Čína využíva umelú inteligenciu prekvapivým spôsobom. Kamery sledujú každý pohyb obyvateľov a AI predpovedá ich správanie

Čína a všadeprítomná cenzúra či sledovanie obyvateľstva patria dlhodobo k najprísnejším na svete. Nová správa Australian Strategic Policy Institute (ASPI) však upozorňuje, že nástup moderných technológií posúva tieto praktiky na novú úroveň. Podľa analytikov Peking využíva umelú inteligenciu na zrýchlenie, zefektívnenie a prehlbovanie kontroly nad 1,4 miliardami obyvateľov.

AI tak mení dohľad z pasívneho nástroja na prediktívny systém, ktorý nielen zaznamenáva, ale dokáže odhadnúť správanie spoločnosti, píše CNN. 

Čína našla motor novej éry sledovania: Umelú inteligenciu

Správa ASPI opisuje, ako Čína rozšírila využívanie AI v širokom spektre oblastí – od online priestoru až po fyzickú bezpečnosť v mestách. Už známe prvky sledovacieho aparátu, ako je Veľký firewall či rozsiahla sieť kamier, sa v posledných dvoch rokoch radikálne premenili.

China isn’t just using AI 🇨🇳

it’s weaponizing scale!

This viral video is showing…how one person can now deploy an army of AI agents running 50+ accounts nonstop.

Your advantage won’t be speed…
it’ll be how smartly you use the same tools.
Adapt now or regret later. pic.twitter.com/7mPQNfYRBP

— Devin AI News and Tools (@toolandtea) December 5, 2025

Odhady hovoria až o 600 miliónoch kamier v krajine, čo predstavuje približne tri kamery na sedem obyvateľov. Moderné systémy kombinujú rozpoznávanie tvárí, sledovanie pohybu aj identifikáciu davového správania. V niektorých šanghajských obvodoch AI prepojená s kamerami a dronmi dokáže automaticky vyhodnocovať potenciálne porušenia zákona či upozorniť políciu na vznikajúce zhromaždenia.

Čínska vláda zároveň masívne podporuje digitalizáciu súdnictva. Najvyšší súd vyzval všetky súdy, aby do roku 2025 vybudovali plnohodnotné AI systémy využiteľné pri pojednávaniach či administratívnych úkonoch. V Šanghaji už existujú nástroje, ktoré odporúčajú, či má byť obžalovaný zatknutý, alebo má dostať podmienečný trest. 

AI sa presúva aj do väzenského prostredia. V tzv. smart väzniciach monitorujú inteligentné kamery emócie väzňov a hlásia zvýšenú agresivitu. V rehabilitačných centrách sa používa VR terapia podporená umelou inteligenciou, ktorá má pomáhať pri liečbe závislostí.

Celý reťazec tak môže byť čoskoro plne prepojený: človek zachytený pomocou AI na ulici môže prejsť cez AI-riadené súdne procesy až do zariadenia, kde je sledovaný ďalšími inteligentnými systémami. Kritici varujú, že takýto model umožňuje mimoriadne rozsiahlu a ťažko kontrolovateľnú moc štátu.

Cenzúra 2.0: Ako technologickí giganti posilňujú moc štátu

Čínske technologické firmy zohrávajú podľa ASPI kľúčovú úlohu pri rozvoji týchto systémov. Spoločnosti ako ByteDance, Tencent či Baidu nielen dodržiavajú pravidlá cenzúry, ale aktívne vyvíjajú nástroje, ktoré štátu uľahčujú kontrolu digitálneho priestoru.

ByteDance moderuje obsah na Douyine tak, aby potláčal politicky citlivé témy. Tencent prideľuje používateľom „rizikové skóre“ na základe ich online správania. Baidu predáva pokročilé moderátorské nástroje a spolupracovala s úradmi vo viac ako stovke trestných prípadov.

Tlak na sledovanie sa zvyšuje aj voči menšinovým komunitám. Čínske firmy vyvíjajú veľké jazykové modely pre ujgurčinu, tibetčinu či mongolčinu, ktoré môžu slúžiť na monitorovanie komunikácie a cielené informačné operácie. Podľa odborníkov ide o rozšírenie už existujúcej represie voči Ujgurom a ďalším menšinám.

China calls it smart governance, fancy name for prison.
Reality: a digital prison, every aspect of life under scanner.
Millions of cameras track citizens.
Buy alcohol, lose points.
Play games, lose more.
Every move judged by CCP’s algorithm of obedience.#CCPExposed@InsightGL pic.twitter.com/iFAyOO0GSP

— Stanzin Dorje (@StanzinDorje5) October 17, 2025

Analytik Nathan Attrill upozorňuje, že AI pomáha formovať verejnú mienku v reálnom čase – moderuje obsah, tlačí štátne naratívy a potláča kritiku. Výsledkom je efektívnejší a prediktívny model autoritárskej kontroly, v ktorom sa technológia stáva základným pilierom politickej stability.

Globálne dôsledky: Export technológií aj ideológie

ASPI zdôrazňuje, že čínska AI infraštruktúra má dopad aj za hranicami krajiny. Peking investoval stovky miliárd do vývoja a napriek americkým obmedzeniam prístupu k výkonným čipom dosiahol výrazný pokrok. Čínske open-weight modely sú lacné a dostupné, čo znamená, že ich používajú firmy a vlády po celom svete.

Podľa experta Xiao Qianga „kto tieto modely používa, stáva sa súčasťou ich platformy“ – spolu s vnútornými obmedzeniami, filtráciou a potenciálnymi mechanizmami kontroly. Autoritárske režimy ako Irán či Saudská Arábia už implementujú čínske sledovacie technológie vo vlastných bezpečnostných systémoch.

„AI nie je bublina.“ Šéf Nvidie Jensen Huang vysvetľuje, ako umelá inteligencia zmení svet

Technológie môžu priniesť pozitíva, napríklad zlepšenú bezpečnosť miest. Avšak v prostredí, kde je súdnictvo podriadené vláde a miera usvedčenia presahuje 99 %, predstavuje masívna integrácia AI výrazné riziko pre ľudské práva. Napäto pôsobí aj fakt, že Čína kombinuje nové digitálne nástroje s existujúcimi autoritatívnymi mechanizmami, čím získava nevídanú prediktívnu moc nad populáciou.

🇨🇳 In China, traffic officers are now being equipped with smart glasses that can instantly recognize license plates, verify vehicle data, and record on-site situations in real time.

It’s particularly useful to monitor limited traffic areas around major attractions. pic.twitter.com/1x8gJG4xRJ

— Orikron 🇵🇹 骆培思 (@orikron) October 4, 2025

Čína tak nielen posilňuje kontrolu doma, ale vytvára vzor pre ďalšie štáty, ktoré hľadajú technológie umožňujúce podobné praktiky. Rastúca dominancia čínskych AI modelov preto nesie výrazné geopolitické aj etické riziká. Vývoj ukazuje, že technológia môže slúžiť pokroku, no rovnako aj prehlbovať mocenskú nerovnováhu – najmä v krajine, kde dohľad a cenzúra už dávno prekročili bežné hranice.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie