Tatranský tiger ožil, no dnes stráca dych. Slovensko sa už 10 rokov nedokáže priblížiť k západu

November 2025 prináša priestor na zhodnotenie viac ako dvoch dekád slovenského členstva v Európskej únii. Od historického 1. mája 2004, keď Slovensko vstúpilo do tohto najväčšieho integračného zoskupenia, prešla krajina dramatickou ekonomickou a spoločenskou transformáciou.

Aktuálne dáta a dlhodobé trendy ukazujú, že obavy z ekonomického úpadku po vstupe do EÚ a prijatí eura sa ukázali ako neopodstatnené.

Od tatranského tigra po súčasné výzvy

Cesta Slovenska do európskych štruktúr nebola priamočiara. Ako vyplýva z historických podkladov, po páde Berlínskeho múru v roku 1989 a následnom rozpade Československa v roku 1993 stála mladá republika pred zásadnou voľbou svojho budúceho smerovania.

„Československo by formálne a inštitucionálne malo patriť k ostatným krajinám slobodného sveta na západ od nás,“ uvádzajú dobové dokumenty o rozhodnutí vtedajších politických špičiek. Kľúčový moment nastal v roku 1995, keď premiér Vladimír Mečiar oficiálne požiadal o vstup Slovenska do EÚ.

Podľa oficiálnych dokumentov 27. júna 1995 na summite EÚ v Cannes odovzdala slovenská delegácia vedená predsedom vlády oficiálnu žiadosť SR o prijatie za člena Európskej únie francúzskemu prezidentovi Jacquesovi Chiracovi.

Paradoxne, práve jeho vláda svojimi autoritatívnymi praktikami spôsobila, že Slovensko v roku 1997 vypadlo zo zoznamu kandidátskych krajín. Americká ministerka zahraničných vecí Madeleine Albrightová vtedy označila Slovensko za „čiernu dieru v srdci Európy“.

Zlom prišiel po parlamentných voľbách v roku 1998. Nová prozápadná vláda premiéra Mikuláša Dzurindu si stanovila za prioritu vstup do EÚ a NATO. „Slovensko na summite v Helsinkách dostalo oficiálne pozvanie na začatie rokovaní o vstupe do EÚ,“ pripomínajú archívne materiály prelomový rok 1999. Nasledovalo obdobie intenzívnych reforiem a príprav, ktoré vyvrcholili úspešným referendom v roku 2003 a vstupom do Únie 1. mája 2004.

Ekonomická transformácia prekročila očakávania

Za 20 rokov sa hospodárska sila Slovenska zvýšila o vyše 80 %, pričom reálne mzdy stúpli o viac ako 60 %. Tieto čísla výrazne prevyšujú pesimistické predpovede skeptikov z obdobia pred vstupom. Od vstupu do EÚ nominálne mzdy na Slovensku vzrástli 2,7-násobne. 

„Rast cien je prirodzený, keďže dobiehanie (tzv. konvergencia) ekonomickej úrovne EÚ nie je možné bez vyrovnávania cenovej hladiny,“ priblížil analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.

Dostupné dáta tiež ukazujú, že do roku 2022 pritieklo z EÚ na Slovensko 24,8 miliardy eur. Za rovnaké obdobie Slovensko prispelo do rozpočtu EÚ sumou zhruba 13,1 miliardy eur, čo podľa Horňáka robí zo Slovenska čistého prijímateľa prostriedkov.

„K vyššie spomenutým financiám postupne pribudnú ďalšie z dočerpávaného starého programového obdobia, z nového programového obdobia, ale aj plánu obnovy. Podľa odhadov by tak na Slovensko mohlo do roku 2030 pritiecť zo zdrojov Európskej únie až 48 miliárd eur,“ doplnil analytik. 

Významný posun nastal aj na trhu práce. Nezamestnanosť klesla o takmer 10 percentuálnych bodov z necelých 16 % na súčasných 5,3 %. Pre porovnanie, v kritickom období koncom 90. rokov minulého storočia sa miera nezamestnanosti blížila k 20 %. Podľa údajov Európskej komisie miera zamestnanosti v krajine sa zvýšila zo 64 % v roku 2004 na 77 % v roku 2022.

Príbeh dobehnutia vyspelej Európy má však svoje limity

Napriek nesporným úspechom čelí Slovensko aj výzvam. Podľa najnovších údajov Ministerstva financií SR predpokladá ekonomika v roku 2025 rast HDP na úrovni 1,3 %, čo predstavuje pokles oproti prognóze z februára tohto roku.

Národná banka Slovenska vo svojej analýze uvádza: „Medzi rokmi 2000 a 2010 však Slovensko zaznamenalo výrazný pokrok, keď sa dotiahlo na 76,7 % priemeru EÚ 27.“

Po roku 2010 však slovenská ekonomika stratila dych a dobiehanie západu sa takmer zastavilo. Hrubý domáci produkt (HDP) krajiny na obyvateľa vzrástol z úrovne 59 % priemeru EÚ27 v roku 2004 na 71 % v roku 2022.

Euro ako symbol integrácie

Ďalší významný míľnik predstavovalo v roku 2009 prijatie spoločnej európskej meny. Slovensko sa stalo šestnástym členom eurozóny s konverzným kurzom 1 euro = 30,126 slovenskej koruny. Hoci kritici varovali pred zdražovaním a stratou menovej suverenity, realita ukázala opak.

Euro prinieslo nižšie náklady na bankové transakcie a eliminovalo kurzové riziko pri obchodovaní s väčšinou európskych partnerov.

Výzvy pre budúcnosť

Analytik Horňák upozorňuje na vyčerpávanie doterajšieho rastového modelu: „Viac než dekádu sa ekonomika potáca okolo úrovne 80 % priemeru EÚ bez výraznejších posunov smerom nahor. Slovensko sa hospodárskou úrovňou dostáva na úroveň rozvoja, v ktorom je pre dlhodobý ekonomický rast potrebné podporovať znalostnú ekonomiku, rozvoj inovácií, výskumu, vývoja a najmä vzdelania.“

Ministerstvo financií SR varuje: „Rizikom je aj geopolitické napätie, ktoré môže zvyšovať svetové ceny energií a tým ovplyvniť náklady spotrebiteľov, ale aj podnikov, čo môže mať negatívny vplyv na ich konkurencieschopnosť.“

Občania EÚ so silnejším hlasom vo svete

Členstvo v Európskej únii prinieslo Slovákom nielen ekonomické výhody, ale aj slobodu pohybu, štúdia a práce v rámci celej únie. Program Erasmus+ umožnil už viac ako 40 000 slovenským študentom vyskúšať si štúdium a život v zahraničí.

Slovenský pas je desiatym najsilnejším pasom na svete a bez víz sa Slováci dostanú do 182 krajín sveta.

Podľa prieskumu Eurobarometra s budúcnosťou našej krajiny mimo EÚ nesúhlasilo 7 z 10 opýtaných Slovákov a Sloveniek. Pre väčšinu obyvateľov reprezentuje Únia predovšetkým slobodu, mier a demokraciu.

Členstvo v EÚ splnilo očakávania

Po 21 rokoch v Európskej únii môžeme konštatovať, že členstvo prinieslo Slovensku viac, než sa odvážili predpokladať aj najväčší optimisti.

Napriek aktuálnym výzvam a spomaleniu tempa dobiehania vyspelých krajín zostáva faktom, že životná úroveň a ekonomická výkonnosť Slovenska sú dnes neporovnateľne vyššie ako pred vstupom do Únie.

Hodnota vývozu do EÚ vzrástla z takmer 19 miliárd eur v roku 2004 na takmer 84 miliárd eur v roku 2023, pričom do EÚ smeruje viac než 77 % slovenského vývozu.

História ukázala, že rozhodnutie občanov v referende v roku 2003 bolo správne. Slovensko nie je čiernou dierou v srdci Európy, ale integrálnou súčasťou európskeho projektu, ktorý napriek všetkým problémom zostáva najúspešnejším príkladom mierovej integrácie v dejinách ľudstva.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska