Neurovedkyňa: Robím 6 jednoduchých trikov, aby som si udržala pamäť ostrú ako britva. Stačí 5 minút denne

Pamäť a mentálnu výkonnosť neovplyvňuje len genetika. Neurovedci čoraz častejšie upozorňujú, že náš mozog reaguje veľmi citlivo na každodenné návyky – od spánku až po to, ako trávime voľný čas. Dobrou správou je, že mnohé z týchto faktorov vieme ovplyvniť sami.

Neurovedkyňa a výskumníčka mozgu sa dlhodobo venuje tomu, ako si udržať mentálnu bystrosť aj vo vyššom veku. Na základe vedeckých poznatkov aj vlastnej praxe si vytvorila niekoľko jednoduchých návykov, ktoré pomáhajú podporovať pamäť, koncentráciu aj celkové zdravie mozgu. Pre CNBC tvrdí, že nejde o žiadne extrémne metódy ani náročné tréningy – skôr o malé každodenné rozhodnutia, ktoré sa postupne sčítajú a majú veľký vplyv na fungovanie nášho mozgu.

Každý deň si zapisuje myšlienky

Neurovedkyňa si každý deň vyhradí päť až desať minút na písanie. Nastaví si časovač a jednoducho si zapisuje myšlienky na papier. Tento jednoduchý návyk jej pomáha „vyčistiť“ hlavu a zároveň podporuje kreativitu.

Ak si totiž nechávame všetky úlohy, obavy či nápady len v mysli, zaberajú časť našej pozornosti. Mozog musí tieto informácie neustále spracovávať. Keď si ich zapíšeme, uvoľníme pracovnú pamäť. Mozog tak dokáže lepšie sústrediť energiu na nové úlohy, rozhodovanie a tvorivé premýšľanie.

Pamäť, pohyb, meditácia

Pohyb a meditácia tvoria základ jej dennej rutiny. Neurovedkyňa hovorí, že vždy keď jednu z týchto aktivít vynechá, rýchlo pocíti zhoršenú koncentráciu, únavu aj vyšší stres.

Pravidelný pohyb totiž priamo podporuje fungovanie mozgu. Zvyšuje rýchlosť spracovania informácií, zlepšuje schopnosť učiť sa a posilňuje pamäť. Preto sa snaží každý deň venovať aspoň 30 minút fyzickej aktivite – napríklad bicyklovaniu, joge, silovému tréningu alebo behu.

Každé ráno si zároveň dopraje 20 až 30 minút tichej meditácie ešte predtým, než sa zobudí zvyšok rodiny. Meditácia jej pomáha upokojiť myseľ a pripraviť mozog na náročný deň.

zdroj: archív Canva

Využíva krátke „medzipriestory“ počas dňa

Podľa neurovedkyne majú veľký význam aj krátke momenty medzi jednotlivými aktivitami. Práve prechody medzi prácou, rodinou či oddychom môžu výrazne ovplyvniť našu koncentráciu a mentálny výkon.

Keď sa napríklad vráti domov po odvedení detí do školy, nesadne si hneď k práci. Dopraje si krátky rituál – pár minút písania, šálku čaju a niekoľko hlbokých nádychov. Tento krátky reset jej pomáha začať pracovný deň sústredenejšie.

Podobne postupuje aj pri prechode z práce k rodine. Pred odchodom z pracovného stola si zapíše prvú úlohu na ďalší deň a vedome sa nadýchne. Takto dokáže lepšie oddeliť pracovné myšlienky a udržať mozog efektívnejší.

Svoju pamäť trénuje

Neurovedkyňa sa vo voľnom čase vracia k aktivitám, ktoré milovala už v detstve. Opäť začala hrať na klavíri a pravidelne skladá puzzle. K týmto koníčkom ju inšpiroval najmä jej syn, ktorý sa o ne začal zaujímať.

Hudobné nástroje majú podľa výskumov výrazný vplyv na mozog. Hranie na klavíri posilňuje oblasti spojené s pamäťou, plánovaním aj rozhodovaním. Zároveň zlepšuje motorickú koordináciu a schopnosť spracovať zvuky. Puzzle zase trénujú priestorové myslenie a podporujú sústredenie. Okrem toho prinášajú relax, ktorý mozgu pomáha lepšie regenerovať.

Veľký test obľúbených nápojov Slovákov: Rozdiely sú zásadné, jeden prekročil limit hliníka

Pamäť si zaslúži oddych

Neurovedkyňa považuje neplánovaný čas za jeden z najpodceňovanejších nástrojov pre mentálnu sviežosť. Aj v nabitom programe sa snaží každý deň vytvoriť priestor bez stretnutí, úloh či jasného cieľa. Do kalendára si vedome blokuje „biele miesta“, počas ktorých môže spomaliť.

Často vyjde von, sadne si na chvíľu na slnko a vníma zvuky okolo seba. Niekedy si vezme zápisník a zapíše si myšlienky či nápady, ktoré jej prídu na um. Občas pridá jednoduché strečingové cvičenia alebo dychové techniky. Tento krátky reset jej pomáha obnoviť energiu, znížiť stres a udržať mozog sústredený počas celého dňa.

Praktizuje striedavé dýchanie 

Keď cíti pokles koncentrácie alebo mentálnu únavu, neurovedkyňa využíva jednoduchú dýchaciu techniku známu ako striedavé dýchanie cez nosné dierky. Ide o metódu, ktorú podporujú aj viaceré výskumy a ktorá môže pomôcť zvýšiť bdelosť a znížiť psychickú únavu.

Technika je jednoduchá. Najprv sa nadýchne cez obe nosné dierky, potom jednu uzavrie a vydýchne druhou. Následne sa proces zopakuje na opačnej strane. Takto dýcha niekoľko minút. Zdôrazňuje, že kľúčom nie je dokonalosť, ale pravidelnosť. Mentálnu odolnosť podľa nej nevytvárajú extrémne výkony, ale malé návyky, ktoré mozog podporujú každý deň.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy