AKTUÁLNE: Parlament začal rokovať o vyslovení dôvery vláde Roberta Fica

Poslanci Národnej rady SR začali rokovať o vyslovení dôvery vláde Roberta Fica. Mimoriadna schôdza o vyslovení dôvery nasledovala po včerajšom rozhodnutí Ústavného súdu SR, ktorý jednoznačne vyložil ustanovenia ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

Podľa súdu musela vláda po prekročení hranice verejného dlhu stanovenej dlhovou brzdou požiadať parlament o vyslovenie dôvery bez zbytočného odkladu.

Premiér Robert Fico (Smer-SD) sa pri obhajobe svojej vlády pri konsolidácii verejných financií stále iba vyhovára na predchádzajúce vlády a opakuje rovnaké klamstvá o súčasnej opozícii. V parlamente má podchytených 78 koaličných poslancov, preto jeho vláda získa dôveru, aj keď už dávno nemala byť vo funkcii. Počas mimoriadnej schôdze Národnej rady (NR) SR k žiadosti o vyslovenie dôvery vláde v súvislosti s vysokým verejným dlhom to vyhlásili predstavitelia opozičného Hnutia Slovensko.

Pri svojom vystúpení v úvode schôdze bol premiér podľa Júliusa Jakaba (Hnutie Slovensko – Za ľudí) „tragicky nepripravený“. „On hovoril dookola tie isté klamstvá, ktoré počúvame tri roky, ale on vlastne ani nič iné nemá. On môže opakovať len tie dookola otrepané mantry o tom, aké boli financie, ktoré zdedil. Ale po troch rokoch sa ide vyhovárať na Matoviča, Hegera, Ódora, na Radičovú, na matku Terezu alebo na koho?,“ vyhlásil.

Taktiež poukázal na to, že Fico síce hovorí o rozvrátených verejných financiách, ale ministri si schválili dvojnásobný plat, premiér má doživotnú rentu a štát platí aj rôznych rodinných príslušníkov predstaviteľov koalície. „To, že žiada o dôveru, je správne, pretože oni zničili Slovenskú republiku,“ konštatoval Jakab.

Porovnanie dlhu a Ficova zodpovednosť

Líder hnutia Igor Matovič pripomenul, že počas prvých rokov vlád, ktorých bol súčasťou a ktoré čelili viacerým krízam, vzrástol čistý dlh Slovenska o 12 miliárd eur. Súčasná vláda ho však za rovnaký čas navýšila až o 20 miliárd eur napriek tomu, že sa snaží o konsolidáciu verejných financií. Za toto by sa mal Ficov kabinet zodpovedať.

„Samozrejme, že majú 78-čku, lebo Fico si kúpil vernosť poslancov. Neverných dal na ministerstvá, aby tam mohli vo veľkom rozkrádať, vieme, čo sa deje na ministerstve pána Migaľa aj pána Huliaka. A tým pádom 78-čku si tu stráži a tá ho podrží. Ale ak by to malo byť spravodlivé, tak dávno by už vo vláde neboli,“ dodal Matovič.

Šimečka: Bez Ústavného súdu by vláda konala protiústavne

Vláda požiadala parlament o dôveru len vďaka Ústavnému súdu (ÚS) SR. Uviedol to poslanec Národnej rady (NR) SR a líder opozičného hnutia PS Michal Šimečka. Myslí si, že ak by súd včera nevydal výklad k zákonu o rozpočtovej zodpovednosti, kabinet by ďalej konal protiústavne a nepožiadal by o dôveru.

„Keby nebolo nálezu ÚS, tak by vláda Roberta Fica (Smer-SD) naďalej konala protiústavne a porušovala ústavný zákon. Je to len vďaka ÚS, že teraz vedia aj tí menej chápaví z radov vládnej koalície, čo to znamená bezodkladne,“ poznamenal Šimečka počas rozpravy v pléne.

Príležitosť vystaviť účet Smeru

„Nehlasujeme len o dôvere štvrtej Ficovej vlády, ale keďže v stredu bolo 20 rokov od volieb, po ktorých Smer prvýkrát zostavil vládu, tak je to aj príležitosť vystaviť účet Smeru za celé toto vládnutie,“ komentoval.

Šimečka zároveň kritizoval, že premiér vystúpil v rozprave a následne zo sály odišiel. „Ukazuje to, s akým pohŕdaním táto vláda pristupuje k parlamentu aj ku svojej ústavnej povinnosti,“ povedal novinárom v NR SR. Predpokladá, že koaliční poslanci vládu pri hlasovaní podržia a parlament jej vysloví dôveru. „Dôveru poslancov budú mať, ale nemajú dôveru občanov,“ dodal.

Fico sa podľa Remišovej snažil diskusii vyhnúť

Premiér Robert Fico (Smer-SD) sa do poslednej chvíle snažil vyhnúť parlamentnej diskusii o vlastných zlyhaniach. Myslí si to opozičná poslankyňa Národnej rady (NR) SR a predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová. Upozornila pri tom na to, že vláda požiadala parlament o dôveru až teraz, aj keď jej táto povinnosť po prekročení hranice verejného dlhu vznikla na jeseň minulého roka.

„Je šialené, že Ficovej vláde musí význam slov ‚bez zbytočného odkladu‘ vysvetľovať až Ústavný súd. To, že Robert Fico bol schopný dlhé mesiace vládnuť bez legitimity, nie je prekvapujúce. Jeho suita sa totiž od začiatku nevenuje ničomu inému než ochrane vlastného gangu pred spravodlivosťou – aj za cenu ohýbania zákonov, oslabovania právneho štátu a rozvratu bezpečnosti na Slovensku,“skonštatovala Remišová.

Hlasovanie o dôvere

Hlasovanie o dôvere nebude podľa jej slov len technickou formalitou. „Každý poslanec, ktorý podrží Ficovu vládu, sa podpisuje pod chaos, brutálnu korupciu, úpadok a cynické ožobračovanie ľudí. Podpisuje sa pod vládu, ktorá ničí dôveru v spravodlivosť, likviduje ekonomickú perspektívu a robí z našej krajiny nedôveryhodného partnera v zahraničí,“ okomentovala.

Kabinet o dôveru požiadal vzhľadom na vysoký verejný dlh, ktorý je v najvyššom sankčnom pásme ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Táto povinnosť vláde vznikla minulý rok v októbri, keď sa jej skončila dvojročná výnimka z najprísnejších sankcií dlhovej brzdy.

Kabinet odvtedy žiadosť o dôveru do parlamentu nepodal. Skupina opozičných poslancov sa preto obrátila na Ústavný súd (ÚS) SR. Ten včera rozhodol, že vláda musí žiadosť o dôveru podať bez zbytočného odkladu vo chvíli, keď zistí, že výška dlhu dosahuje alebo presahuje zákonom stanovenú výšku. Kabinet v reakcii na to schválil návrh žiadosti o vyslovenie dôvery mimoriadne hneď v stredu večer.

Dôvody žiadosti o dôveru

„Na podanie žiadosti, ktorú podala vláda, neexistujú žiadne politické alebo faktické dôvody. Jediný dôvod, prečo vláda včera prijala uznesenie a žiada Národnú radu o vyslovenie dôvery, je ustanovenie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý bol prijatý v roku 2011,“ zdôraznil Fico s tým, že vláda nikdy nespochybňovala svoju povinnosť v určitom okamihu predstúpiť pred NR SR a žiadať o vyslovenie dôvery. Mala však iný názor na výklad ustanovení dlhovej brzdy, ako prezentoval ÚS. Rozhodnutie súdu kabinet rešpektuje a žiadosť tak predkladá okamžite.

