DJ Adam v istanbulskom klube: Za jeden večer zarobil toľko, ako v Bratislave za mesiac (ROZHOVOR)

Adam Pilát je 22-ročný DJ, ktorý si vyskúšal hranie v zahraničí vďaka študentskému programu Erazmus. Keďže vedel, že ide študovať do Istanbulu, využil to aj pre svoju prácu a zahral si v jednom z najlepších miestnych klubov. 

Ako DJ sa v Istanbule naučil nové triky, ktoré rád skúša aj na slovenskom publiku. Nie vždy to však funguje. Kultúra v Istanbule a v Bratislave je úplne odlišná. 

Hral v  jednom z najlepších klubov v Istanbule

Adam v exkluzívnom rozhovore pre Startitup prezradil, ako sa líši slovenské publikum od toho zahraničného a ako sa Slovákovi podarilo hrať v top klube v Istanbule. Je totiž známe, že dostať sa tam je pre cudzincov mimoriadne náročné. 

• Ako sa mu podarilo naviazať spoluprácu s klubom v Istanbule?
• Ako sa líši slovenské publikum od toho zahraničného?
• Čo ho na Istanbule najviac šokovalo?
• Ako vyriešil technický výpadok počas hrania?
• Ako ovplyvňujú jeho prácu sociálne siete?

Čo musí spraviť Slovák, aby si zahral na takýchto miestach? 

Pol roka predtým, než som išiel do Istanbulu, som si urobil prieskum o tom, aké kluby tam sú – nejaké komerčné i nekomerčné a so všetkými som si písal. Keďže nevedeli po anglicky, snažil som sa prekladať správy do turečtiny. Dohodli sme si nejaké stretnutia a skúšobné hranie zadarmo. Niektoré kluby sa ani neozvali, niektoré to odignorovali a s niektorými sa mi podarilo nadviazať spoluprácu.

A potom som si tam už začal rozširovať meno, no v tej krajine je to naozaj mimoriadne ťažké. Komerčné kluby hrajú skôr rádiové pesničky, čiže to, čo ľudia poznajú, a nekomerčné sú také, ktoré hrajú undergroundovú hudbu – to, čo ľudia až tak nepoznajú. 

Koľko si zarobíš ako DJ? 

Každý klub je iný a každý má vlastné podmienky. Takisto záleží na tom, či hrám na Slovensku alebo v Istanbule. V cudzine som si zarobil podstatne viac. Za jedno hranie som tam dostal toľko, koľko je priemerný mesačný plat v Bratislave (smiech).

Máš nejaký šialený zážitok, ktorý si zažil v tamojšom klube?

Na začiatku som bol zo všetkého vystrašený, ale už po pár dňoch som mal prvé hranie v klube, kde som si získal nejaké kontakty. Tak som sa dostal do top klubu v Istanbule, najlepšieho z najlepších, volá sa Fenix Cline. 

V tom čase tam mala koncert Meduza Music a ja som jej veľký fanúšik. To bol pre mňa šialený zážitok. O tom, že budem DJ na takejto akcii, som ani nesníval. Veľmi rád na to spomínam. 

zdroj: Archív/Adam

Čo ťa v Istanbule z pohľadu DJ-a najviac prekvapilo?

Je veľmi ťažké nájsť si v Turecku nejaké hranie. Miestne kluby si viac presadzujú tých svojich „domácich“ ľudí. Tak to funguje určite aj u nás, ale oni sú vyslovene nahnevaní, keď dajú hrať niekoho, kto je z inej krajiny. Toto ma prekvapilo asi najviac. 

Ako sa líši publikum v Istanbule od toho slovenského?

Na Slovensku ľudia skôr nepočúvajú takú tú nekomerčnú hudbu, ale sú zvyknutí počúvať rádiovky. V Istanbule to bolo iné, tam ľudí baví napríklad latino rýchlejší afro beats – amapiano a tiež afro house. Žánre sa tam striedajú. 

Aká bola energia v klube v porovnaní s domácimi akciami, keď hráš napríklad v Trnave?

Je to značný rozdiel. Ľudia tam preciťujú hudbu úplne inak, ako tu. Aj celková nálada bola úplne iná. Každá párty mala nejaký dress code, ľudia sa bavili a boli nadšení, že sa môžu nejako obliecť. Mám pocit, že na Slovensku klubová kultúra upadá.

Bolo niečo, čo si si z Istanbulu odniesol ako inšpiráciu?

Určite som vystúpil zo svojej komfortnej zóny, lebo som išiel úplne do neznáma. Musel som vybavovať milión vecí úplne sám. Predtým som bol vystrašený z cestovania, pretože som si myslel, že sa neviem dobre dorozumieť po anglicky. Potom som v Istanbule strávil pol roka a zistil som, že by som mal viac cestovať a menej sa báť neznámeho.

zdroj: Archív/Adam

Páčil by sa ti Istanbul ako miesto na život? 

Úprimne, neviem. Záleží to od viacerých faktorov. Ak si z Európy, je to trochu šok, pretože Istanbul, a teda Turecko, už patria do Ázie. Podmienky na život a platy sú tu podstatne nižšie a trochu horšie, ako v Európe. Je tam ťažšie zarobiť si a podľa mňa sa tam celkovo ťažšie žije. 

Na druhej strane je to tam naozaj krásne, obrovské a majú špičkovo zvládnutú dopravu. Mal som jednu študentskú kartičku, ktorú som si dobil a celý mesiac som mohol chodiť metrom, autobusmi, metrobusmi či na lodiach. A to sa mi naozaj páčilo. 

Aký je Istanbul v porovnaní s Bratislavou?

V takom veľkom meste, ako je Istanbul, sa neoplatí vlastniť auto, lebo celý deň stále stojíš v kolónach. A hoci aj v Bratislave sú kolóny, s Istanbulom sa to, prirodzene, nedá porovnať. Mestskú hromadnú dopravu tam však majú zvládnutú na úplne inej úrovni ako u nás. 

Čo ti na Istanbule chýba, keď si teraz späť na Slovensku?

Na Slovensku som zatiaľ niečo vyše dvoch mesiacov. Chýbajú mi tie akcie, ktoré boli v Istanbule, ľudia, moji kamoši, spolubývajúci. Takisto som nevedel, že bude také náročné zvyknúť si na to, že zrazu nemusím rozprávať po anglicky. Takže prepnúť do slovenčiny bolo chvíľu zvláštne. 

Nepovedal by som úplne, že sa mi tam zlepšila angličtina, pretože oni po anglicky skôr nevedeli, ale viac som sa osmelil. Určite je to však na lepšej úrovni. V škole som musel robiť rôzne zadania, testy a ústne odpovede výlučne v angličtine. Myslím si, že takýto pobyt pomôže určite každému. 

zdroj: Archív/Adam

Čo ťa priviedlo k DJ-ingu? Bola to náhoda alebo cieľ?

Asi to bola skôr náhoda, predtým som tomu vôbec nerozumel a nevedel som, že niečo takéto sa dá v živote robiť a uživiť sa tým. Pamätám si, že to bolo v období pandémie koronavírusu, rodičia mi na Vianoce kúpili malý mix pultík. Začal som trénovať sám doma v pivnici, snažil som sa kopírovať všetky možné sety, ktoré sa mi páčili. Na základe nich som sa odrazil a našiel si svoju cestu.

Aký je tvoj hudobný podpis? Čo ťa najviac vystihuje?

Dostal som sa k DJ-ingu a najviac ma bavili festivalové veci. Hudobných žánrov je veľa – napríklad progressive house. V súčasnosti ich mám obľúbených viac, no aktuálne ma veľmi baví hrať niečo na štýl bass house, kde je výrazná basa a celkovo je to také „tvrdšie“. 

Ako si skladáš sety – ideš podľa nálady publika alebo máš presný plán?

Všetko závisí najmä od mojej nálady. Keď je nejaká akcia, na ktorej mi naozaj záleží alebo mám predtým stres, všetko si dopredu pripravím. Ale keď idem v piatok do nejakého klubu ako rezidentný DJ, väčšinou improvizujem. 

Ktorý track nikdy nechýba v tvojom sete? 

Aktuálne určite Odd Mobb Remix – palm of my hands. 

Ktorý žáner ťa poslednom čase najviac baví objavovať? 

Keďže som teraz strávil pol roka v zahraničí, konkrétne v Istanbule, mal som spolubývajúcich Arabov. Veľmi ma začal baviť štýl arabic afro house. 

zdroj: Archív/Adam

Máš pred hraním nejaký rituál šťastia? 

Veľa DJ-ov pije alkohol, čo si ja dovoliť nemôžem, lebo mám zdravotné problémy. A na druhú stranu nechcem znížiť kvalitu hrania len preto, že by som si chcel vypiť.

Môj rituál je, že sa potrebujem udržať v poriadku – nebyť v strese. Už som zvyknutý vystupovať pred ľuďmi, ale nenávidím pocit, keď moja hlava začne príliš premýšľať – čo keby mi teraz prišlo zle, bude to strašný trapas. Potom nad tým premýšľam a reálne mi je zle. 

Mal si už niekedy technický fail počas hrania? Ako si to zachránil?

Určite áno, je to pomerne bežná vec. Na pulte sú dve najhlavnejšie tlačidlá – jedno je play a tým druhým všetko zastavíš. Raz som omylom stlačil zlé tlačidlo, pesnička sa automaticky stopla a zároveň sa vrátila na začiatok. Nachvíľu zostalo ticho, ale pustil som ju znovu a išlo sa ďalej. 

V Istanbule sa mi ani raz nestalo, že by za mnou niekto prišiel, bol by nepríjemný alebo by mi vynadal, že čo to hrám. Na Slovensku sa mi to stalo hneď, ako som prišiel späť z Erazmu. 

Bol som trochu mimo diania, čo sa tu počúva, čo sa hrá. Nevynadali mi v pravom slova zmysle, ale bolo nepríjemné pozerať sa na tých ľudí, ktorým som sa snažil púšťať rôzne veci, no oni sa nebavili tak, ako by sa mohli. Niekedy zase za mnou chodia a prosia ma zahrať pesničku na želanie – väčšinou im to splním. 

Ktorý moment v DJ kariére bol pre teba doteraz najvýznamnejší?

Keďže ich je viac, neviem presne, ktorý to je. No teraz momentálne asi ten, že som mohol hrať v zahraničí, lebo to bol vždy taký môj sen a plánujem v tom ďalej pokračovať. Chcem osloviť aj ďalšie kluby v iných štátoch. Je to úplne niečo iné. Niekedy by som chcel hrať aj na boat párty. 

Každý DJ by chcel hrať na Ibize. Hlavne teraz, keď tam otvorili údajne najväčší klub na svete. Na festivaloch by som chcel hrať napríklad na Tommorrowlande. A čo sa týka klubov, tak určite v Ministri of Fun na Slovensku. 

Ako sleduješ nové trendy a hľadáš hudbu do setov?

Na Slovensku si stačí otvoriť Spotify. Teraz s tým už problém nemám. A čo sa týka celkovej prípravy, snažím sa to sledovať. Vždy, keď mám chvíľku čas, idem na stránky ako beatport, kde sa dá hudba kupovať. 

Keď je tam niečo super a nové, kúpim to a mám ten zvuk medzi prvými. Tie stránky pozerám každý deň, sťahujem si nové veci a tie staré mažem, čo je prirodzený proces. 

Ako sa nazýva pesnička, ktorá všetkých Slovákov postaví na nohy?

Keď som hral teraz na Slovensku, tak určite Neni stress – Luca Brassi a Pil C. 

Je niečo, čo ťa momentálne mimo hudby veľmi baví a ovplyvňuje to aj tvoju tvorbu? 

Hrávam na gitare, snažím sa produkovať vlastnú hudbu. Tie projekty ešte nemám dokončené, no snažím sa zlepšovať. Okrem toho spomeniem fyzické aktivity, šport, niečo si zahrať s kamarátmi, volejbal alebo futbal, ísť si zabehať, chodím do fitka a podobne. 

Ovplyvňujú nejako tvoju prácu aj sociálne siete? 

Veľa DJ-ov to má tak, že na sociálnych sieťach majú len svoju tvorbu. Ja to mám také zmiešané – vidíš tam aj kúsok z môjho života, aj niečo z tvorby. Nemám veľa sledujúcich, možno okolo tisícky, čo je v súčasnosti naozaj malé číslo. 

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Adam Pilát (@pilat__a)

Sociálne siete však vedia zlepšiť život DJ-a. Nájdeš si cez ne svoju fanúšikovskú základňu, respektíve, ľudia si nájdu teba, sledujú ťa a väčšinou ti aj zostávajú verní. 

Myslíš si, že slovenskí DJ-i majú šancu presadiť sa vo svete?

Nemyslím si to, viem to. Poznám veľa príkladov, ktoré by som vedel menovať až do večera. Veľa známych DJov je z Holandska, napríklad Martin Garixx. A slovenským sa podľa mňa tiež darí veľmi dobre. Každý, kto na sebe chce pracovať, sa niekam skôr či neskôr určite dostane. 

Máš nejakého DJ-a, z ktorého si berieš inšpiráciu? 

Mojou inšpiráciou, keď som začínal, bol určite Don Diablo. Čo sa týka napríklad kamarátov DJ-ov, z každého sa snažím zobrať si trochu – aby som úplne nekopíroval niečo, čo mi povie jeden človek, lebo ten ti povie len svoj názor. Snažím sa spojiť všetky rady, skúsenosti a z každého človeka, ktorého rád sledujem, si zobrať niečo, čo mi vyhovuje. 

Ak by si nebol DJ, čím by si bol?

Keď som bol malý, chcel som byť astronaut. No to asi každý (smiech). Potom som chcel byť smetiar, lebo to bola podľa mňa zábava. Sám dokopy neviem, čo chcem v živote robiť, no dúfam, že skončím ako úspešný DJ. Budem sa o to snažiť. 

Môj sen je produkovať hudbu. Predtým som študoval diplomaciu, potom som zmenil školu, ktorá je bližšia k hudbe a sociálnym médiám celkovo, a tiež k rádiu. Predstavoval som si, že by som mohol byť napríklad moderátorom v rádiu.  

Čo by si odkázal mladým DJ-om, ktorí práve začínajú?

Nevzdávajte sa! Aj keď je veľmi ťažké dostať príležitosť v klube, stále je potrebné do toho ísť a skúšať. Sám som to zažil teraz v Istanbule, keď som začínal úplne od nuly. Vytrvalosť je kľúčová, potom to už príde samé. 

Čítaj viac z kategórie: Inšpiratívni Slováci