Zaujímavé sú aj rozdiely podľa príjmov: najviac sa zadlžujú domácnosti so stredným príjmom – 1 401 až 2 500 eur mesačne, pričom 3 až 4 z 10 respondentov si požičali práve na dovolenku. Naopak, domácnosti s príjmom pod 1 000 eur alebo nad 2 501 eur si pôžičky na dovolenku neberú.
„Najčastejšie sa zadlžujú tí, ktorí sa snažia držať krok s okolím. Dovolenka sa v takýchto prípadoch stáva otázkou statusu,“ dopĺňa CEO EOS KSI Slovensko Peter Dvornák. Podotýka, že ide o tzv. zlý dlh, ktorý môže mať dlhodobé finančné dôsledky. „Oddych na dovolenke je dôležitý pre duševné zdravie, no jej financovanie by nemalo ohroziť finančnú stabilitu jednotlivca ani celej domácnosti. Oveľa rozumnejšie je zvoliť lacnejšiu alternatívu, plánovať vopred a vytvárať si finančnú rezervu, než si požičiavať a neskôr čeliť riziku zadlženia či dlhovým pasciam.“
Problémy pokračujú
Riešenie chudoby je navyše sťažené neadresným systémom sociálnych dávok. Väčšina dávok, ako sú trinásty dôchodok, tehotenské dávky či plošná podpora detí, sa vypláca rovnakým spôsobom pre všetky príjmové skupiny na Slovensku. A to bez ohľadu na skutočné potreby domácností. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť poukazuje na potrebu predchádzajúcej spoločenskej diskusie o definovaní chudoby. Podľa nej by pred zmenou legislatívy mali diskutovať aj o cieľoch sociálneho systému.
Okrem materiálnej deprivácie zohráva dôležitú úlohu aj nízka intenzita práce a príjmová chudoba. Jej dôsledky spoločne vedú k rastúcemu počtu ohrozených domácností. Slovensko je pritom jednou z mála krajín, kde od roku 2020 pretrváva trend rastu chudoby, zatiaľ čo v rámci celej EÚ sa situácia priebežne zlepšuje.
Minimálna mzda lídra rebríčka je vyššia než plat slušne zarábajúceho Slováka https://t.co/8yU84ddH0K pic.twitter.com/r6IOrYJMo3
— Týždenník TREND (@etrend_sk) July 5, 2025
Výsledky jasne ukazujú, že problém chudoby je komplexný a jeho riešenie si vyžaduje kombináciu adresných sociálnych opatrení, energetických úspor a legislatívnej reformy. Bez systematického prístupu hrozí, že ďalšie desaťročia prinesú ďalšie prehlbovanie rozdielov medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva, a následne aj stále väčšiu sociálnu depriváciu Slovákov.
Čítaj viac z kategórie: Ekonomika
Zdroje: Trend, EOS