Porovnanie verejných financií

Premiér poukázal na to, že predchádzajúca vláda pod vedením Smeru-SD odovzdávala v roku 2020 verejný dlh na úrovni 48 percent HDP a deficit 1,13 percenta HDP. V nasledujúcich rokoch sa však obidve štatistiky výrazne zhoršili. „Výsledkom bolo, že keď sme nastupovali v roku 2023 po parlamentných voľbách v septembri k moci, dostali sme, a to je oficiálne potvrdené, najhoršie verejné financie v EÚ,“ podčiarkol Fico.

V súčasnosti je Slovensko podľa neho „v zdravom strede“ pri porovnaní s inými krajinami EÚ a eurozóny. Podľa oficiálnych údajov Eurostatu bol verejný dlh k 1. januáru 2025 v celej eurozóne priemerne na úrovni 87,1 percenta a v celej EÚ okolo 80 percent HDP. Na Slovensku to bolo v rovnakom čase 59,7 percenta HDP. Vyššie ako SR sú napríklad Taliansko, Francúzsko, Belgicko, Španielsko, Rakúsko, Fínsko, Portugalsko, Slovinsko či Nemecko.

Výzva koaličným poslancom

Koaličných poslancov premiér vyzval, aby sa nenechali opozičnými klamstvami zatlačiť do kúta a reagovali konkrétnymi číslami, ktoré sú pre vládu priaznivé. „Európska komisia oceňuje naše konsolidačné úsilie a budeme v ňom pokračovať aj v nasledujúcom období. Máme jasný plán. My chceme odovzdať, na rozdiel od vlád pána Matoviča, Hegera a Ódora ďalšej vláde, ktorá príde, verejné financie, ktoré budú konsolidované a ktoré budú v podstatne lepšom stave ako tie, ktoré nám odovzdala vláda pána Matoviča, Hegera a Ódora, ktoré označila EK za najhoršie verejné financie v celej EÚ,“ dodal Fico.

Vyjadrenie ministra financií

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) vo svojom následnom vystúpení zdôraznil, že súčasná vláda splnila všetky pravidlá zákona o rozpočtovej zodpovednosti. „Plnili sme všetky pravidlá paktu stability a rastu, dodržiavali sme fiškálne pravidlá,“ vyhlásil.

Predchádzajúcemu kabinetu vyčítal, že v roku 2021 „vystrelil“ dlh Slovenska na 60,2 percenta HDP, teda mimo všetkých sankčných pásiem dlhovej brzdy. „Ten, kto by mal byť odvolávaný, ste vy,“ odkázal Kamenický opozičným poslancom. Zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti urobila podľa neho opozícia počas svojej vlády „trhací kalendár“. Odmieta tvrdenia, že súčasná vláda nekonsolidovala. „Keby sme my nekonsolidovali, deficit by bol nad 7 percentami HDP,“ dodal.

SaS schôdzu kritizuje

Opozičná SaS vníma mimoriadnu schôdzu k návrhu na vyslovenie dôvery vláde ako frašku. Pripomína, že kabinet mal požiadať o dôveru už minulý rok, keď mu vznikla táto povinnosť pre vysoký dlh. Myslí si, že sa to malo absolvovať už vtedy a teraz mal parlament mimoriadne rokovať o ekonomickej situácii a prorastových opatreniach. Vyplýva to z vyjadrenia poslancov Národnej rady (NR) SR za SaS na štvrtkovej tlačovej konferencii.

„To, čo by pomohlo ľuďom a Slovensku, by bola mimoriadna schôdza o ekonomike, o ekonomických opatreniach, pretože nám odchádzajú investori, ľudia prichádzajú o zamestnanie, znižuje sa životná úroveň, ľudia v peňaženkách majú stále menej a menej peňazí,“ vyhlásil líder SaS a poslanec Branislav Gröhling.

Taktiež pripomenuli, že vláda mala podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti požiadať NR SR o dôveru už vlani. „Táto dnešná schôdza mala byť v novembri 2025 a dnes sme mali rokovať o prorastových opatreniach. Nie o tom smiešnom balíčku desiatich opatrení, ale o skutočných prorastových opatreniach,“ komentoval Marián Viskupič (SaS).

Rozhodnutie nadväzuje na verdikt Ústavného súdu

Ako sme informovali, Ústavný súd v stredu odmietol výklad, podľa ktorého by vláda mohla s podaním žiadosti čakať až 30 dní alebo na priaznivejšie údaje o výške verejného dlhu. Sudcovia zdôraznili, že kabinet musí konať okamžite po tom, ako sú splnené podmienky na aktiváciu sankčných mechanizmov dlhovej brzdy.

Súd zároveň uviedol, že vláda musí vychádzať z posledných oficiálne zverejnených údajov Eurostatu a nemôže svoje rozhodnutie odkladať v očakávaní lepších výsledkov v budúcnosti.

Povinnosť dostal aj parlament

Ústavný súd zdôraznil, že povinnosť konať nemá len vláda. Hneď po doručení žiadosti musí bez zbytočného odkladu rokovať aj parlament a rozhodnúť o vyslovení dôvery. Podobná situácia môže nastať len raz každý rok.

Súd zároveň spresnil, že toto pravidlo sa vzťahuje len na vládu, ktorá disponuje dôverou parlamentu. Na úradnícke vlády alebo kabinety, ktoré už dôveru stratili a vládnu iba v poverení, sa táto povinnosť nevzťahuje.

Cieľom dlhovej brzdy je zabrániť nekontrolovanému rastu verejného dlhu a zároveň prinútiť vládu niesť politickú zodpovednosť v prípade, že sa zadlženie krajiny dostane nad zákonom určené hranice.

Prezident vyzval vládu, aby po verdikte Ústavného súdu požiadala o dôveru

Prezident SR Peter Pellegrini očakával, že vláda po rozhodnutí Ústavného súdu SR požiada parlament o vyslovenie dôvery bez ďalšieho odkladu. Reagoval tak na verdikt súdu k takzvanej dlhovej brzde, podľa ktorého kabinet nemôže pri prekročení stanovenej hranice verejného dlhu čakať a musí konať bez zbytočného odkladu.

„Rozhodnutie ÚS SR potvrdilo môj názor ako prezidenta SR, že vláda mala už dávno požiadať parlament o vyslovenie dôvery pre takzvanú dlhovú brzdu,“ uviedol na svojom profile na sociálnej sieti Facebook. Zároveň dodal, že Národná rada SR by mohla o žiadosti vlády rokovať už na najbližšej schôdzi.

K rozhodnutiu súdu sa vyjadrila aj koaličná strana Hlas-SD. Tá deklarovala, že vládu pri hlasovaní podporí. „Hlas-SD je pripravený bezodkladne vo vláde odsúhlasiť žiadosť vlády o vyslovenie dôvery pre takzvanú dlhovú brzdu a poslanci Národnej rady SR za Hlas sú pripravení kedykoľvek o tejto žiadosti hlasovať a vysloviť vláde dôveru,“ uviedla hovorkyňa strany Michaela Eliášová pre TASR.

Výklad Ústavného súdu

O výklad zákona požiadala skupina opozičných poslancov. Podľa navrhovateľov konanie vlády, ktorá nepožiadala parlament na jeho schôdzi 25. novembra až 12. decembra 2025 o vyslovenie dôvery, „predstavuje porušenie princípu parlamentnej demokracie, princípu politickej zodpovednosti výkonnej moci a princípu právneho štátu v ich materiálnom význame“.

Európsky štatistický úrad Eurostat vydal 21. októbra 2025 správu, podľa ktorej bol verejný dlh Slovenska 59,7 percenta HDP. Poslanci v podaní na Ústavný súd poukázali na to, že podľa zákona o dlhovej brzde v takomto prípade vláda požiada NR SR o vyslovenie dôvery.

Reakcia premiéra

Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) rozhodnutie Ústavného súdu SR rešpektoval v súvislosti s povinnosťou vlády SR požiadať o dôveru v parlamente. Vyhlásil to na včerajšej tlačovej konferencii po rokovaní vlády.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska