ADHD mení vlastnosti imunitných buniek: Výsledky prelomového výskumu otvárajú cestu novým terapiám

Novodobá štúdia odhalila zaujímavý dvojsmerný vzťah medzi poruchou pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) a imunitným systémom. Vedci využili genetickú metódu zvanú mendelovská randomizácia a zistili, že ADHD súvisí so zvýšenými hladinami niekoľkých imunitných buniek.

Zároveň identifikovali konkrétne imunitné vlastnosti, ktoré môžu zvyšovať alebo znižovať pravdepodobnosť rozvoja ADHD. Ich zistenia vrhajú svetlo na biologickú komplexnosť ADHD a poukazujú na imunitný systém ako na potenciálneho prispievateľa k rozvoju tejto poruchy.

Informuje o tom webový portál Psypost aj štúdia uverejnená na Science Direct. 

Čo je ADHD a prečo by mohla súvisieť s imunitou

ADHD predstavuje neurovývojovú poruchu charakterizovanú nepozornosťou, impulzívnosťou a hyperaktivitou. Často sa prejavuje v detstve a môže pretrvávať až do dospelosti. Narúša školské výkony, vzťahy a pracovné výsledky. Všeobecne uznávame, že rozdiely v mozgu zohrávajú pri ADHD kľúčovú úlohu. Čoraz viac dôkazov však naznačuje, že aktivita imunitného systému tiež výrazne ovplyvňuje túto poruchu.

Predchádzajúce výskumy odhalili, že ľudia s ADHD majú vyššie hladiny molekúl súvisiacich so zápalom v krvi. Ide o interleukín-6 a interferón-gama. Zároveň majú nižšie hladiny ochranných faktorov ako interleukín-10.

Tieto pozorovania však nevysvetlili, či imunitné zmeny spôsobujú ADHD alebo vznikajú ako jej následok. Autori novej štúdie chceli objasniť smer aj silu týchto komplexných vzťahov.

Metódy výskumu: Ako vedci odhaľovali súvislosti

Výskumníci z Pridruženého centra duševného zdravia Univerzity Jiangnan použili techniku nazývanú obojsmerná mendelovská randomizácia. Táto metóda pracuje s rozsiahlymi genetickými datasetmi a umožňuje odvodzovať príčinné spojenia medzi biologickými vlastnosťami bez klasických obmedzení tradičných štúdií.

Tím čerpal údaje z dvoch hlavných zdrojov. Analyzovali údaje o imunitných bunkách od 3757 jedincov zo sardínskej populácie. Súčasne využili údaje o ADHD z metaanalýzy zahŕňajúcej viac ako 225 000 jedincov z rôznych populačných skupín.

Vedci dôkladne preskúmali 731 vlastností imunitných buniek. Zahrnuli absolútne počty, pomery aj markery aktivácie imunitných buniek. Študovali B bunky, monocyty, dendritické bunky aj myeloidné supresorové bunky. Použitím štatistických modelov znížili riziko skreslenia a falošných korelácií. Hľadali prepojenia medzi genetickými markermi ADHD a zmenami v imunitných bunkách, aj opačný vzťah.

ADHD a jej vplyv na imunitné bunky

Výskum odhalil, že ADHD súvisí so zvýšením troch vlastností imunitných buniek. Vedci zaznamenali vyššie hodnoty rozptylu svetla dopredu na myeloidných dendritických bunkách, monocytoch a granulocytoch. Tento parameter odráža veľkosť alebo zložitosť buniek. Spomínané typy imunitných buniek riadia zápalovú odpoveď organizmu a zabezpečujú komunikáciu medzi imunitným systémom a mozgom.

Predchádzajúce štúdie už potvrdili, že deti s rôznymi neurovývojovými poruchami často vykazujú vyššie hladiny týchto buniek. Platí to pre autizmus aj Tourettov syndróm.

Ako imunitný systém ovplyvňuje ADHD

Výskum zistil, že šesť imunitných vlastností priamo ovplyvňuje pravdepodobnosť vzniku ADHD. Jedna vlastnosť zvyšuje riziko, zvyšných päť ho znižuje. Marker B buniek zahŕňajúci povrchový proteín IgD súvisí s mierne vyšším rizikom ADHD. B bunky fungujú ako kľúčové biele krvinky v adaptívnej imunitnej odpovedi organizmu. Produkujú protilátky, uvoľňujú zápalové signály a komunikujú s inými imunitnými bunkami.

Niektorí vedci predpokladajú, že nadmerne aktívna odpoveď B buniek prispieva k psychiatrickým stavom cez chronický zápal nízkej intenzity. Autori štúdie naznačujú podobný mechanizmus aj pri ADHD.

Naopak, päť ďalších imunitných vlastností súviselo s nižšou pravdepodobnosťou rozvoja ADHD. Medzi tieto ochranné faktory patria vlastnosti CD14+ monocytov, bazofily a podskupiny myeloidných supresorových buniek. Tieto bunky tlmia imunitnú odpoveď a udržiavajú imunitnú rovnováhu.

Napríklad myeloidné supresorové bunky regulujú zápal a nachádzame ich vo väčšom počte u ľudí s poruchami nálady. Ich tlmiace účinky bránia nadmernej imunitnej aktivite, ktorá by mohla narušiť správnu funkciu mozgu.

Dialóg medzi imunitným systémom a mozgom

Imunitný systém komunikuje s mozgom viacerými cestami. Pri strese alebo chorobe sa hematoencefalická bariéra stáva priepustnejšou. Imunitné bunky a zápalové molekuly tak môžu vstúpiť do mozgového tkaniva. Tam ovplyvňujú vývoj neurónov aj ich aktivitu.

V ranom veku, keď mozog prechádza intenzívnym formovaním, takáto imunitná aktivita narúša nervové obvody zodpovedné za pozornosť, kontrolu impulzov a emocionálnu reguláciu. Práve tieto funkcie vykazujú poruchy pri ADHD.

Zistenia podporujú teóriu, že imunitné zmeny ovplyvňujú štruktúru aj funkciu mozgu. Zápal narúša produkciu neurotransmiterov ako dopamín a sérotonín, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri ADHD. Zároveň ovplyvňuje gliálne bunky v mozgu, ktoré regulujú nervovú signalizáciu a reagujú na poškodenie.

Limity výskumu a budúce perspektívy

Štúdia prináša nové pohľady na biológiu ADHD, no má určité obmedzenia. Genetické údaje pochádzali prevažne od ľudí európskeho pôvodu. Zistenia preto nemusia platiť pre iné etnické skupiny. Výskum nezohľadňoval rozdiely medzi pohlaviami ani vekové rozdiely, keďže tieto údaje chýbali v pôvodnom datasete. Niektoré štatistické prahy nastavili vedci benevolentnejšie, čo mohlo zvýšiť výskyt falošne pozitívnych výsledkov.

Napriek tomu mendelovská randomizácia zvyšuje spoľahlivosť zistení. Táto metóda znižuje vplyv environmentálnych faktorov a opačnej kauzality. Výsledky dokazujú, že aktivita imunitného systému nepredstavuje len vedľajší účinok ADHD. Zohráva aktívnu úlohu pri formovaní poruchy – alebo ADHD aktívne mení imunitné funkcie.

V budúcnosti by mohli markery imunitného systému slúžiť ako včasné indikátory rizika ADHD. Zároveň naznačujú nové smery vo vývoji liečebných postupov. Vedci navrhujú preskúmať protizápalové stratégie a látky upravujúce aktivitu imunitných buniek. Potrebujeme však ďalší výskum na identifikáciu pacientov, ktorí by z takejto liečby najviac profitovali. Musíme lepšie pochopiť, ako konkrétne imunitné profily súvisia s rôznymi typmi a stupňami závažnosti ADHD.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti