Od úľavy k závislosti: Ako vznikajú moderné návyky, ktoré pomaly oslabujú náš mozog (ROZHOVOR)

Závislosti už dávno nie sú len o alkohole a dro*ách. Dnes zápasíme aj s návykovým správaním – od nekonečného scrollovania cez online nákupy až po „nutkanie“ k výkonu či dramatickým vzťahom. Ako tieto vzorce vznikajú, čo sa pri nich deje v mozgu a kde leží hranica medzi vášňou a závislosťou?

Rozprávali sme sa s MSc. Denisou Moravčík Debreckou – psychologičkou, autorkou a zakladateľkou projektu Moderná psychológia, kde popularizuje duševné zdravie prístupne, prakticky a vedecky podloženým spôsobom. Je autorkou bestselleru Moderná psychológia: Rýchlokurz duševného zdravia a spoluautorkou novej knihy Moderné zdravie s MUDr. Borisom Bajerom. V nej spájajú psychológiu, medicínu a aktuálne poznatky o prepojení tela a mysle – od stresu a imunity až po spánok, výživu a emocionálne zdravie.

Prinášame rozhovor o tom, prečo sa závislosť často rodí z potreby úľavy, prečo pokoj môže niektorým ľuďom znieť cudzo a ako včas spoznať, že „dobré“ návyky prekročili zdravú hranicu.

• Aké varovné znaky musíme odpozorovať pri začínajúcej závislosti?
• Dokáže bežný človek rozoznať vášeň od závislosti?
• Vieme byť závislí aj na toxických nestabilných vzťahoch?
• Existuje aj zdravá závislosť?

V spoločnosti si závislosť často spájame len s drogami či alkoholom. Ako ju však vníma psychológ z odbornej perspektívy?

V odbornej psychológii rozlišujeme medzi klinickou závislosťou — diagnózou s jasnými kritériami — a správaním, ktoré má len niektoré črty závislosti. Nie všetko, čo navonok vyzerá ako „závislosť“, spĺňa diagnostické kritériá, no to neznamená, že nemá dopad. Pre mňa ako psychologičku je dôležité sledovať, či dané správanie človeka oslabuje, zužuje mu život a slúži ako únik od reality. V konečnom dôsledku totiž závislosť nie je len o látke či správaní, ale najmä o vzťahu, ktorý k nim máme.

Čo je podľa vás základným mechanizmom vzniku závislosti – je to únik od bolesti, alebo skôr hľadanie potešenia?

Môže to byť hľadanie potešenia, no veľmi často už od začiatku ide o únik od bolesti, ktorú si ani nemusíme uvedomovať. V pozadí býva trauma, chronický stres alebo problémy, ktoré nevieme vyriešiť, prípadne pri ktorých nemáme podporu. Ak sme sa nenaučili regulovať a prejavovať svoje emócie alebo nemáme okolo seba podpornú sieť, hľadáme spôsoby, ktoré prinášajú rýchlu úľavu – alkohol, prácu, sociálne siete, vzťahy. Mozog sa naučí, že tieto podnety znižujú napätie, a vytvorí si na ne návyk. Závislosť tak nie je len o hľadaní pôžitku, ale o maladaptívnej stratégii prežitia, ktorá má korene v neschopnosti zdravo spracovať emócie či v silnej psychologickej alebo fyzickej bolesti, ktorá je na človeka príliš.

Aké typy moderných závislostí dnes pribúdajú najrýchlejšie – a ktoré sú najťažšie rozpoznať?

Medzi najrýchlejšie pribúdajúce formy závislostí patrí vapovanie, často vnímané ako „bezpečnejšia” verzia fajčenia, no v skutočnosti ide o veľmi účinný spôsob, ako si telo vyvinie závislosť na nikotíne. Okrem toho pribúdajú správania, ktoré zatiaľ nepatria medzi oficiálne klinické diagnózy, no majú viaceré charakteristiky závislosti – neustále scrollovanie, online nakupovanie, sledovanie notifikácií či overovanie spätnej väzby a výkonu. Ide o závislosť od vlastného dopamínu, od okamžitých odmien, ktoré krátkodobo znižujú úzkosť a nepríjemné emócie, no dlhodobo oslabujú schopnosť cítiť prirodzené potešenie.

 

 

 

 

 

View this post on Instagram

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A post shared by Denisa Moravčík Debrecká (@modernapsychologia)

Hovorí sa, že mnohí ľudia sú „závislí na utrpení“. Ako sa tento jav prejavuje v praxi?

Niektorí ľudia pôsobia, akoby boli „závislí na utrpení“, no v skutočnosti nejde o vedomé rozhodnutie ani o pôžitok z bolesti. Skôr ide o to, že mozog a nervový systém si zvyknú na psychologické napätie a začnú ho vyhodnocovať ako normálne či dokonca žiaduce. Ak človek vyrastal v prostredí plnom stresu, konfliktov alebo emočného chladu, jeho telo sa naučí, že pokoj znamená nudu alebo dokonca hrozbu.

Preto sa v dospelosti nevedome priťahuje k chaosu, dráme či napätým vzťahom – nie preto, že by to chcel, ale preto, že je to známe a „bezpečné“. Tento vzorec nie je o závislosti, ale o naučenej forme prežitia. Tento mechanizmus podrobnejšie vysvetľujem aj v mojej novej knihe Moderné zdravie, ktorú som napísala spolu s doktorom Borisom Bajerom, v rámci psychosomatických procesov a prepojenia medzi psychikou a telom.

Môže byť človek závislý aj na vlastných myšlienkach, dramatických vzťahoch alebo pocite obete?

Áno, môže sa to tak javiť. Hoci nejde o klasickú závislosť, niektoré vzorce myslenia a správania môžu mať podobné mechanizmy. Keď človek dlhodobo žije v úzkosti, napätí alebo bezmocnosti, mozog si na tento stav zvykne. Ruminácia – neustále analyzovanie a premýšľanie (tzv. „overthinking“) – môže krátkodobo vytvárať pocit kontroly či úľavy, ktorý je návykový.

Podobne aj prežívanie pocitu obete môže byť nevedomým spôsobom, ako získať pozornosť, pochopenie alebo pocit identity. Väčšinou nejde o vedomú manipuláciu ani o slabosť, skôr o potrebu cítiť sa videný a pochopený, ktorá sa časom naučila prejavovať nefunkčnou cestou.

Prečo niektorí ľudia potrebujú mať v živote chaos, aj keď tvrdia, že túžia po pokoji?

Pretože ich nervový systém nerozumie pokoju. Telo si pamätá stres ako normu, takže keď zrazu nastane ticho, mozog to vyhodnotí ako podozrivé. Pre mnoho ľudí je pri liečbe a sebarozvoji práve náročné vedieť prijať pokoj či radosť.

Kde je hranica medzi vášňou a závislosťou – napríklad pri práci, cvičení, alebo vlastnom hobby?

Vášeň vás napĺňa, závislosť vás vyčerpáva. Rozdiel je v slobode. Ak niečo robím preto, že chcem, je to vášeň. Ak preto, že musím – lebo inak mám úzkosť alebo pocit viny – už to má prvky nezdravého správania.

Dá sa byť „zdravo závislý“ na niečom, čo nám robí dobre, alebo je každá závislosť nebezpečná?

„Zdravá závislosť“ je v skutočnosti oxymoron, teda pojem, ktorý si odporuje. Samotná závislosť znamená stratu slobody, preto ju nemožno označiť za zdravú. To, čo ľudia často nazývajú „zdravou závislosťou“, je skôr zdravá pripútanosť – k ľuďom, činnostiam alebo hodnotám, ktoré prinášajú radosť a podporujú rast. Rozdiel je v tom, že pripútanosť vychádza zo slobody a vedomého výberu, zatiaľ čo závislosť z nutkania a strachu.

Čítaj viac z kategórie: Rozhovory