V Európe môže vzniknúť nový štát. Moslimovia plánujú enklávu po vzore Vatikánu

V Tirane sa opäť hovorí o nezvyčajnom pláne, ktorý by mohol zmeniť mapu Európy. Albánsko zvažuje vznik suverénneho štátu rádu bektašija, malej náboženskej enklávy, ktorá by fungovala po vzore Vatikánu, upozornil poľský portál Polsat News.

Ako písal portál AP News, myšlienka sa objavila už v roku 2024 a podľa posledných správ zostáva na stole aj naďalej, hoci zatiaľ je len vo fáze prípravy legislatívy.

Nový útvar by mal vzniknúť v albánskom hlavnom meste a zaberať približne desať hektárov. To je len zlomok rozlohy Vatikánu, no symbolický význam projektu je oveľa väčší než jeho rozmer.

Albánsky premiér Edi Rama návrh predstavil ako spôsob, ako podporiť umiernenú a tolerantnú podobu islamu, na ktorú je podľa jeho slov Albánsko hrdé.

Veľké plány na malom území

Podľa doteraz známych informácií by nový štát mal mať vlastnú správu a aj niektoré symbolické znaky štátnosti. Hovorí sa o vlastných pasoch, administratíve, múzeu, archíve, priestoroch na modlitbu aj zázemí pre fungovanie rádu.

Na jeho čele by mal stáť Baba Mondi, duchovný líder bektašijov. Zároveň však nejde o plnohodnotný štát v klasickom zmysle. Reuters uviedol, že enkláva by nemala armádu, políciu ani systém zdaňovania. Podľa poľských správ sa zatiaľ nepočíta ani so súdnictvom či pohraničnou strážou.

Samotný vznik takéhoto útvaru by si vyžadoval súhlas albánskeho parlamentu a aj ústavné zmeny. Práve preto sa projekt zatiaľ neposunul do realizačnej fázy.

Termín vzniku nie je známy a otvorená zostáva aj otázka, aký presný rozsah suverenity by nový štát vlastne mal. Už dnes je však jasné, že nejde len o symbolické gesto, ale o návrh, ktorý by mohol mať širší politický aj náboženský dosah.

Kto sú bektašijovia

Bektašijský rád patrí k mystickým vetvám islamu a jeho korene siahajú do 13. storočia v Osmanskej ríši. Agentúra AP ho opisuje ako súfijský rád, ktorý v priebehu dejín získal vplyv najmä v osmanskom priestore a neskôr presunul svoje svetové sídlo do Albánska.

Stalo sa tak po reformách v Turecku v prvej polovici 20. storočia, keď bol rád v krajine zakázaný. V Albánsku má centrum od roku 1929.

V samotnom Albánsku sa k tomuto smeru hlási približne desať percent obyvateľov. Komunity bektašijov žijú aj v Kosove a v Severnom Macedónsku. Rád je často opisovaný ako tolerantnejší a otvorenejší než konzervatívnejšie prúdy islamu.

Podľa medializovaných informácií nepresadzuje prísnu interpretáciu šaríe, pripúšťa voľnejší spôsob života a je otvorený aj voči iným náboženstvám či filozofiám. Práve tento obraz zdôrazňuje aj Rama, keď hovorí o potrebe podporovať zmierlivejšiu verziu islamu.

Čo by bolo v novej enkláve dovolené

S projektom sa spája aj predstava veľmi voľného fungovania každodenného života. Podľa správ citovaných agentúrou AP a ďalšími médiami by budúci štát nemal ľuďom určovať pravidlá obliekania a neplánuje zavádzať prísne náboženské normy pre bežný život.

V niektorých správach sa objavila aj informácia, že by v enkláve bolo dovolené piť alkohol. To len posilňuje obraz bektašijského rádu ako liberálnejšieho náboženského spoločenstva, ktoré sa chce odlíšiť od tvrdších interpretácií islamu.

Zároveň však práve tieto predstavy vyvolávajú pozornosť aj kritiku. Návrh podľa citovaných zdrojov vyvolal silné reakcie v albánskej politike aj v zahraničí.

Nie je preto prekvapením, že projekt sprevádzajú ostré analýzy a polemiky. Vznik nového štátu v srdci európskej metropoly totiž nie je len náboženskou otázkou, ale aj témou ústavného práva, diplomacie a vnútropolitického sporu.

Európa zatiaľ na nový štát čaká

Hoci myšlienka znie odvážne, dnes ešte nejde o hotovú vec. Albánsko zatiaľ nový štát nevytvorilo a všetko zostáva v rovine legislatívnych príprav a politických debát. Isté však je, že ak by projekt prešiel, Európa by získala nový mikroskopický štát s jasne náboženským základom a výnimočným symbolickým postavením.

Prípad Tirany ukazuje, že aj v 21. storočí sa na európskom kontinente môžu objaviť celkom nezvyčajné predstavy o štátnosti. V tomto prípade nejde o separatizmus ani o územný spor, ale o snahu vytvoriť malú suverénnu enklávu, ktorá by reprezentovala konkrétnu náboženskú tradíciu. Či sa tento plán podarí pretaviť do reality, zatiaľ zostáva otvorené.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie