Michal Smí­šek – Slo­vák, kto­rý sa nebál ísť za svo­jim snom a teraz pra­cu­je v Európ­skej Ves­mír­nej Agen­tú­re

Ľubica Mervová / 13. februára 2017 / Rozhovory

zdroj: Michal Smíšek

Michal Smí­šek pat­rí k úspeš­ným mla­dým Slo­vá­kom a je dôka­zom toho, že ak člo­vek chce nie­čo dosiah­nuť, nič nie je nemož­né. Absol­vo­val stáž v Európ­skej ves­mír­nej agen­tú­re, kam ho neskôr pri­ja­li ako plno­hod­not­né­ho zamest­nan­ca Inšti­tú­tu Robo­ti­ky a Mechat­ro­ni­ky. Napriek tomu, že pra­cu­je na mies­te, kto­ré by mu mno­hí moh­li závi­dieť, zostal veľ­mi prí­jem­ným a skrom­ným člo­ve­kom.

Málo­kto zo Slo­ven­ska má skú­se­nosť s pria­mou spo­lu­prá­cou s Európ­skou ves­mír­nou agen­tú­rou. Ako vlast­ne taká ves­mír­na agen­tú­ra fun­gu­je?

Európ­ska ves­mír­na agen­tú­ra je kon­zor­cium štá­tov Európ­skej únie a pri­dru­že­ných štá­tov, kto­ré zdie­ľa spo­loč­ný záu­jem o návrh, rea­li­zá­ciu, manaž­ment a finan­co­va­nie pro­jek­tov, za úče­lom ves­mír­ne­ho výsku­mu. Od člen­ských štá­tov sa teda oča­ká­va jed­nak for­mu­lo­va­nie cie­ľov, a jed­nak finan­co­va­nie pro­jek­tov zo štát­ne­ho roz­poč­tu. Štá­ty sa pri­ro­dze­ne rôz­nia jed­nak vo svo­jich ambí­ciách — spo­meň­me naprí­klad pries­kum pla­nét slneč­nej sústa­vy, ťaž­bu nerast­ných suro­vín, tes­to­va­nie ves­mír­nych a pozem­ských tech­no­ló­gii, expe­dí­cie ľud­ských posá­dok; a jed­nak v mie­re finan­co­va­nia agen­tú­ry — Nemec­ko a Fran­cúz­sko ťaha­jú tak­mer polo­vi­cu celé­ho roz­poč­tu ESA, pri­čom men­šie štá­ty finan­cu­jú čas­to iba po per­cen­te, úmer­ne ku veľ­kos­ti svo­jej eko­no­mi­ky a zaan­ga­žo­va­nos­ti vo ves­mír­nych prog­ra­moch.

Pre samot­nú ESA pra­cu­je iba oko­lo dve­ti­síc ľudí a jej ria­di­teľ­stvo sa for­mál­ne nachá­dza v Parí­ži. Tu sa ria­dia pro­jek­ty a pre­roz­de­ľu­jú finan­cie. Naopak samot­ná rea­li­zá­cia pro­jek­tov pre­bie­ha už na národ­nej úrov­ni, pri­čom kaž­dý štát sta­no­vu­je svo­ju rea­li­zač­nú agen­tú­ru. Pre Nemec­ko je to Deuts­ches Zen­trum fuer Luft- und Raum­fa­hrt (DLR), kto­rej som zamest­na­nec.

DLR má po celom Nemec­ku rozo­sia­tych 16 výskum­ných loka­lít, a naša, mní­chov­ská, pat­rí k tým väč­ším. Nachá­dza sa na úze­mí sta­ré­ho, his­to­ric­ky vojen­ské­ho, letis­ka, kto­ré má momen­tál­ne šta­tút špe­ciál­ne­ho civil­né­ho. Je tu han­gár s naj­väč­šou nedop­rav­nou civil­nou letec­kou flo­ti­lou v Euró­pe (a pri­dru­že­ným klu­bom špor­to­vých let­cov, do kto­ré­ho si občas nie­kto­rí kole­go­via po obe­de cho­dia zalie­tať, keď je pek­ne :) ), cen­trá­la európ­ske­ho GNSS pro­jek­tu Gali­leo, ria­dia­ci mos­tík európ­ske­ho modu­lu Medzi­ná­rod­nej ves­mír­nej sta­ni­ce (ISS) Colum­bus, a robo­tic­ké labo­ra­tó­ria.

13445250_10208101868877081_1784309609686739705_n

zdroj foto­f­ra­fi: Michal Smí­šek

Môžeš nám pri­blí­žiť, čo je nápl­ňou tvo­jej prá­ce, akým pro­jek­tom sa venu­ješ?

Prá­ve pre tú posled­nú spo­mí­na­nú enti­tu, Inšti­tút Robo­ti­ky a Mechat­ro­ni­ky, pra­cu­jem aj ja. Som súčas­ťou tímu vyví­ja­jú­ce­ho mobil­ných robo­tov — kon­krét­ne naše labo­ra­tó­rium obý­va­jú dro­ny, rove­ry, cra­wle­ry aj wal­ke­ry. V tej­to sku­pi­ne som zod­po­ved­ný za sen­zo­ry — kame­ry, akce­le­ro­met­re, gyro­sko­py a iné vstup­né zaria­de­nia robo­tov — ich fun­kci­ona­li­tu a integ­rá­ciu.

S tímom vyví­ja­me robo­tic­kú plat­for­mu urče­nú na pries­kum pla­ne­tár­ne­ho povr­chu, rover LRU. Ako vo väč­ši­ne ves­mír­nych pro­jek­tov, nie je zaru­če­né, že náš robot dosta­ne zele­nú a zamá­va nám z odpa­ľo­va­cej ram­py v Baj­ko­nu­re ale­bo Kou­rou, no sna­ží­me sa túto prav­de­po­dob­nosť maxi­ma­li­zo­vať — okrem iné­ho aj minu­lo­roč­ným víťazs­tvom LRU tímu v celo­ne­mec­kej súťa­ži Spa­ce­Bot­Cup. Mám skú­se­nosť, že šťas­tie pra­je pri­pra­ve­ným.

Ďal­ší pro­jekt, na kto­rom pra­cu­je­me, je koope­rá­cia hete­ro­gén­ne­ho tímu robo­tov, teda také­ho, v kto­rom spo­lu­pra­cu­jú robo­ti rôz­nych dizaj­nov. Naprí­klad, lie­ta­jú­ci robot vie rých­lo pre­skú­mať rela­tív­ne veľ­kú oblasť, ale neune­sie toho veľa. Pre rove­ry je naopak cha­rak­te­ris­tic­ká vyš­šia nos­nosť za cenu niž­šej mobi­li­ty. Navzá­jom sa tie­to kon­cep­ty majú poten­ciál výbor­ne dopĺňať pri vyko­ná­va­ní kom­plex­nej­ších úloh. Je mož­né, že v najb­liž­ších mesia­coch sa na sto­le naskyt­ne pro­ject call pre taký­to spô­sob pla­ne­tár­ne­ho pries­ku­mu — a opäť raz chce­me byť rad­šej pri­pra­ve­ní, ako prek­va­pe­ní.

13501641_10208101871997159_1224641371340060721_n

zdroj foto­f­ra­fi: Michal Smí­šek

Ako vyze­rá tvoj bež­ný pra­cov­ný deň?

Ako post-dokto­rand žon­glu­jem s rela­tív­ne veľa lop­tič­ka­mi. Mal by som pra­co­vať na sys­té­moch — mojim pri­či­ne­ním by mali robo­ty fun­go­vať lep­šie a čas­tej­šie ako bez neho, a mal by som cel­ko­vo byť uži­toč­ný člen tímu. Oča­ká­va sa odo mňa tak­tiež manaž­ment agen­túr­nych pro­jek­tov a prie­my­sel­ných spo­lu­prác — kde sa, pri ich vypi­so­va­ní, snú­bi kre­a­ti­vi­ta s byrok­ra­ci­ou. No a napo­kon by som mal “robiť vedu” — posú­vať hra­ni­cu ľud­ské­ho pozna­nia, čítať člán­ky, ako sa vo sve­te robia veci, a písať ich, aby som uká­zal, že to vie­me lep­šie. :D

Sna­žím sa kaž­do­den­ne robiť jed­nu kon­krét­nu vec — no to sa čas­to nepo­da­rí, začnem mul­ti­tas­ko­vať, a potom je pánom môj­ho dňa čis­tý cha­os. :)

Pro­jek­ty, na kto­rých pra­cu­ješ ti stá­le nie­kto zadá­va ale­bo pra­cu­ješ aj na vlast­ných výsku­moch?

Orga­ni­zač­ná štruk­tú­ra je u nás prek­va­pi­vo hori­zon­tál­na a nefor­mál­na. Prá­cu mi nezvyk­ne zadá­vať šéf, skôr sa čas­to radie­vam so skú­se­nej­ší­mi kole­ga­mi, a zis­ťu­jem, čo aktu­ál­ne naj­viac horí — a čo viem, to hasím. Tak­že ak poci­ťu­jem aký­koľ­vek cha­os, môžem si byť istý, že si zaň­ho môžem sám. Vo vše­obec­nos­ti sa dá pove­dať, že sa tu cítim veľ­mi slo­bod­ne — a k tej­to slo­bo­de sa sna­žím pri­stu­po­vať zod­po­ved­ne.

Čas­to som pri­zý­va­ný k dis­ku­siám o pre mňa rele­vant­ných budú­cich prie­my­sel­ných pro­jek­toch a spo­lu­prá­cach. Teší ma, že napriek tomu, že pri obchod­nom sty­ku s prie­mys­lom je hlav­ným cie­ľom výhod­ne pre­dať u nás gene­ro­va­né know-how, dosť sa pri­hlia­da na výskum­né pre­fe­ren­cie a cie­le nás ako jed­not­liv­cov. To až do takej mie­ry, že ak nevie­me pred­po­kla­dať, že na imple­men­to­va­nie neja­ké­ho sys­té­mu bude­me mať člo­ve­ka, kto­ré­ho tá imple­men­tá­cia *zau­jí­ma* a *baví*, môže to spô­so­biť zaho­de­nie pro­jek­tu. Čiže do veľ­kej mie­ry roz­ho­du­je­me my sami o tom, čo robiť bude­me, a čo nie.

13450763_10208101871037135_713535798613090995_n

zdroj foto­f­ra­fi: Michal Smí­šek

Ako si sa na svo­ju súčas­nú pozí­ciu dostal?

V roku 2011 som sa, po vzo­re šikov­ných Slo­vá­kov, kto­rých som spoz­nal na náv­šte­ve Oxfor­du, roz­ho­dol strá­viť leto stá­žou v mojom vte­daj­šom odbo­re záuj­mu, v spra­co­va­ní obra­zu. Vedel som iba, že chcem robiť prá­ve toto, ale bolo mi jed­no, kde na sve­te skon­čím — posie­lal som živo­to­pi­sy na všet­ky stra­ny. Náho­da chce­la, že sa moja apli­ká­cia zapá­či­la ľuďom z DLR, tak som na leto 2011 zakot­vil tu. Po lete som sa vrá­til späť na Slo­ven­sko, zapo­čať dokto­rand­ské štú­dium. No už jeseň 2011 to tak náho­da opäť chce­la, že v DLR potre­bo­va­li pomer­ne rých­lo pre­ro­biť soft­vér na kalib­rá­ciu kamier z jazy­ka IDL do C++. Z leta som s tým­to soft­vé­rom mal skú­se­nos­ti a okrem mňa ich nena­pa­dol nikto iný, koho by narých­lo zohna­li, tak ma o to požia­da­li a ja som to pre nich, pop­ri dokto­rand­skom, uro­bil.

Potom zo stra­ny DLR vyvs­ta­li ďal­šie potre­by a nako­niec som pre nich ako exter­nis­ta pra­co­val ďal­šie šty­ri roky, pop­ri dokto­rand­skom, s pre­men­li­vou inten­zi­tou. Aku­rát keď som v Bra­ti­sla­ve kon­čil štú­dium, náho­da to tak chce­la do tre­ti­ce, že sku­pi­na odbor­ní­kov na sen­zo­ri­ku a mobil­né robo­ty z DLR odiš­la, zalo­ži­la si vlast­ný star­tup (dnes úspeš­nú fir­mu Robo­Cep­ti­on) a po tých­to schop­ných ľuďoch zra­zu osta­li prázd­ne sto­lič­ky. Ja som vte­dy bol v DLR už zná­ma fir­ma, a vďa­ka inter­ným infor­má­ciám som sa včas sti­hol o vypl­ne­nie jed­nej z tých­to prázd­nych pozí­cii uchá­dzať. Byrok­ra­tic­ké mly­ny mle­li poma­ly — celý pro­ces trval pol roka, ale isto — a to mies­to som dostal.

Kde si pred­tým štu­do­val? Aká ško­la vie člo­ve­ka pri­pra­viť na takú­to prá­cu?

Na Fakul­te infor­ma­ti­ky a infor­mač­ných tech­no­ló­gii, STU, som ukon­čil baka­lár­ske štú­dium. Inži­nier­ske štú­dium som absol­vo­val na odbo­re Mate­ma­tic­ko-počí­ta­čo­vé Mode­lo­va­nie, SvF STU, u prof. Miku­lu. Dokto­rand­ské v odbo­re apli­ko­va­ná mate­ma­ti­ka som tiež absol­vo­val uňho. Vážil som si u neho dve veci. Po prvé to bol indi­vi­du­ál­ny prí­stup k štu­den­tom — keď som mu pove­dal, že sa neja­ký pred­met lep­šie naučím z videí na You­Tu­be ako sede­ním v ško­le, akcep­to­val to, a nechal ma ísť si svo­jou ces­tou. Po dru­hé, vedel umne integ­ro­vať štu­den­tov do vedec­kých pro­ce­sov na fakul­te. Z toho som, koniec kon­cov, pro­fi­to­val aj ja — na jar 2011 som vyhral čes­ko­slo­ven­ské kolo ŠVOČ v apli­ko­va­nej mate­ma­ti­ke. Toto je dnes už iba milý malý úspech, kto­rý vte­dy ale v mojom štu­dent­skom živo­to­pi­se dosť dob­re vyze­ral. Dnes viem, že u môj­ho vte­daj­šie­ho šéfa stá­že v DLR a dneš­né­ho kole­gu a kama­rá­ta, Klau­sa Strob­la, ten­to aspekt zavá­žil pri výbe­re vhod­né­ho štu­den­ta. V toho dôsled­ku vyna­kla­da­nie úsi­lia navy­še počas štú­dia (a nemys­lím tým prá­cu pri poklad­ni — neviem, či tým vlast­ne vôbec mys­lím prá­cu ako takú…) kaž­dé­mu vre­lo odpo­rú­čam.

13483010_10208101866517022_5527827985187874791_o

zdroj foto­f­ra­fi: Michal Smí­šek

Vedel by si porov­nať pod­mien­ky na výskum v Mní­cho­ve a v Bra­ti­sla­ve?

Pre vedec­kú kul­tú­ru postko­mu­nis­tic­ké­ho blo­ku je typic­ké, že know-how pozos­tá­va pre­dov­šet­kým z teórie, ale na prak­tic­kú rea­li­zá­ciu a expe­ri­men­ty chý­ba­jú pros­tried­ky — teória je dôle­ži­tá, no iba s ňou je ťaž­ké obstáť v glo­bál­nej vedec­kej súťa­ži. Pre vzde­lá­va­nie na Slo­ven­sku, nie­len vyso­koš­kol­ské, je typic­ké, že nefunkč­né aspek­ty, kto­ré by mal pri­ro­dze­ne potiah­nuť sys­tém a infra­štruk­tú­ra, ťaha­jú namies­to toho obe­ta­ví uči­te­lia z pozí­cie jed­not­liv­cov, za cenu výraz­né­ho zní­že­nia kva­li­ty ich osob­né­ho živo­ta. Pat­rí im moja vďa­ka za to, že v pod­mien­kach, kto­ré mali, ma nauči­li to, čo ma nauči­li. A neviem, ako by som im to mohol opä­to­vať.

Vieš si pred­sta­viť, že by si pra­co­val na ves­mír­nom (ale­bo inom) výsku­me aj na našom úze­mí?

Tak ako kaž­dý expat, aj ja zvyk­nem roz­mýš­ľať, čo by sa muse­lo zme­niť, aby som sa vrá­til. Nie je to ľah­ká otáz­ka. Totiž, pred­stav­me si, že zo dňa na deň zra­zu budú pla­ty, finan­co­va­nie výsku­mu a posta­ve­nie ved­cov v spo­loč­nos­ti také, ako v západ­nej Euró­pe. To však nespô­so­bí to, že sa rov­no zo dňa na deň celý svet dozvie, že Slo­ven­sko je to pra­vé mies­to pre výskum a život ved­ca — povesť sa ťaž­ko a dlho budu­je a ľah­ko a rých­lo zni­čí. Odha­du­jem to na roky, kým by sa po zave­de­ní takých­to opat­re­ní spus­til prí­liv kva­lit­ných sve­to­vých ved­cov, pri­čom prvé desať­ro­čia toh­to prí­li­vu by iba kom­pen­zo­va­li odliv pred­chá­dza­jú­cich dekád. Mňa by plat samot­ný — aký­koľ­vek — nemo­ti­vo­val vrá­tiť sa. Mám pri­már­ne záu­jem pra­co­vať tam, kde budem mať za kole­gov čo mož­no naj­schop­nej­ších ľudí, s kto­rý­mi budem rie­šiť čo mož­no naj­zau­jí­ma­vej­šie prob­lé­my. Moja súčas­ná prá­ca, mám pocit, túto potre­bu napĺňa.

13450160_10208101868357068_6667614481112470843_n

zdroj foto­f­ra­fi: Michal Smí­šek

Aký je vzťah ESA a Slo­ven­ska?

