Kardiológovia dvíhajú varovný prst: Jedna nevinná vec po Štedrej večeri spôsobuje búšenie srdca a poškodzuje cievy

Spoločné stolovanie a vychutnávanie si veľkých, doma pripravených jedál s blízkymi patrí k neodmysliteľnej súčasti sviatočného obdobia. Práve počas sviatkov si doprajeme obľúbené jedlá, ktoré v nás vyvolávajú spomienky na detstvo a ktoré teraz pripravujeme pre svoje vlastné deti.

Hoci zdravie srdca ovplyvňuje to, čo konzumujeme a pijeme, rovnako dôležité sú aj nesúvisiace návyky – napríklad to, ako trávime čas po jedle. Kardiológovia upozorňujú na jeden obzvlášť rozšírený zvyk, ktorý je častý práve po sviatočnom hode, a ktorý môže mať negatívny vplyv na srdce.

Prečo si po jedle neľahnúť

Po výdatnej sviatočnej hostine je bežné presunúť sa priamo zo stola buď na gauč, alebo rovno do postele, v závislosti od času. Kardiológovia však varujú, že oba prípady môžu negatívne ovplyvniť kardiovaskulárne zdravie, pretože ľahnutie si po konzumácii veľkého jedla nie je pre srdce dobré. Informoval o tom web parade.com.

Dr. Srihari S. Naidu, MD, FACC, FAHA, FSCAI, kardiológ a profesor medicíny na New York Medical College, vysvetľuje: „Ľahnutie si po jedle môže spustiť srdcové symptómy.“

Palpitácie a nízky tlak

Príčinou tohto javu je presmerovanie krvného toku do gastrointestinálneho traktu, ku ktorému dochádza po jedle. To znamená, že do zvyšku tela prúdi menej krvi. „Menej krvi v zvyšku tela spôsobuje nízky krvný tlak a srdce na to reaguje zvýšením srdcovej frekvencie,“ hovorí Dr. Naidu.

Preto môžu ľudia po jedle pociťovať palpitácie a rovnako sa môžu cítiť aj malátne. S týmto tvrdením súhlasí aj Dr. Leonard Pianko, MD, FACC, kardiológ z Aventura, ktorý potvrdzuje, že kombinácia veľkého jedla a ľahu môže dočasne znížiť krvný tlak a spôsobiť búšenie srdca.

Riziko pre cievy a spánok

Ďalším dôvodom, prečo sa neodporúča ľahnúť si hneď po jedle, je to, že môže dôjsť k prudkému zvýšeniu hladiny glukózy, upozorňuje Dr. Kishan Parikh, MD, kardiológ z WakeMed. Pre zdravie srdca je to nepriaznivé, pretože „výkyvy krvnej glukózy poškodzujú cievy“ a zároveň zvyšujú oxidačný stres a zápal, čo zvyšuje riziko vysokého krvného tlaku.

Ak sa po výdatnom jedle presuniete priamo do postele, môže to tiež spôsobiť kyslý reflux. Hoci reflux priamo nepoškodzuje srdce, všetci traja kardiológovia uvádzajú, že narúša spánok, čo je pre srdce zlé.

„Nedávno sme si uvedomili, že spánok je pre zdravie srdca veľmi dôležitý,“ vysvetľuje Dr. Naidu a dodáva, že ľudia so spánkovým apnoe a inými poruchami spánku častejšie trpia fibriláciou predsiení a „majú vyššie riziko mŕtvice“. 

Čo robiť namiesto ľahu

Všeobecne platí, že „väčšie jedlá spôsobujú viac srdcových symptómov v dôsledku väčšieho toku krvi smerujúceho do čriev a preč od zvyšku tela,“ hovorí Dr. Naidu. Z tohto dôvodu odporúča konzumovať radšej menšie porcie jedla častejšie, než sa prejesť pri jednej večeri.

Dr. Pianko odporúča minimalizovať príjem potravín s vysokým obsahom sodíka, cukru a sacharidov, aby sa predišlo srdcovým palpitáciám. U niektorých ľudí môžu búšenie srdca vyvolať aj potraviny s vysokým obsahom MSG alebo alkohol.

