Žil v prostredí, kde sa ľudia dožívajú 100 rokov. Po návšteve modrej zóny zaradil do svojej rutiny tieto návyky

Výskumník dlhovekosti Steven Austad, známy svojimi radikálnymi metódami biohackingu, sa rozhodol vyskúšať niečo, čo doposiaľ neprebádal. Navštívil ostrov Ikaria v Grécku – miesto zo zoznamu takzvaných „modrých zón“, kde sa obyvatelia dožívajú mimoriadne vysokého veku. Počas svojho pobytu podľa AOL zistil, že dlhý život nie je výsledkom extrémnych zásahov, ale skôr každodenných návykov, ktoré sú pre miestnych úplne prirodzené.

Špička modrých zón

Ikaria patrí medzi päť lokalít na svete s najvyšším výskytom storočných ľudí. Popri japonskej Okinawe, Sardínii, Nicoyi v Kostarike a Loma Linde v Kalifornii ide o miesta, kde sa dlhý život spája s kvalitou. Miestni podľa Healthline trpia chronickými chorobami výrazne menej, majú nižší výskyt demencie a udržiavajú si vysokú aktivitu aj vo vysokom veku.

Steven Austad tam strávil čas so staršími obyvateľmi, jedol ako oni, oddychoval ako oni. Postupne si osvojil viaceré z ich zvykov, ktoré považuje za prekvapivo jednoduché a účinné.

Prirodzený pohyb namiesto tréningu

Jednou z hlavných lekcií, ktorú si výskumník Austad odniesol zo Sardínie, je dôležitosť prirodzeného pohybu. Obyvatelia tejto oblasti nežijú vo fitness kultúre – napriek tomu sa dožívajú vysokého veku v dobrej kondícii. Ich fyzická aktivita vyplýva z každodenného života: prechádzajú sa po kopcovitom teréne, pracujú v záhrade a vykonávajú bežné domáce práce.

Týmto spôsobom si udržiavajú kardiovaskulárne zdravie, silu aj flexibilitu – bez návštevy posilňovne. Austad si uvedomil, že takýto prirodzený pohyb dokáže nahradiť klasický tréning. Namiesto extrémneho výkonu stačí pravidelne a primerane zaťažovať telo v bežných činnostiach.

Najbližší spoločník ti kradne hodiny života. Expert prezradil 3 triky, ako naveky zastaviť nekonečné scrollovanie

V modrých zónach netrénujú, ale žijú

Miestna lekárka, s ktorou sa Austad stretol na Sardínii, upozornila na zaujímavý paradox. Väčšinu jej pacientov tvoria mladí ľudia z miest, ktorí si spôsobili zranenia prehnaným tréningom v posilňovni. V ostrom kontraste stoja starší obyvatelia Sardínie, ktorí sa pohybujú celý život prirodzene a bez extrémneho zaťaženia. Napriek tomu zostávajú v starobe vitálni, pohybliví a samostatní.

Austada tento rozdiel prekvapil a utvrdil v presvedčení, že cesta k dlhému a zdravému životu nevedie cez nadmerné výkony, ale skôr cez vyváženosť, primeranosť a rozumný prístup k fyzickej aktivite.

Dôležitosť regenerácie

Z pobytu v modrej zóne si Austad odniesol dôležité posolstvo. Pre dlhodobé zdravie netreba nutné cvičiť na doraz. Naopak, prílišná záťaž sa odzrkadluje kontraproduktívne. Začal si viac všímať signály svojho tela, naučil sa oddychovať bez pocitu viny a pochopil, že regenerácia je rovnako dôležitá ako samotný pohyb.

Prestal vnímať odpočinkové dni ako slabosť a namiesto toho ich prijal ako súčasť udržateľného a vyváženého životného štýlu. Zistil, že pravidelný, mierny pohyb spolu s načasovaným oddychom postačujú na to, aby si udržal silu, vitalitu a zdravie.

zdroj: Unsplash.com/Esther Ann

Modré zóny sú rajom socializácie

Austad si všimol, že každodenný život miestnych obyvateľov je prepletený sociálnymi interakciami – večere s rodinou, rozhovory so susedmi či oddych pri pohári vína sú bežnou súčasťou ich rutiny. Tento druh psychickej pohody, pocit spolupatričnosti a emocionálnej stability sú neoddeliteľné od fyzického zdravia.

Podľa odborníkov práve silné sociálne väzby a schopnosť uvoľniť sa v príjemnej spoločnosti výrazne znižujú stres a prispievajú k dlhšiemu, kvalitnejšiemu životu. Štúdia publikovaná v PLOS Medicine ukázala, že ľudia s pevným sociálnym zázemím majú až o 50 % vyššiu pravdepodobnosť dožiť sa vyššieho veku. Výskum potvrdzuje, že priateľstvá a pravidelné spoločenské interakcie znižujú riziko depresie, kardiovaskulárnych ochorení a demencie.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking