Počet popráv v Iráne výrazne stúpol. Trest smrti ľudia dostali aj za obchodovanie s drogami

BBC informovalo, že počet popráv v Iráne v minulom roku znepokojivo vzrástol o 25 %. Podľa nórskej organizácie Irán Human Rights (IHR) a francúzskej organizácie Spoločne proti trestu smrti (ECPM) bolo usmrtených najmenej 333 ľudí.

Viac ako 80 % popráv nebolo oficiálne oznámených

Počet popráv za trestné činy súvisiace s drogami, ktorých sa vykonalo 126, tak bol päťkrát vyšší ako v roku 2020, uvádza ich správa. Podľa iránskeho trestného zákonníka totiž môžu byť ľudia popravení aj za zločiny, ktoré sa podľa medzinárodného práva nepovažujú za „najzávažnejšie“.

Príkladom je práve aj obchodovanie s drogami. Times of Israel pripomenul, že viac ako 80 % popráv nebolo oficiálne oznámených. Riaditeľ IHR Mahmood Amiry-Moghaddam uviedol, že je znepokojený z toho, že záznamy boli „menej kontrolované“, pretože sa mocnosti v poslednom období sústredili najmä na to, aby rokovania o jadrovom programe doviedli k pozitívnemu záveru.

Amnesty International tiež poukazuje na uniknuté zábery zo sledovania z teheránskej väznice Evin. Tie ukázali, že väzenskí strážnici bili, sexuálne obťažovali či inak týrali väzňov.

Najmenej 24 väzňov zomrelo za podozrivých okolností zahŕňajúcich obvinenia z mučenia alebo odmietnutia primeranej lekárskej starostlivosti.

zdroj: unsplash/unsplash/mostafa meraji

Dcéra osobne počas popravy odkopla stoličku

Times of Israel tiež upozorňuje na to, že v roku 2021 bolo popravených najmenej 17 žien v porovnaní s 9 ženami v roku 2020. Dvanásť z nich bolo odsúdených za vraždu a päť za obvinenia súvisiace s drogami.

Arab News poukazuje na prípad jednej zo žien, ktorá bola odsúdená za vraždu svojho manžela. Obesená bola v marci 2021, pričom jej dcéra osobne počas popravy odkopla stoličku, čo povoľujú iránske zákony.

Za spomienku tiež stojí aj znepokojujúca správa, ktorá informuje o tom, že počet popráv etnických menšín aj v roku 2021 naďalej narastal. Väčšina väzňov, ktorí boli popravení za obvinenia súvisiace s bezpečnosťou, patrila k arabskej, balúčskej a kurdskej etnickej menšine.

„Sme znepokojení neúmerným počtom popráv etnických menšín, ako to dokazuje táto správa,“ povedal riaditeľ ECPM Raphael Chenuil-Hazan.

Amnesty International tiež informovalo, že etnické menšiny vrátane ahvázskych Arabov, azerbajdžanských Turkov, Balúčov, Kurdov a Turkménov čelili diskriminácii, ktorá obmedzovala ich prístup k vzdelaniu, zamestnaniu a politickým funkciám.

Napriek opakovaným výzvam na jazykovú rozmanitosť zostala perzština jediným vyučovacím jazykom na základných a stredných školách.

Taktiež píšu, že etnické menšiny boli neúmerne viac trestané rozsudkami smrti vynesenými za vágne obvinenia, ako napríklad „nepriateľstvo voči Bohu“. Úrady nie len že ľudí tajne popravili ale aj odmietli ich telá vrátiť rodinám.

V správe sa tiež uvádza, že v roku 2021 sa v Iráne po prvýkrát za desaťročie neuskutočnili žiadne verejné popravy. Mnohí sa však obávajú, že by sa mohli opäť začať.