Za sklerózou multiplex môže stáť obyčajný vírus, tvrdia vedci. Stretnúť sa s ním malo až 95 % dospelej populácie

Roztrúsená skleróza patrí medzi najvážnejšie neurologické ochorenia, ktoré zasahujú mozog aj miechu. Vedci sa jej príčinám venujú celé desaťročia, no dlho nevedeli s istotou povedať, čo ju v skutočnosti spúšťa.

Najnovší výskum však priniesol zistenie, ktoré môže výrazne zmeniť pohľad na túto chorobu. Ukazuje, že dôležitú úlohu by mohol zohrávať vírus, s ktorým sa počas života stretne takmer každý človek.

Nová štúdia z Harvardskej univerzity, publikovaná v časopise Nature, naznačuje, že Epstein-Barrovej vírus môže byť hlavným faktorom, ktorý zvyšuje riziko vzniku roztrúsenej sklerózy.

Objav je dôležitý nielen pre lepšie pochopenie ochorenia, ale aj pre budúcu prevenciu a liečbu. Choroba, ktorá bola doteraz pre mnohých vedcov aj pacientov zahalená neistotou, tak možno získava konkrétnejšie vysvetlenie.

Závažné ochorenie s nejasnou príčinou

Roztrúsená skleróza, označovaná aj ako skleróza multiplex, vzniká vtedy, keď imunitný systém začne omylom napádať vlastné nervové bunky. Tým sa postupne narúša prenos signálov medzi mozgom, miechou a zvyškom tela.

U pacientov sa to môže prejaviť problémami s pohybom, rovnováhou, zrakom, únavou aj ťažkosťami s myslením alebo sústredením, píše portál Knowridge.

V ťažších prípadoch môže ochorenie viesť k trvalému zdravotnému postihnutiu a výrazne zasiahnuť každodenný život. Podľa dostupných údajov žije s touto diagnózou približne 2,8 milióna ľudí na celom svete. Práve preto je hľadanie presnej príčiny také dôležité.

Doteraz sa predpokladalo, že za vznikom sklerózy stojí kombinácia genetiky, životného prostredia a viacerých vonkajších vplyvov. Jediný jasný spúšťač však chýbal. To sa teraz môže meniť.

Bežný vírus s nečakanými dôsledkami

Epstein-Barrovej vírus patrí medzi najrozšírenejšie vírusy vôbec. Odhaduje sa, že sa s ním stretne až 95 percent dospelých ľudí. Najznámejší je tým, že spôsobuje infekčnú mononukleózu, ktorú mnohí poznajú ako chorobu z bozku.

Po infekcii však z tela nezmizne. Zostáva v ňom po celý život, väčšinou v neaktívnej forme. Práve preto bolo dlhé roky veľmi ťažké potvrdiť, že by mohol mať súvis s roztrúsenou sklerózou. Väčšina ľudí, ktorí vírus majú, totiž ochorenie nikdy nedostane.

Problémom bol aj dlhý časový odstup. Od infekcie po objavenie sa prvých príznakov roztrúsenej sklerózy môžu uplynúť roky. Vedci preto len ťažko dokazovali, či ide o náhodnú súvislosť, alebo o skutočný vzťah príčiny a následku.

Najväčšia štúdia priniesla jasné výsledky

Vedci z Harvardskej univerzity analyzovali údaje od viac ako 10 miliónov mladých dospelých, ktorí slúžili v americkej armáde. Výnimočné bolo najmä to, že títo ľudia pravidelne odovzdávali vzorky krvi. Výskumníci tak mohli sledovať, kedy sa infikovali vírusom a ako sa ich zdravotný stav vyvíjal v ďalších rokoch.

Z obrovského súboru sa u 955 ľudí neskôr rozvinula roztrúsená skleróza. Výsledky boli veľmi výrazné. Riziko vzniku ochorenia sa po infekcii Epstein-Barrovým vírusom zvýšilo až 32-násobne.

Pri iných vírusoch sa takýto vzťah nepotvrdil. Vedci zároveň sledovali aj látku, ktorá sa uvoľňuje pri poškodení nervových buniek. Jej hladina sa zvýšila až po infekcii, čo naznačuje, že vírus môže spúšťať skoré štádiá poškodenia nervového systému.

Nová nádej pre prevenciu aj liečbu

Objav prináša nový pohľad na vznik roztrúsenej sklerózy. Naznačuje, že Epstein-Barrovej vírus môže po infekcii postupne meniť fungovanie imunitného systému, až kým nezačne útočiť na vlastné nervové bunky. To zároveň vysvetľuje, prečo sa príznaky ochorenia objavujú až po dlhšom čase.

Vedci teraz vidia nové možnosti, ako chorobe predchádzať. Jednou z ciest by mohol byť vývoj vakcíny proti tomuto vírusu. Ďalšou možnosťou sú antivírusové liečby, ktoré by mohli znížiť riziko, že sa ochorenie vôbec rozvinie.

Význam tohto zistenia je veľký. Choroba, ktorá bola roky považovaná za nejasnú a ťažko vysvetliteľnú, môže mať konkrétnu príčinu, ktorú sa raz podarí ovplyvniť. Pre milióny pacientov na celom svete to predstavuje dôležitú nádej.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy