Rodák z Prievidze varí v Japonsku slovenské špeciality. V Kóbe tak nájdeš pirohy aj pálenku

Život v Japonsku je od toho na Slovensku na míle vzdialený, a to nielen, čo sa týka kilometrov. Tamojšia gastronómia a jednotlivé jedlá ako sushi, ramen či sukiyaki sú jedinečné a pre kuchárov mimoriadnou výzvou. Nájdu sa však aj Slováci, ktorí si do tejto vyspelej krajiny prinesú kúsok domova. 

Jedným z príkladov je aj Dárius Béreš, rodák z Prievidze, ktorý sa na Slovensku vyučil za elektrikára a dnes s priateľkou Rumiko prevádzkujú vlastnú reštauráciu so slovenskými receptami. Ich podnik FATRA Café sa nachádza v meste Kóbe, ktoré je s 1,5 milióna obyvateľmi jedným z hlavných prístavných miest Japonska.

V rozhovore pre Startitup Dárius hovoril o strastiach v začiatkoch podnikania, doterajších úspechoch, ale aj skúsenostiach, ktoré sú na nezaplatenie.

Z Prievidze cez Mníchov až do Kóbe

34-ročný rodák z Hornej Nitry zákazníkom namiesto tradičnej japonskej kuchyne ponúka špeciality spod Tatier. V jeho menu možno nájsť pirohy, kurací perkelt či domácu cesnačku. Za projektom podľa jeho slov stojí predovšetkým jeho priateľka Rumiko.

„Ja som k podnikaniu nikdy nemal pozitívny vzťah. Ona má na starosti manažment a vedenie podniku a ja prípravu jedál a menu,“ hovorí Dárius, ktorý v minulosti na Slovensku v gastrosegmente nikdy nepracoval. Dnes však vo FATRA café pracuje približne šesť hodín denne, pričom záleží na tom, či je víkend alebo pracovný deň.

Dárius sa po niekoľkých rokoch práce elektrikára vydal za lepším platom do nemeckého Mníchova. V meste na juhu Nemecka začal pracovať v rovnakom odvetví a spoznal tam prvých Japoncov. Svoju súčasnú priateľku spoznal cez internet a ich vzťah niekoľko rokov fungoval iba na diaľku.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa FATRA cafe (@fatra.cafe)

Už prvé stretnutie začalo formovať ich spoločnú podnikateľskú budúcnosť. „Keď som pracoval v Mníchove ako elektrikár, Rumiko ma prišla prvýkrát pozrieť. Samozrejme, navaril som jej slovenské jedlo. Myslím, že to vtedy boli bryndzové halušky a nejaká polievka, už si presne nepamätám.“

Rumiko slovenská kuchyňa chutila a Dáriusovi povedala, že by si v Japonsku spoločne mohli otvoriť reštauráciu. „Ja som to, samozrejme, vtedy nebral veľmi vážne,“ priznáva. Po istej dobe sa však dohodli, že by za ňou mohol vycestovať aj on. Tento výlet bol kľúčovým bodom v ich vzťahu.

Dárius prišiel do Japonska v roku 2017 na tzv. „working holiday“, popri ktorých pracoval v hoteli ako chyžný. Následne si našiel prácu v malej fabrike na výrobu nožov do sústruhov. Počas tohto obdobia mu však skončili ročné víza, takže začal v Osake, ktorá je od Kóbe iba „na skok“, študovať japončinu. Do školy v Osake pritom každý deň dochádzal.

Počas štúdia začal s Rumiko renovovať prenajatý priestor a začalo vznikať FATRA cafe. Vo fabrike na nože dal neskôr výpoveď, pretože na túto prácu nemal čas a vďaka skončeniu školy získal pracovné víza, ktoré je v Japonsku mimoriadne náročné získať. Viaceré faktory ich však od založenia prevádzky odrádzali.

„Keďže som nikdy ako kuchár nepracoval, mal som obavy z toho, ako to celé bude fungovať a či nám vôbec budú chodiť zákazníci. Pre mňa a priateľku bolo podnikanie v gastrooblasti niečo úplne nové.“ Napokon sa však rozhodli správne a do krajiny „vychádzajúceho slnka“ priniesli európsky unikát.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa FATRA cafe (@fatra.cafe)

Prvá slovenská reštaurácia v Japonsku

Ich slovenská reštaurácia dostala názov FATRA cafe. Podľa Dáriusa ide pravdepodobne o prvú slovenskú reštauráciu na území Japonska. Do prevádzky neďaleko Oji Stadium museli spočiatku investovať približne 15-tisíc eur. Väčšinu financií však mali našetrenú, plus si ešte niečo požičali od banky.

Dárius dúfa, že sa mu táto investícia vráti v najbližších piatich rokoch, pričom prevádzke príliš nepomáha ani súčasná energetická kríza. Z dôvodu inflácie im stúpli náklady o zhruba 20 percent.

Prievidžan spolu s priateľkou Rumiko berie faktor ceny ako dôležitý, čo sa týka úspechu. Cenotvorbu sa zo začiatku snažili riešiť tým, že si v meste spravili prieskum. Navštívili viacero podnikov, zisťovali, v akých cenách sa pohybujú, no s odstupom času si spomína, že to bolo celkom zložité.

„Japonské menu sa ťažko porovnáva s tým slovenským. Závisí totiž aj od kuchára, akú má reputáciu a zručnosti. Čo sa týka jedla, Japonci sú celkom prieberčiví. Konkurencia je tu silná, a preto sme zo začiatku s cenami išli opatrne. I keď sme od otvorenia už zopárkrát navýšili ceny, občas stále počúvam, že sme príliš lacní.“

Pirohy, perkelt či pálený alkohol

S príchodom do biznisu sa slovensko-japonský pár dostal do kontaktu aj s niektorými negatívnymi prekvapeniami. „Najviac ma prekvapilo chladné a bezohľadné jednanie zo strany firmy, ktorá je vlastníkom budovy, kde máme prenajatý priestor. Potom nás raz vytopilo po tajfúne a, samozrejme, covid aj protiopatrenia.“

Pokiaľ sa niekedy v budúcnosti dostaneš do Kóbe či Osaky, Dárius má pre teba v reštaurácii prichystaných niekoľko špecialít, ktoré musíš prísť ochutnať. „Odporučil by som pirohy, perkelt alebo nakladaný camembert. Na pitie slovenské víno alebo pálený alkohol.“

Ak sa chystáš na dovolenku do obľúbenej destinácie Slovákov, neprehliadni tieto „tajné“ pláže

Výrobky a jedlá, ktoré majú v ponuke, sa pohybujú v prijateľnej cene, od 300 do 1 800 yenov. V prepočte na eurá ide o sumy v rozmedzí približne 2 až 12 eur. S lokalitou nie sú veľmi spokojní, v Kóbe sa im podniká celkom zložito a aj napriek tamojšiemu počtu obyvateľov je náročné vynikať.

„S podnikmi v našej lokalite je to tak, že zákazníci buď chodia, alebo nie. V našom prípade je to tretia možnosť – chodia, ale málo, hovorím tomu survival mode. Priateľka má okrem našej reštaurácie ešte druhú prácu, vďaka ktorej sa nám darí situáciu ako tak vykrývať.“

„Podniky sa tu celkom často menia. Napríklad podnik hneď vedľa nás má počas piatich rokov už tretieho majiteľa. Ako som spomínal, konkurencia je silná a presadiť sa je celkom zložité,“ hovorí Dárius, podľa ktorého sú na podnikaní v Japonsku najnáročnejšie papierovačky.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa FATRA cafe (@fatra.cafe)

Čoskoro chcú začať variť na ulici

Slovenské reštaurácie sa nachádzajú aj v New Yorku, Londýne či v kanadskom Toronte, no Dárius a Rumiko zatiaľ plánujú ostať v Kóbe. Expanziu do iných miest neplánujú. Majú však zaujímavé plány do najbližších mesiacov, chcú sa totiž pokúsiť vyjsť z prevádzky a ísť bližšie k ľuďom.

„V dohľadnej dobe chceme začať variť na ulici v kitchen car.“ Ide o takzvané food trucky, ktoré sú známe po celom svete a poznať ich môžeš aj z hudobných festivalov alebo iných podujatí, na ktorých si zákazníci kupujú pochutiny priamo z boku vozidla.

Unikátna ponuka do exotického raja. Na Maldivy sa teraz dostaneš za výhodnú sumu

Pokiaľ máš záujem začať podnikať v gastrosegmente, rodák z Hornej Nitry odporúča získať skúsenosti. „Najprv si treba nájsť part-time job v danej oblasti, prestriedať viacero podnikov a zistiť, po čom je najväčší dopyt. Prípadne začať s niečím novým a skúsiť šťastie, tak ako my.“

Pozor si tiež máš dať na to, v koho budove sa chystáš rozbehnúť svoj biznis. „Dôležité je tiež, od koho si prenajímame priestor. Odporúčal by som si popozerať recenzie od zákazníkov na firmu, ktorá priestor prenajíma,“ dodáva Dárius, ktorý ľutuje, že si firmu, ktorá im prenajíma priestor, na začiatku viac nepreklepol.