Roman Samotný z Filmového festivalu inakosti: Na naše filmy chodí stále viac heterosexuálov

Kedy si začal spolupracovať na Filmovom festivale inakosti?

Nebol som pritom úplne od začiatku, na festivale som začal pracovať až v jeho piatom ročníku a odvtedy sa mu venujem až doteraz. Už je to osem rokov.

Ako vznikla myšlienka zorganizovať takýto festival?

Festival sa prvýkrát uskutočnil v roku 1995 v Tajove. Vznikol z iniciatívy niekoľkých filmových nadšencov. Prvé dva ročníky sa konali ako uzavreté podujatia prístupné len pre akreditovaných účastníkov. V roku 1999, po dvojročnej prestávke, prevzalo organizáciu festivalu Občianske združenie HaBiO, ktoré mu vtislo novú koncepciu otvoreného podujatia prístupného širokej verejnosti, zameraného najmä na mladé študentské publikum. Podujatie sa prenieslo na pôdu Pedagogickej fakulty, do Filmového klubu 901 v Bratislave, ktorý sa stal jeho spoluorganizátorom. Festival sa po roku 2001 opäť odmlčal, až jeho organizáciu obnovila v roku 2007 Iniciatíva Inakosť.

V súčasnosti sa filmy premietajú v kine Lumiére, prečo ste sa rozhodli práve pre tento priestor?

Predtým sme boli na Filmovej fakulte VŠMU, no v kine Lumiére sme už šesť rokov. Hľadali sme kino, ktoré bude profesionálne a ľahko dostupné, chceli sme tiež využiť možnosť viacerých kinosál. Kino Lumiére je skvelá možnosť, pretože je v centra mesta, vieme premietať filmy pre tridsať ľudí rovnako ako pre dvesto. 

zdroj: Filmový festival inakosti (Monika Kováčová)

Keď porovnáš tvoje začiatky na festivale a to, ako vyzerá dnes, čo sa najviac zmenilo?

Mnohé veci sú podstatne profesionálnejšie, ľudia, ktorí za ním stoja, nadobudli skúsenosti a posunuli sme sa. Stále to všetko však funguje väčšinou na dobrovoľníckej báze, festival je prevažne o nadšencoch, ktorí sa chcú tejto téme venovať a práve cez filmy rozprávať LGBT príbehy. Nastal posun aj čo sa týka spoločenskej atmosféry. Keď sa festival začínal, my sami sme boli trochu ustráchaní a neistí, teraz sme už, našťastie, skúsenejší, vieme, ako to robiť, ako postupovať.

Spoločenská atmosféra, minimálne v Bratislave, je podstatne priateľskejšia a komunita LGBT výrazne narástla. Je tu mnoho ľudí, ktorí si už prešli coming outom. V začiatkoch sme sa hlavne báli nejakých útokov, riešili sme, či treba najímať aj SBS, no sme radi, že teraz je už Bratislava moderné západné mesto, ktoré je otvorené aj LGBT komunite. Toto je určite zásadný posun.

Možno nie všetci si vedia predstaviť, čo všetko zahŕňa organizácia takéhoto festivalu. Vieš nám to priblížiť?

Základ je nájsť vhodné termíny, pre nás je stabilný vždy ten v polovici októbra. Predpríprava trvá minimálne trištvrte roka a počas roka sleduje dramaturgia filmy a filmové noviny, chodíme po festivaloch a hľadáme, čo by bolo pre našich divákov zaujímavé. Potom už začíname riešiť identitu festivalu, hlavnú myšlienku aj vizuálnu stránku a postupne celú programovú štruktúru od premietaní až po sprievodné podujatia. Dôležitou súčasťou je, samozrejme, aj fundraising, s ktorým začíname minimálne rok vopred. Pokryť musíme autorské práva na filmy aj projekcie v Bratislave a ďalších mestách.

Koľko ľudí navštevovalo festival v jeho začiatkoch? Rastú jeho čísla?

V prvých rokoch to bolo okolo 500 ľudí, to sme ešte boli na Filmovej fakulte VŠMU, neskôr festival navštevovalo okolo tisíc ľudí a v posledných rokoch sem chodí približne 3 500 divákov. Teší nás, že filmy sa už netýkajú len LGBT komunity, ale čoraz viac sem chodia aj ľudia mimo nej. Príbehy vnímajú ako univerzálne a nefokusujú sa na to, že postava je gay alebo lesba.

zdroj: Filmový festival inakosti (Monika Kováčová)

Kto a ako vyberá filmy, ktoré sa premietajú?

Za to zodpovedá dramaturgia festivalu, ktorá sleduje filmy a filmové festivaly. Riadime sa napríklad festivalom v Cannes, kde sa udeľuje cena Queer palm. Berlinale má tiež samostatnú sekciu Teddy, venujúca sa queer kinematografii, takže aj toto je pre nás určitým zdrojom inšpirácie. Mnoho týchto filmov sa tiež čoraz častejšie objavuje v bežnej kinodistribúcii, tak reagujeme aj na tieto veci.

Koľko filmov budete premietať tento rok?

Tento rok to bude vyše 50 filmov z vyše 20 krajín. Podarilo sa nám vyskladať špeciálnu sekciu krátkych filmov, ako aj samostatnú sekciu pre tvorcov z VŠMU, aj z českej FAMU. V rámci celého festivalu sú dokopy štyri sekcie. Jedna zahŕňa filmové novinky, ďalšia je zameraná na klasiky, ktoré boli nejakým spôsobom dôležité pre LGBT komunitu, ako napríklad Psie popoludnie s Al Pacinom či Paris is burning. Zaoberať sa budeme tiež témou „Teplé Československo“, v rámci nej budeme uvádzať najmä krátke filmy a posledné roky máme samostatnú sekciu aj pre queer Áziu, kde sa zameriame na kinematografiu Filipín.

Ktoré filmy by si odporučil ty?

Medzi ťaháky festivalu patrí nový film Xaviera Dolana s názvom Matthias & Maxime. Ide o film, kde režisér stvárnil aj hlavnú rolu. Rozpráva príbeh dvoch dlhoročných priateľov, ktorých priateľstvo naberie iný spád, keď si dajú bozk. Začne sa kolotoč prehodnocovania vlastných citov a sexuality. Vo filme sú veľmi štylizované a esteticky bohaté scény, túto snímku sa určite oplatí vidieť.

Ďalším trhákom je víťazka tohtoročnej Queer Palm v Cannes, Céline Sciamma a jej počin – Portrét ženy v plameňoch. Film je o maliarke, ktorá v 17. storočí dostane za úlohu namaľovať portrét jednej mladej ženy nútenej do sobáša jej matkou. Postupne medzi nimi vzniká puto, ktoré nastoľuje otázku slobodnej voľby a toho, či ľudia vedia ísť svojou životnou cestou.

Zo slovenskej tvorby uvedieme napríklad film Gregora Valentoviča. Je to mladý talentovaný tvorca, ktorého film Kid uviedli aj na festivale v Karlových Varoch.

zdroj: Filmový festival inakosti (Monika Kováčová)

Okrem homofóbie, čo bolo pre vás pri organizácii Festivalu inakosti najväčšou výzvou?

Tento rok nastali problémy s  financiami. Naším dlhodobým partnerom bolo Ministerstvo kultúry SR, kde sme získavali grant v rámci dotačnej schémy Kultúra znevýhodnených menšín. Tento rok, žiaľ, napriek vysokému hodnoteniu od odbornej komisie, sa ministerka rozhodla náš projekt vylúčiť, a to bez riadneho zdôvodnenia. Museli sme teda začať pátrať po iných možnostiach financovania. Nakoniec nás podporil Audiovizuálny fond. Ozvalo sa nám množstvo súkromných darcov, podporili nás niektoré ambasády, prihlásilo sa veľa ľudí, ktorí chceli podporiť festival aj svojou prácou. Nezištne nám pomohlo fakt mnoho ľudí, čo vnímame ako znamenie, že festival má naozaj množstvo fanúšikov a podporovateľov, ktorí chcú, aby fungoval naďalej.

Aký máte na tento rok naplánovaný sprievodný program?

Festival je primárne o filmoch, no nielen o nich. Chceme z neho spraviť komunitné podujatie, kde môžu ľudia spoznať kopu nových tvárí. Zabaviť sa môžu aj na párty, zapojiť sa do workshopov a diskusií. Workshopy organizuje napríklad Kundy Crew a rozprávať sa budeme aj o zdravotnej starostlivosti pre transrodových ľudí.

Myslíš si, že aj tento festival dokáže prispieť k väčšej otvorenosti a tolerancii voči LGBTI komunite?

Určite áno, za tie roky vidíme, že festival je úspešný aj v tomto smere. Je tu mnoho účastníkov z komunity, pre ktorých to je jeden z najväčších zážitkov v roku. Mnohí z nich žijú v zahraničí a prídu sem iba kvôli festivalu. Ide o komunitné podujatie, kde ľudia stretávajú svojich blízkych a mnohým z komunity to pomôže aj na ceste k sebaprijatiu. Ponúkame kvalitné a umelecky hodnotné filmy so silnými príbehmi. Verím, že ak by si k nám našlo cestu viac ľudí z väčšinovej spoločnosti, dokázali by prehodnotiť svoj názor na LGBT.

zdroj: Filmový festival inakosti (Monika Kováčová)

Spomínal si, že sa premieta ešte v piatich ďalších mestách. Ktoré to sú?

Festival sa začína vždy v októbri v Bratislave, tento rok budeme ešte počas októbra aj v Nitre a v novembri premietame v Banskej Bystrici, Košiciach, Žiline aj v Liptovskom Mikuláši.

Ako vnímajú ľudia festival v Bratislave a ako v iných mestách?

Aj v menších mestách sú, samozrejme, ľudia, ktorí majú festival v obľube a funguje tam dlhodobo. Aj v nich má, rovnako ako v Bratislave, podobu príjemného komunitného podujatia. Zatiaľ sme sa nestretli so žiadnymi homofóbnymi útokmi alebo osočovaním.

Premýšľali ste aj nad organizáciou diskusií s režisérmi?

Snažíme sa na festival dostať aj tvorcov, nie vždy to je však jednoduché, keďže máme obmedzený rozpočet. Minulý rok tu bola napríklad jedna poľská režisérka, ktorá prišla uviesť svoj film. Tento rok uvedieme pred otváracím filmom krátky film Marty Prokopovej, Divoké bytosti, ktorý príde osobne uviesť celý tvorivý tím. Zavíta sem uviesť snímku Kid aj Gregor Valentovič.