Finančná expertka otvorene: Budúci vývoj akcií nevie predpovedať nik, toto sú pravidlá správneho investovania (ROZHOVOR)

Týka sa to najmä strednej a staršej generácie, nie mladých ľudí.

Základný problém je, že ľudia nemajú dostatočné vedomosti a znalosti o financiách. Preto sa investovania boja. Často sa stalo, že buď oni sami, alebo ich rodičia prišli o veľa peňazí – nemali ich v správnych produktoch, nemali informácie a nechali sa nalákať na vysoké, nereálne výnosy.

Podľa mňa ide skôr o kultúru ako o psychológiu jednotlivca. V investovaní sme prirodzene konzervatívni práve kvôli tomu, v akom prostredí a na akých hodnotách sme vyrastali. Odmalička počúvame skôr o istote než o riziku, a to sa potom prenáša aj do finančných rozhodnutí. 

Je nedôvera voči investičným spoločnostiam či bankám dôvodom, pre ktorý Slováci neinvestujú?

Z mojej skúsenosti je to často tak, že keď človek príde do banky a nepozná iné možnosti – lebo rieši prácu, rodinu a nemá čas venovať sa investovaniu – prirodzene verí pracovníkovi či pracovníčke banky. To, čo mu povedia, berie ako „svätú pravdu“.

Banky sú, samozrejme, v poriadku a určite ich tu potrebujeme, ale nemyslím si, že investovať sa dá a má iba cez ne. Problém vidím v tom, že ľudia sa boja prijímať nové informácie, ktoré pre nich nie sú hneď uchopiteľné, hoci vo svete fungujú už veľmi dlho. Keď tomu nerozumejú alebo im to nikto dobre nevysvetlí, radšej do toho nejdú. Navonok to potom vyzerá ako nedôvera voči bankám či investičným spoločnostiam, v skutočnosti je za tým skôr strach z neznámeho.

zdroj: Pexels.com

Banky dnes ponúkajú aj investičné produkty. Prečo si Slováci napriek tomu často vyberú len konzervatívne riešenia?

Dnes už banky neponúkajú len klasické vklady, ale aj rôzne investičné produkty. Marketing sa posunul – človek príde do banky a zrazu má možnosť investovať do akcií, dlhopisov či fondov. Napriek tomu Slováci veľmi často siahnu po konzervatívnych riešeniach a nevyberú si dynamickejšie, akciové portfólio.

Som rada, že banky aj médiá robia v tejto oblasti väčšiu osvetu a že sa do povedomia ľudí dostáva, že existuje aj niečo iné ako klasické produkty, ktoré tu boli a, bohužiaľ, stále sú dostupné. Moja generácia a staršia generácia však stále viac verí práve banke než iným možnostiam, ktoré trh ponúka. Banky majú prostriedky na reklamu a vzdelávanie, čo je fajn – ale treba si uvedomiť, že v konečnom dôsledku to všetko vždy zaplatia ľudia, teda klienti.

Prečo Slováci neveria štatistikám a pociťujú averziu voči akémukoľvek riziku?

Bojíme sa neznáma. V slovanských kultúrach je to hlboko zakorenené – máme radi istotu. Uprednostňujeme krátkodobé odmeny, chceme robiť veci rýchlo a s čo najväčším ziskom. Štatistikám veľmi neveríme a viac sa bojíme toho, že o peniaze prídeme, než by sme sa tešili z toho, že môžeme niečo získať. 

Je to, žiaľ, spôsobené aj tým, že chceme veľmi rýchlo a veľmi veľa zarobiť, ale v realite to tak nefunguje. Dá sa to v niektorých výnimočných prípadoch, ale z dlhodobého hľadiska a pri bežnom investovaní to určite nie je cesta, ako „rýchlo prísť k peniazom“. Takto to nefunguje ani u nás, ani vo svete. Investovanie – ak je správne nastavené – jednoducho potrebuje čas.

Ako sa vieme preorientovať na dlhodobú stratégiu investovania?

Z môjho pohľadu je kľúčom vzdelávanie. Ak sa mladí ľudia nezačnú učiť o investovaní a nebudú rozumieť peniazom, všetko zostane len na individuálnych stretnutiach – na tom, že im to niekto osobne vysvetlí. Ideálne by však finančné vzdelávanie malo začínať už na základných školách.

Deti by sa mali od útleho veku učiť, ako funguje finančný svet, že sa mení a že sa ho netreba báť. Na to by malo nadväzovať vzdelávanie na druhom stupni aj na stredných školách. Samozrejme, aj učitelia by potrebovali lepšie porozumieť moderným možnostiam investovania, nielen tradičným produktom, ktoré tu fungovali roky.

V konečnom dôsledku je to stále o vzdelávaní – či už u dospelých, učiteľov alebo v celom školskom systéme. Z mojej skúsenosti doma o investovaní veľa nehovoríme, a ak áno, rodičia riešia len to, čo sami poznajú.

Dnešná mladá generácia síce používa aplikácie a sociálne siete, ale tam naráža najmä na princíp „ako rýchlo zbohatnúť“. A rovnako rýchlo dokáže o peniaze aj prísť. Je to ten dopamínový efekt – rýchle nadšenie, rýchla výhra, ale potom aj rýchla strata.

Mladí ľudia okolo dvadsiatky/tridsiatky často veria, že sa môžu stať milionármi za pár rokov. V realite však finančný svet nefunguje takto – dlhodobé investovanie potrebuje čas, trpezlivosť a pravidelnosť.

Svetová burza aj zlato výrazne porážajú naše štátne dlhopisy. Bitcoin po masívnych stratách s nimi prehráva

Keď sa pozrieme na psychológiu investovania – čo v nás vyvoláva pocit bezpečia? Kedy si môžeme povedať, že je investícia bezpečná a neprídeme o peniaze? 

Pocit bezpečnosti prichádza vtedy, keď človek chápe, ako investovanie funguje, a má možnosť si to najskôr „vyskúšať“. Potrebuje základné informácie, praktickú skúsenosť a vedomie, že jeho peniaze sú uložené spôsobom, ktorý mu dáva kontrolu.

Generácia našich rodičov prišla o veľa peňazí v rôznych pochybných produktoch či nešťastne nastavených portfóliách. Pamätajú si boom podvodných schém alebo nesprávnych akciových investícií. Tento historický zážitok si v sebe nesú dodnes – a prirodzene ovplyvňuje to, čo považujeme za bezpečné.

Povedali by ste, že vaši klienti preferujú skôr krátkodobý alebo dlhodobý investičný horizont? 

Ja sa snažím klientom vysvetľovať, že investovanie má skutočný zmysel vtedy, keď má človek dlhší investičný horizont – ideálne viac ako 10 rokov. V praxi to však často závisí od trpezlivosti klienta. Ak mu nie je dostatočne vysvetlené, že počas investovania môžu prísť aj poklesy – čo je na trhoch úplne bežné – tak keď ten pokles príde, zľakne sa, peniaze vyberie a prestane týmto produktom dôverovať.

Mojich klientov vždy vopred oboznámim so všetkými rizikami, ktoré sa môžu s investíciou spájať. Zároveň ponúkame len bezpečné investície – nie krátkodobé špekulácie ani produkty s vysokým rizikom.

Podľa mňa je najbezpečnejšou investíciou, okrem nehnuteľností (ktoré Slováci stále preferujú), podielový fond. Pre mňa osobne je to najstabilnejšia a najzmysluplnejšia forma investovania pre väčšinu ľudí.

Súhlasíte s tvrdením, že by sme mali investovať iba peniaze, ktoré môžeme „stratiť“?