„Aj mafia chodila v obleku a robila hrozné veci,“ hovorí Gröhling. Politici prehovorili o rokovacom poriadku (ANKETA)

Národná rada SR čelí zásadnej reforme vnútorných pravidiel, ktorá vyvoláva hlbokú priepasť medzi koalíciou a opozíciou. Predložená novela rokovacieho poriadku a etického kódexu prichádza ako reakcia na búrlivú decembrovú schôdzu, ktorá podľa vládnych predstaviteľov prekročila hranice únosnosti a slušnosti.

Zatiaľ čo koaliční poslanci deklarujú snahu o zefektívnenie legislatívneho procesu a návrat kultúry do pléna, opozičné spektrum vníma tieto kroky ako cielenú snahu o obmedzenie slobody slova a kontrolu kritických hlasov.

Diskusia sa netočí len okolo dĺžky rečníckych príspevkov, ale zasahuje aj do otázok osobnej integrity poslancov, ich správania na verejnosti či dokonca pravidiel obliekania.

Nové pravidlá majú ambíciu regulovať nielen dianie v sále, ale nepriamo ovplyvniť aj prácu médií a komunikáciu politikov s občanmi mimo budovy parlamentu. Startitup sa preto pozrel, ako sa na to pozerajú opoziční aj koaliční politici. Hovorili sme s Branislavom Gröhlingom (SaS), Romanom Michelkom (SNS), Michalom Šipošom (hnutie Slovensko), Petrom Kalivodom (Hlas), Zuzanou Mesterovou (PS), Miroslavom Čellárom (Hlas) a Igorom Janckulíkom (KDH).

Časové limity a obmedzenie parlamentnej diskusie

Nové pravidlá zavádzajú fixné časové úseky pre poslanecké kluby, čo opozícia vníma ako priame ohrozenie svojej kontrolnej funkcie. Podľa návrhu by mali byť písomná a ústna rozprava zlúčené do jedného celku, pričom celkový čas na vyjadrenie bude prísne limitovaný. Branislav Gröhling (SaS) upozorňuje, že takéto nastavenie znemožní odbornú kritiku zložitých a rozsiahlych zákonov, ktoré majú zásadný vplyv na životy občanov.

„Ako za tri hodiny pomenujem každý jeden problém, ktorý tam je? A ešte aj kolegovia, keď budú chcieť na nás reagovať, tak my im budeme uberať z ich času,“ pýta sa líder liberálov. Podľa neho ide o jasný „náhubok“, ktorý má umlčať menšie poslanecké kluby.

Michal Šipoš (hnutie Slovensko) vidí za týmito technickými zmenami hlbší politický zámer – strach vládnej moci z konfrontácie s realitou. Argumentuje tým, že parlament je historicky miestom slobodnej výmeny názorov, nie fabrikou na schvaľovanie vládnych návrhov. „Parlament je od slova parle – hovoriť. A oni chcú urobiť z parlamentu hlasovací stroj, kde opozícia nebude mať priestor na to, aby im nastavovala zrkadlo a hovorila pravdu o tom, ako rozkrádajú tento štát,“ hovorí Šipoš.

Argumenty koalície

Na druhej strane, Peter Kalivoda (Hlas-SD) argumentuje, že priestoru na diskusiu zostáva stále dostatok, ak sa využije efektívne a bez zbytočného naťahovania času prázdnymi frázami. Koalícia chce zabrániť situáciám, keď jeden poslanec dokáže blokovať schôdzu celé hodiny čítaním textov, ktoré označil za nerelevantné.

„Keď si to prepočítate na hodiny, tak v podstate na jeden bod programu, keby sa vyčerpali všetky časy pre všetky politické strany, tak je to dokopy 37,5 hodiny. Čiže ja si myslím, že je tam toho času habadej,“ vysvetľuje koaličný poslanec s tým, že efektivita musí ísť ruka v ruke s demokraciou.

Zuzana Mesterová (PS) však vidí v časových limitoch vážny ústavný problém. Podľa nej novela narúša princíp rovnosti mandátu, pretože možnosti poslanca vyjadriť sa, sa odvíjajú od veľkosti jeho politického klubu, čo nepovažuje za spravodlivé. „Ústava nepozná také delenie poslancov, že podľa toho, v akom ste veľkom klube, také máte práva. Každý jeden poslanec má mať tie isté práva,“ zdôrazňuje Mesterová a dodáva, že tento model potláča individualitu poslanca v prospech straníckej disciplíny.

Dress code ako priorita koalície

Snaha o vizuálnu upratanosť parlamentu zahŕňa aj prísnejší dohľad nad oblečením. Koalícia navrhuje zákazy mikín, tričiek s politickými heslami či iných neformálnych prvkov v rokovacej sále. Igor Janckulík (KDH) súhlasí s tým, že istá úroveň by sa mala dodržiavať, no jedným dychom dodáva, že by to malo vychádzať z vnútornej integrity politika, nie z hrozby pokuty.

„Každý vie, ako má chodiť slušne oblečený. Lebo keď idete aj na nejakú akciu, na ples alebo niekde do kostola, tak nepôjdete v bermudách a v tielku,“ konštatuje Janckulík. Zároveň však kritizuje, že sa zákonodarcovia venujú forme viac než obsahu svojej práce.

Roman Michelko (SNS) potvrdzuje, že cieľom je zamedziť vizuálnemu smogu a zneužívaniu oblečenia na obyčajný politický marketing v sále. „Môžete prísť v tričku s nejakým nápisom, s nejakou hanlivou vecou, s niečím, čo vyvoláva vášne. To proste nemá v parlamente čo robiť,“ hovorí Michelko. Podľa neho je parlament dôstojná inštitúcia a poslanci by mali svojím výzorom preukazovať úctu k občanom aj k samotnému mandátu.

Tento pohľad naráža na odpor Michala Šipoša, ktorý pripomína osobnú skúsenosť z minulosti, keď ho z pléna vyviedli pre tričko s nápisom poukazujúcim na korupciu. Podľa neho je dôležitejšie to, čo má poslanec v hlave a v rukách (ako práca pre ľudí), než to, čo má na sebe.

Branislav Gröhling zas ironicky poznamenáva, že hoci koalícia bojuje za obleky, v dôležitých otázkach, ako sú ceny potravín či stav zdravotníctva, takéto rázne kroky nepodniká. „Aj mafia chodila v obleku a robila hrozné veci,“ skonštatoval líder SaS.

zdroj: Startitup//Dominika Körtvélyesiová

Subjektívne posudzovanie alkoholu v práci poslanca

Téma alkoholu zostáva jednou z najviac medializovaných častí novely. Opozícia dlhodobo volá po zavedení dychových skúšok, podobne ako je to v mnohých iných zamestnaniach. Miroslav Čellár (Hlas-SD) však vysvetľuje, že uplatniť zákonník práce na ústavných činiteľov nie je také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá. „My sme volení zástupcovia ľudu a nie sme zamestnanci žiadnej inštitúcie. Čiže tá právna úprava, čo sa týka fúkania alebo iných vecí, u poslancov nie je možná,“ hovorí Čellár. Podľa neho je kľúčové to, či poslanec svojím správaním narúša dôstojnosť schôdze, čo má posudzovať predsedajúci.

Tento postoj považuje Zuzana Mesterová za neakceptovateľný a výhovorky na špecifické postavenie mandátu označuje za pokrytecké. Ak si parlament vie schváliť sankcie za oblečenie, musí vedieť schváliť aj kontrolu alkoholu, myslí si. „Môžeme preventívne fúkať všetci pred hlasovaním, lebo neviem, či si pán Čellár všimol, ale sedí v najvyššom zákonodarnom orgáne, kde prijímame zákony, ktoré majú vplyv na každého jedného človeka v tejto republike,“ argumentuje poslankyňa.

Podobne to vidí aj Igor Janckulík, ktorý pripomína, že dychová skúška je objektívny nástroj, zatiaľ čo odhad predsedajúciho je čisto subjektívny a ľahko zneužiteľný. Naznačuje obavu, že predsedajúci z koalície budú „slepí“ voči vlastným poslancom, zatiaľ čo opozícia bude pod drobnohľadom. „Považujem to len za takú nálepku na oko,“ dodáva.

Politológ Řádek reaguje na zmenu rokovacieho poriadku: Správanie zákonodarcov sa podobá na tlupu nezbedníkov

Rozšírenie disciplinárnej právomoci mimo parlamentu

Azda najkontroverznejším bodom celého návrhu je rozšírenie dosahu etických pravidiel a disciplinárnych trestov aj na prejavy poslanca mimo pôdy Národnej rady. Koalícia argumentuje, že poslanec reprezentuje štát neustále a mal by sa správať dôstojne aj na ulici či na protestoch. Peter Kalivoda tento princíp obhajuje analógiou s inými profesiami. „Lekár je lekárom, aj keď nie je v ordinácii, a keď sa niečo stane na ulici, tak musí poskytnúť prvú pomoc. Aj poslanec formuje verejnú mienku, nielen v sále, ale aj mimo nej,“ hovorí.

Pre opozíciu je toto ustanovenie jasným signálom snahy o perzekúciu za politické názory prejavené na verejnosti. Branislav Gröhling sa pýta, kto a na základe akých kritérií bude rozhodovať o tom, čo je ešte vhodný prejav na protivládnom proteste a čo už nie. Vidí v tom nebezpečný nástroj na zastrašovanie poslancov v ich občianskom a politickom aktivizme. „Kto to bude posudzovať? To bude posudzovať predseda národnej rady alebo nejaký výbor, kde väčšinu majú koaliční poslanci?“ pýta sa Gröhling.

Roman Michelko v tejto súvislosti pripúšťa, že textácia môže byť problematická a je otvorený jej spresneniu, aby nedochádzalo k ohýbaniu zákona. „Je otázne, do akej miery to tam nechať, lebo niekto to môže zneužívať,“ uznáva. Zdôrazňuje však, že agresivita v slovenskej politike dosiahla úroveň, kedy sú určité mantinely nevyhnutné.

Predseda ústavnoprávneho výboru Miroslav Čellár dodáva, že všetky podnety budú samostatne posudzované. Podľa neho tak nie je dôvod na obavu, že budú niekoho postihovať neprávom.

Nové pravidlá pre prácu médií a novinárov?

Hoci sa priamo v novele nepíše o etickom kódexe novinárov, koalícia netají zámery upraviť spôsob, akým médiá v budove parlamentu fungujú. Michelko otvorene hovorí o potrebe oddeliť novinárov od poslancov v niektorých častiach budovy. „Ide o to, aby sa vytvoril pre poslancov taký únikový priestor, kde nebudú atakoví novinármi,“ vysvetľuje s tým, že poslanci potrebujú pokoj na prácu aj medzi jednotlivými vystúpeniami.

SaS varuje pred obmedzením novinárov v parlamente. Hovoria o „kroku dva“ po rokovacom poriadku

Líder SaS však varuje, že takéto opatrenia smerujú k izolácii politikov od nepríjemných otázok a k postupnému obmedzovaniu slobody tlače. Podľa neho je prítomnosť novinárov v chodbách parlamentu kľúčová pre transparentnosť a okamžitú kontrolu moci. Koaliční poslanci Kalivoda a Čellár nateraz tlmia vášne a tvrdia, že o zriadení „zakázaných zón“ sa nediskutuje.

Pre Startitup túto informáciu vyvrátila aj NR SR, ktorá tvrdí, že na žiadne obmedzovanie novinárov sa nikto nechystá. Viac sa o tom dočítaš v tomto článku.

Čítaj viac z kategórie: Politika