Ak pravidelne trpíte kyslým refluxom, Dr. Naidu odporúča obmedziť jedlá s vysokým obsahom nasýtených tukov. „Pokiaľ ide o kyslý reflux, nadmerné množstvo tuku v strave znižuje čas prechodu potravy cez gastrointestinálny trakt. Preto sa tučné jedlá často spájajú s väčším refluxom.“ Namiesto ľahu na gauči či v posteli radia všetci traja kardiológovia krátku prechádzku.

Dr. Pianko vysvetľuje, že je to vynikajúci spôsob, ako predísť prudkému zvýšeniu glukózy v krvi a navyše pomáha pri trávení. Odporúča sa večerať dve až tri hodiny pred spánkom, čo poskytne tráviacej sústave čas na spracovanie potravy a zníži riziko palpitácií aj refluxu. Namiesto rýchleho presunu dovnútra pozvite rodinu na prechádzku po večeri, aby ste si naplnili bruchá a zároveň ochránili svoje srdcia. 

Brusnice proti hypertenzii

Vysoký krvný tlak patrí medzi globálne rozšírené zdravotné problémy, pričom u mnohých ľudí prebieha bez nápadných symptómov. Odborníci preto intenzívne hľadajú prírodné spôsoby, ako hypertenziu prirodzene zmierniť. Kľúčovú úlohu v tomto smere môžu hrať polyfenoly, silné antioxidanty, ktoré sa nachádzajú najmä v bobuľovom ovocí, ako sú čierne ríbezle, čučoriedky a predovšetkým brusnice. Informovali sme o tom v minulosti.

Nový výskum realizovaný na Helsinskej univerzite vo Fínsku naznačuje, že aj bežný nápoj, ktorý mnohí prehliadajú, môže mať výrazný vplyv na kardiovaskulárne zdravie. Polyfenolmi nabitá brusnicová šťava zaujala vedcov natoľko, že ju podrobili detailnému sledovaniu.

Výskumníčka Anne Kivimäki sa vo svojej dizertačnej práci zamerala na účinky šťavy z brusníc, čiernych ríbezlí a čučoriedok na funkciu ciev a vysoký tlak. Sledovala geneticky predisponované potkany trpiace hypertenziou, ktorým šťavy podávala ako súčasť pitného režimu po dobu 8 až 10 týždňov. Výsledky boli prekvapivé: zriedená brusnicová šťava dokázala výrazne znížiť vysoký krvný tlak u potkanov.

Ešte silnejšie formy šťavy zlepšili funkciu ciev natoľko, že dosiahla úroveň zdravých jedincov. Navyše, brusnicová šťava zabránila expresii génov spojených so zápalom aorty, ktorý znižuje pružnosť ciev. Ostatné testované šťavy, ako napríklad šťava z čiernych ríbezlí, takýto efekt nedosiahli.

Šťava ako doplnok liečby

Podľa vedcov je kľúčový účinok šťavy v jej schopnosti redukovať mierny zápal, ktorý má dôležitú úlohu pri vzniku vysokého tlaku. Polyfenoly chránia cievy, zlepšujú ich pružnosť a podporujú tvorbu oxidu dusnatého, ktorý cievy rozširuje. Výskum naznačuje aj vplyv na renín-angiotenzínový systém, ktorý centrálne reguluje krvný tlak.

Výskumníčka Kivimäki upozorňuje, že „brusnicová šťava nie je náhradou liekov, ale je dobrým doplnkom výživy.“ Zdôrazňuje, že „tieto experimentálne zistenia potrebujú dôkazy z porovnávacích klinických štúdií na zdravých jedincoch s mierne zvýšeným krvným tlakom.“

Napriek tomu je zaradenie šťavy do jedálnička považované za jednoduchý krok k zdravšiemu srdcu. Odporúča sa vyberať šťavy bez pridaného cukru a konzumovať ich dlhodobo, keďže brusnice sú jedným z najbohatších zdrojov polyfenolov v severnej Európe.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking