Ak cítiš tieto symptómy, vyhľadaj lekára. Ochorenia štítnej žľazy sú tichým nepriateľom

Štítna žľaza, malá, ale mohutná žľaza umiestnená v prednej časti krku, pôsobí v ľudskom tele ako regulačná sila. Jej primárna funkcia sa točí okolo produkcie hormónov, ktoré ovplyvňujú rôzne telesné systémy.

Táto špeciálna žľaza hrá dôležitú úlohu v endokrinnom systéme a jej dysfunkcia môže viesť k rôznym ochoreniam a poruchám. Príznaky týchto ochorení sú často podobné ako bežné stavy nepohody, a preto ich niekedy neskoro správne diagnostikujú, píše Cleveland Clinic.

Úloha štítnej žľazy v organizme

Štítna žľaza pripomína motýľa s krídlami roztiahnutými okolo hrdla. Žľazy sú špecializované orgány zodpovedné za vylučovanie hormónov alebo iných látok potrebných pre telesné funkcie. Štítna žľaza syntetizuje hormóny dôležité pre reguláciu metabolizmu. Ide o proces, pri ktorom telo premieňa potravu na energiu, aby udržalo všetky životné funkcie v chode.

Táto žľaza využíva dva kľúčové hormóny, tyroxín (T4) a trijódtyronín (T3), uvádza štúdia uverejnená na platforme Oxford Academic. Tieto hormóny diktujú energetické využitie buniek tela a zabezpečujú rovnováhu. Základom tohto regulačného procesu je hypofýza umiestnená pod mozgom, ktorá monitoruje hladiny hormónov štítnej žľazy v krvnom obehu.

Po zistení odchýlok uvoľňuje hormón stimulujúci štítnu žľazu (TSH), čo ju podnecuje, aby zodpovedajúcim spôsobom upravila produkciu hormónov.

Ochorenia štítnej zľazy sú často „tichým nepriateľom“

Pokračovať budeme tým, aké rôzne ochorenia dysfunkcia „motýľa“ v krku zapríčiňuje, a na aké príznaky si treba dať pozor. Niektoré nemilo prekvapili aj nás.

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

---

Dočítať zadarmo

Prihlásiť sa Ponuka predplatného

V článku sa po odomknutí dozvieš

• Aké ochorenia štítnej žľazy môžu v tele vzniknúť
• S čím ich prejav súvisí
• Aké sú najčastejšie príznaky
• Na ktoré symptómy si dať obzvlášť pozor
• Formy liečby a dĺžka zotavovania

Po odomknutí tiež získaš

• Články bez reklám
• Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom

Zdroje: Cleveland Clinic, Oxford Academic, Science Direct, Penn Medicine