Pod­ľa mojich skú­se­nos­tí si Slo­vá­ci čas­to myl­ne mys­lia, že Slo­ven­sko je plno­hod­not­ným čle­nom ESA. Toto zatiaľ nepla­tí — od roku 2015 je Slo­ven­sko spo­lu­pra­cu­jú­cim štá­tom Európ­skej ves­mír­nej agen­tú­ry, ale to v porov­na­ní s člen­stvom nezna­me­ná prak­tic­ky nič. O plno­hod­not­nom člen­stve sa vraj hovo­rí, neviem však, nakoľ­ko váž­ne zo stra­ny Slo­ven­ska — mám pocit, že vlá­da ako­by tuši­la, že ves­mír­ny prog­ram sú skôr výdav­ky ako príj­my, tak sa zdrá­ha. Plno­hod­not­ný­mi člen­mi sú pri­tom štá­ty ako Čes­ko, Poľ­sko, Maďar­sko aj Rumun­sko.

Pred­tým, ako si čita­teľ povie, že ves­mír­ny prog­ram je dra­há vec a Slo­ven­sko je chu­dob­ná kra­ji­na, pozý­vam ho nazrieť do účtov­níc­tva agen­tú­ry: Roč­ný roz­po­čet ESA je 4,4 miliar­dy eur — ekvi­va­lent ceny lís­t­ku do kina za kaž­dé­ho obča­na kaž­dé­ho člen­ské­ho štá­tu. Opro­ti tomu, ostat­ný pro­jekt digi­ta­li­zá­cie slo­ven­skej štát­nej sprá­vy, Slovensko.sk, stál 1 miliar­du eur – toto je už ekvi­va­lent pre­dĺže­né­ho rodin­né­ho víken­du v horách za kaž­dé­ho obča­na Slo­ven­ska, a väč­ši­na tých­to peňa­zí sa uto­pi­la čier­nej die­re korup­cie a neschop­nos­ti. Tým chcem ilus­tro­vať, že penia­ze na to, aby sme moh­li plno­hod­not­ným čle­nom ESA a podie­ľať sa na špič­ko­vom ves­mír­nom prog­ra­me, máme. Pri­tom, čas je na to ide­ál­ny — pre najb­liž­šie deká­dy sa hovo­rí o úžas­ných pro­jek­toch: prvé trva­lé osíd­le­nie Mesia­ca, prvá ľud­ská posád­ka na Mar­se, prvý detail­ný pries­kum ľado­vých mesia­cov Jupi­te­ra a Satur­nu, prvá solár­na pla­chet­ni­ca do sys­té­mu Alfa Cen­tau­ri.

Slo­ven­sko by sa malo zamys­lieť, či chce ale­bo nech­ce byť súčas­ťou toh­to ťaže­nia za ľud­ským pozna­ním. Ale­bo sme prí­liš zanep­ráz­dne­ní haš­te­re­ním sa o tom, kto­rá men­ši­na môže za naše mrz­ké živo­ty, a na také­to pan­ské výstrel­ky a hvez­dár­če­nie nemá­me čas? ESA Slo­ven­sko uví­ta, ale tak­tiež to dosť dob­re zvlád­ne bez nás. Nikto a nič nás do vstú­pe­nia nenú­ti. Je to otáz­ka našich pri­orít.

13450239_10208101870357118_4568032642110234699_n

zdroj foto­f­ra­fi: Michal Smí­šek

Máš ešte neja­ké ďal­šie pro­fes­né cie­le do budúc­na ale­bo máš pocit, že si už dosia­hol svoj vrchol?

Zďa­le­ka nemám pocit, že ustáť pol roka na pozí­cii zele­ná­ča, aj keď v dob­rom výskum­nom cen­tre, sa dá pova­žo­vať za vrchol kari­é­ry vše­obec­ne. Mám v plá­ne si osvo­jiť pro­ce­sy a rých­lo “zose­ni­orš­tieť”. Moju súčas­nú pozí­ciu vní­mam ako šan­cu pris­pieť k posu­nu­tiu hra­níc ľud­ských mož­nos­tí — nič viac a nič menej ako šan­cu. Cho­piť sa jej ma moti­vu­je viac ako čokoľ­vek iné. Momen­tál­ne. A aký je dlho­do­bý plán? Neviem. Mož­no si raz zalo­žím star­tup :)

Ďaku­jem Mišo­vi za odpo­ve­de a pra­jem veľa ďal­ších úspe­chov do budúc­na.

Pridať komentár (0)