Zo 100 eur si Slováci vedia ušetriť len 6. Spoliehanie sa na štát na dôchodku hraničí s hazardom, varuje expert

Slováci majú na bežných účtoch a v hotovosti stále obrovskú časť svojho majetku. Podľa údajov Národnej banky Slovenska ide o takmer 52 miliárd eur, čo predstavuje 44 % finančných aktív domácností. Aj keď tento podiel mierne klesá, peniaze takto uložené neprinášajú žiadny alebo len minimálny výnos. V čase vysokej inflácie tak strácajú svoju hodnotu.

„V čase, keď sú ľudia pod tlakom rastúcich životných nákladov, je otázka efektívnej správy úspor ešte dôležitejšia. Pokiaľ tieto peniaze končia na bežných účtoch, inflácia znižuje ich kúpnu silu,“ upozorňuje analytik investičnej platformy Portu Marek Malina.

Dáta ukazujú, že trend postupného odklonu od hotovosti je síce pozitívny, no zmeny prebiehajú pomaly. V roku 2015 tvorili hotovosť a vklady až 61,3 % finančného majetku domácností, dnes je to o takmer 17 percentuálnych bodov menej. No v porovnaní s Českom, kde podiel hotovosti v roku 2024 klesol na 39,9 %, alebo s Maďarskom s úrovňou 21,5 %, je Slovensko stále pozadu.

Miera úspor klesla na historické minimum

V súvislosti so znižujúcou sa mierou úspor je situácia ešte znepokojujúcejšia. Podľa Štatistického úradu SR dosiahla v prvom polroku 2025 len 6,1 %, čo znamená, že zo 100 zarobených eur si slovenské domácnosti odložia len šesť. Pre porovnanie, priemer eurozóny je 15,45 % a v Česku je to až 17,9 %.

„Najnižšia miera úspor od roku 2016 je odzrkadlením konsolidácie a jej náporu na rodinné rozpočty,“ hovorí Marek Malina.

Ešte v čase pandémie COVID-19 bola úroveň úspor na Slovensku takmer dvojnásobná. Prudké zvýšenie cien, konsolidačné opatrenia a stagnácia reálnych miezd však zmenili správanie domácností. Šetriť je dnes pre mnohých prakticky nemožné.

Investície rastú, ťahá ich najmä dôchodkový pilier

Napriek nízkej miere úspor zaznamenávame nárast podielu investičných aktív na celkovom finančnom majetku domácností. V druhom kvartáli 2025 dosiahol tento podiel 35,5 %, čo je nárast oproti 34,6 % v roku 2024 a 31,2 % v roku 2023.

Najväčší podiel z týchto investícií pripadá na penzijné fondy (18,3 %), ďalej na podielové fondy (12 %), dlhopisy (4,3 %) a kótované akcie (0,9 %).

„Za nárastom však stojí nielen väčší záujem Slovákov o investovanie, ale aj silné výnosy investičných aktív v posledných rokoch. Vďaka nim by totiž finančný majetok domácností, ktorý majú zainvestovaný, narástol aj bez toho, aby do portfólia pribudli nové vklady,“ vysvetľuje Malina.

Z krajín V4 má Slovensko vôbec najvyšší podiel investícií na celkových aktívach, pred Maďarskom (30,8 %), Českom (23,3 %) a Poľskom (20,1 %). Najväčší podiel pritom zohráva práve tretí dôchodkový pilier, ktorý zohráva čoraz dôležitejšiu úlohu.

Dôchodkový systém je nestabilný. Spoliehať sa naň môže byť riskantné

Slovenská populácia rýchlo starne. Kým v roku 2001 bol priemerný vek obyvateľa 36,1 roka, v roku 2021 už 41,3 roka a dnes sa blíži k 44 rokom. Veľkosť populácie klesá štvrtý rok po sebe a podľa demografických predpovedí bude pokles pokračovať. To zásadne ovplyvní fungovanie dôchodkového systému.

V súčasnosti pripadá päť ľudí v produktívnom veku na jedného dôchodcu, v roku 2050 to však nebude ani dva a pol. Do roku 2060 by Slovensko mohlo prísť až o milión ľudí v produktívnom veku. Výsledkom bude buď zvyšovanie dôchodkového veku, alebo zníženie reálnej hodnoty dôchodkov.

Už dnes dôchodky dosahujú len 45 % predchádzajúcich príjmov, pričom tento pomer by sa mohol do roku 2070 znížiť o ďalších 10 percentuálnych bodov.

„Ak si teda niekto zvykol na životný štandard zodpovedajúci priemernej mzde, na dôchodku ho bez vlastných investícií čaká pokles na zhruba tretinu niekdajších príjmov. Ak k tomu pripočítame fakt, že domáca ekonomika sa prepadá v mnohých ukazovateľoch, spoliehanie na štát hraničí s hazardom. Preto je lepšie zobrať osud do vlastných rúk a začať investovať čím skôr,“ dodáva Marek Malina.

Mihál varuje: Živnostníci pracujúci pre jednu firmu riskujú pokutu 4 000 eur. Prichádza tvrdší režim

Mladí štátu neveria. Dôverujú investíciám

Nedôvera voči dôchodkovému systému je obzvlášť výrazná medzi mladými ľuďmi. Podľa prieskumu investičnej platformy Portu, ktorého sa zúčastnilo 839 respondentov, sa na štát pri zabezpečení dôchodku spolieha len 1,8 % generácie Z. Až 87,1 % opýtaných uviedlo, že sa o nich štát „skôr“ alebo „určite“ nepostará.

„Štatistické dáta ukazujú, že toto riziko si ľudia nielen uvedomujú, ale reagujú naň aj zmenenou štruktúrou svojho majetku. Tempo zmien je však príliš pomalé,“ pripomína Malina.

Slovenské domácnosti čelia dvojnásobnému tlaku. Na jednej strane sú ich rozpočty napnuté kvôli rastúcim výdavkom, na druhej strane musia čeliť realite starnúcej populácie a neistému dôchodkovému systému. V tejto situácii už pasívne šetrenie nestačí.

Riešením je efektívna a diverzifikovaná správa majetku, ktorá zohľadňuje dlhodobý horizont a skutočné výnosy. Hoci počet domácností, ktoré investujú, rastie, tempo je stále nedostatočné. Ak sa nezmení spôsob, akým ľudia pristupujú k finančnému plánovaniu, mnohých v starobe čaká zásadné zníženie životnej úrovne.

Mierne zhodnotenie úspor na bankovom účte dnes jednoducho nestačí. V čase, keď inflácia a demografia hrajú proti jednotlivcovi, je investovanie skôr nutnosťou než voľbou.

Mladí míňajú stovky eur mesačne bez toho, aby si to uvedomili

Slováci majú problém nielen s nízkou mierou úspor, ale aj s každodennými výdavkami, ktoré považujú za samozrejmé. Prieskum 365.invest ukázal, že až 45 % ľudí míňa viac než 100 eur mesačne len na obedy, kávu a posedenia s priateľmi. Zvlášť výrazné je to medzi mladými ľuďmi do 35 rokov, ktorí si tieto „drobnosti“ doprajú najčastejšie.

Najvyššie výdavky na tieto aktivity zaznamenali výskumníci v Bratislavskom (14,2 %), Prešovskom a Trenčianskom kraji (zhodne po 14,3 %). Naopak, najmenej míňajú na „malé radosti“ obyvatelia Trnavského (7 %) a Nitrianskeho kraja (8,5 %). Problém nie je samotná káva, ale to, že sa tieto drobné výdavky hromadia do súm, ktoré by mohli znamenať akontáciu na bývanie alebo nový hatchback.

„Latté faktor“ ukazuje, kde unikajú peniaze

Pravidelné malé výdavky často nevnímame ako problém. No fenomén známy ako „latté faktor“ odhaľuje, že ich dlhodobý efekt môže byť pre rodinný rozpočet zásadný. Mnohí ľudia si neuvedomujú, že ak by rovnaké sumy pravidelne investovali, mohli by si vytvárať reálny majetok.

„Mnohí ľudia sa investovania zbytočne obávajú, lebo si myslia, že je to len pre bohatých alebo že tomu nerozumejú. Kľúčom k úspechu však nie sú veľké jednorazové vklady, ale disciplína a pravidelnosť, hoci aj v menších sumách,“ vysvetľuje Peter Vojtek, Head of Real Estate Transactions v spoločnosti 365.invest.

Podľa neho možno začať investovať už od 20 eur mesačne, čo je menej než cena obedu v meste. Peniaze, ktoré by inak skončili v rýchlej spotrebe, tak môžu začať pracovať v prospech budúcnosti.

Automatizácia pomáha meniť návyky

Základom zmeny nie je zákaz potešení, ale vedomé rozhodovanie a pravidelnosť. Jednoduchým spôsobom, ako začať, je nastavenie trvalého príkazu na investovanie hneď po výplate. Takto sa vytvára finančný návyk, ktorý časom prinesie výsledky.

„Slováci majú radi istotu a investície, ktorým rozumejú. Práve preto sú pre mnohých ideálnym štartom realitné fondy, ktoré predstavujú konzervatívnejšiu voľbu so stabilným a pravidelným potenciálnym výnosom,“ hovorí Vojtek.

Tieto fondy sú vhodné pre ľudí, ktorí nechcú podstupovať vysoké riziko, no zároveň chcú ochrániť svoje úspory pred infláciou. Najdôležitejšie podľa odborníkov je začať čím skôr a nebáť sa poradiť s profesionálom.

Každé euro rozhoduje o budúcnosti

Z dát vyplýva, že Slováci si začínajú uvedomovať potrebu zmeny správania, no prechod od spotreby k investíciám je pomalý. Mnohí stále považujú investovanie za niečo vzdialené, hoci v skutočnosti stačí presmerovať malú časť výdavkov na účet, ktorý bude pracovať pre nich.

„Investovanie nie je privilégium, ale rozhodnutie. Každé euro, ktoré dnes Slováci vedome presmerujú z bežnej spotreby do svojej budúcnosti, sa časom znásobí a premení na reálny majetok,“ uzatvára Vojtek.

V kontexte starnúcej populácie, neistých dôchodkov a inflácie sa tak investovanie stáva nevyhnutnosťou pre každého, kto chce mať kontrolu nad svojou budúcnosťou. Aj malá zmena v každodenných návykoch môže mať v dlhodobom horizonte zásadný vplyv.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy