Štátny dôchodok vyvoláva neistotu a obavy: Slováci veria, že im pomôže rezerva 10-tisíc eur

Dôchodkové prognózy už prichádzajú Slovákom do schránok a mnohí sa pýtajú: z čoho budeme v starobe reálne žiť? Dokumenty zo Sociálnej poisťovne majú ľuďom ukázať predpokladanú výšku budúceho dôchodku, no zároveň vyvolali neistotu, kritiku aj obavy z chýb. Kým časť ľudí sa spolieha na štát a verí, že im na dôchodok postačí malá finančná rezerva, odborníci varujú pred prudkým poklesom životnej úrovne.

Napätie okolo dôchodkových prognóz ešte zvyšuje kritika opozície, ktorá upozorňuje nielen na údajné chyby v doručených dokumentoch, ale aj na otázku, či štát celý systém pripravil dostatočne presne, zrozumiteľne a efektívne.

Optimistické prognózy dôchodkov už sú v schránkach Slovákov

Dôchodkové prognózy zo Sociálnej poisťovne, ktoré v týchto dňoch pristávajú Slovákom do schránok, prinášajú nepríjemné správy. Podľa prieskumu agentúry MindBridge, ktorý si objednala spoločnosť Simplea, až 42 % ľudí spája dôchodok predovšetkým s nedostatkom peňazí. Napriek tomu v spoločnosti pretrváva znepokojivý omyl – polovica opýtaných verí, že na zabezpečenú starobu stačí úspora 10 000 eur. Odborníci však upozorňujú, že táto suma nepokryje ani dvojročné náklady na život.

„Dôchodková prognóza, ktorú občania dostávajú, odhaľuje pravdu, ktorú sme dlho ignorovali. Štátny dôchodok už dávno nie je garantom istoty, ale len základným sociálnym minimom. Spoliehať sa výhradne na prvé dva piliere je pri súčasnej demografii hazardom so životnou úrovňou,“ hovorí Ladislav Ďurana, obchodný riaditeľ spoločnosti Simplea.

Slováci si myslia, že im na dôchodok stačí 10-tisíc eur navyše

Prieskum zároveň odhalil výrazný generačný rozdiel v pohľade na dôchodkové úspory. Kým mladí ľudia vo veku 25 až 34 rokov odhadujú potrebnú sumu na viac ako 78 000 eur, celopopulačný medián sa zastavil na spomínaných 10 000 eurách. 

zdroj: Freepik/8photo

okojnú a slobodnú starobu si pritom dokáže predstaviť len 27 % Slovákov – a to najmä tí s najvyššími príjmami. Zvyšok populácie spája dôchodok so skromnosťou a obavami. Každý piaty respondent (22 %) je dokonca presvedčený, že väčšina dnešných dôchodcov už žije v chudobe.

„Ľudia si začínajú uvedomovať, že život na dôchodku bude drahší, no ich plány sú stále nepostačujúce. Suma 10 000 eur je v kontexte inflácie a demografie alarmujúca. Bez profesionálneho finančného plánu hrozí slovenskej strednej triede po odchode do penzie prudký pád životnej úrovne,“ varuje Ďurana.

Na situáciu reaguje aj opozícia

Dôchodkové prognózy však nevyvolali len obavy o budúcu životnú úroveň, ale aj otázky, či ich štát pripravil dostatočne presne a zrozumiteľne. Poslankyňa Progresívneho Slovenska Simona Petrík na tlačovej konferencii upozornila, že dôchodkové prognózy mali byť užitočnou službou pre ľudí, no podľa nej ich sprevádza viacero vážnych chýb. „To, čo mala byť prospešná služba, u nás skončila čistou katastrofou,“ uviedla.

Kritizovala prípady, keď ľudia podľa nej dostali prognózy cudzích osôb, mali nesprávne zarátané odpracované roky, chýbala im informácia o počte vychovaných detí alebo im prišla nejasná či podľa nej nereálna výška budúceho dôchodku. Upozornila aj na prípady, keď mala prognóza prísť ľuďom, ktorí už nie sú medzi živými.

„Dôchodok 24 € priznali človeku, ktorý je už 6 rokov mŕtvy. Pán s bežným menom dostal prognózu iného človeka. Ľuďom často chýba veľký počet odpracovaných rokov a pri ženách po 50tke nezohľadnili správny počet detí. Dôchodková prognóza pre päťdesiatnika po vysokej škole bez jedného dňa na úrade práce je nulová, započítali mu len tri roky práce. Ďalším ukazujú prestrelené 2 či 3-tisícové dôchodky, čo je úplné sci-fi,“ dodala poslankyňa. 

Tisíce Slovákov dostali dôchodkovú prognózu: Tieto čísla rozhodnú o tvojej budúcnosti

Petrík zároveň spochybnila aj samotné sumy, ktoré sa v niektorých prognózach objavili. „Ľudia majú na papieri 2- až 3-tisíc eur, čo je skutočné sci-fi,“ povedala. Podľa nej môžu takéto čísla v ľuďoch vytvárať falošný pocit istoty, hoci budúci dôchodok závisí od mnohých faktorov – od odpracovaných rokov, výšky príjmov, zmien v dôchodkovom systéme aj od vývoja ekonomiky.

Kritizovala tiež náklady na rozosielanie prognóz. „Došlo k obrovskému zlyhaniu a pravdepodobne aj plytvaniu verejných prostriedkov. Prognóza išla poštou zhruba pre 2,2 milióna ľudí, čo odhadom mohlo stáť 2 až 3 milióny eur,“ dodala.

Petrík ministra práce aj šéfa SP vyzýva, aby si vyhrnuli rukávy a opravili spúšť, ktorú nepresnými dôchodkovými prognózami spôsobili. „Využijem všetky možnosti pri zisťovaní, kto je zodpovedný za nefunkčný systém, ktorý vypľúva bizarné prognózy a tiež, koľko presne celá táto rošáda stála štát na nákladoch. Budem iniciovať aj poslanecký prieskum,“ uzavrela.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika