Ak míňate tisícku mesačne, v rezerve by ste mali mať ďalších šesť tisíc eur

  • Korona peňaženky Slovákov poriadne potrápila, dostatočná rezerva je na Slovensku zriedkavá
image2
FinGO.sk
  • Korona peňaženky Slovákov poriadne potrápila, dostatočná rezerva je na Slovensku zriedkavá

Ak chce človek „prežiť“ krízu aká je v súčasnosti, mal by mať finančnú rezervu vo výške minimálne 6-tich mesačných výdavkov. Na koronakrízu však bol málokto pripravený. Slovákom otvorila oči, tvrdí v rozhovore ekonomická analytička spoločnosti FinGO.sk, Lenka Buchláková. Mnohí prišli o prácu, v tom „lepšom“ prípade sa im okresával príjem. Práve v tomto období ľudia siahajú na rezervy. Tretina Slovákov ich podľa štatistík vytvorené nemá.

 

Koronakríza zasiahla peňaženky mnohých z nás. Ako sa pripravovať dopredu na také situácie, a vôbec, dá sa to? 

Prvé pravidlo znie – mať finančnú rezervu vo výške minimálne 6-tich mesačných výdavkov, ideálna suma je 6 až 12 mesačných výdavkov. Ak sú napríklad mesačné výdavky domácnosti 1000 eur, výška finančnej rezervy by mala byť minimálne 6-tisíc eur. Počas štandardného obdobia je dôležité pravidelne odkladať peniaze a snažiť sa nasporiť odporúčanú sumu v horizonte maximálne 5-tich rokov. Ak je napríklad potrebné zvýšiť rezervu o 3-tisíc eur, malo by sa odkladať minimálne 50 eur mesačne. Najdôležitejšie je jedno pravidlo, ktoré má na výsledok najvýraznejší vplyv – nezáleží až tak na výške príjmu ani na finančných možnostiach, ale najdôležitejšie je odložiť si peniaze na rezervu ako úplne prvú vec okamžite po výplate. Preto je dobré si nastaviť trvalý príkaz na finančnú rezervu na rovnaký deň v mesiaci, ako chodí výplata. 

A ak jednoducho moje príjmy nie sú také, aby som mal finančnú rezervu? 

Ak nie je rezerva dostatočná, je najlepšie si vybaviť „záložné“ zdroje, napríklad povolené prečerpanie na účte, prípadne kreditnú kartu. Často sú bez akýchkoľvek poplatkov, pokiaľ ich klient nevyužije. V prípade potreby peňazí, môžu na istý čas v kritickej situácii pomôcť vykryť výdavky. Slúžia však skôr na krátkodobé preklenutie nedostatku peňazí, napríklad na 2 či 3 mesiace, kým sa príjem opäť vráti do normálu. Kreditky a samotné prečerpanie je však “drahým” zdrojom peňazí. Najdôležitejšie je zabezpečiť stabilné a včasné splácanie úverov, prípadne okamžite začať komunikovať s bankou, pokiaľ hrozí, že by v tomto smere mohlo dôjsť k problémom.

  

Prečo ľudia nešetria?

Hlavným argumentom je, že nie je z čoho. Tretina Slovákov žije od výplaty k výplate, nemajú na nečakané finančné výdavky, akými sú napríklad oprava pokazeného auta či práčky, alebo keď skončia na PN-ke, a musia pokryť vyššie výdavky na zdravotnú starostlivosť. Dlhodobá rezerva sa však volá preto dlhodobá, lebo sa tvorí viac rokov. To znamená, že aj malá suma môže časom narásť na slušnú rezervu. Nízkopríjmovým skupinám ľudí stačí odkladať 10 eur mesačne bokom. Vo všeobecnosti však odporúčam  nechať si 10 % z celkového príjmu domácnosti. 

Ako sa pod to podpísala korona? 

Na koronakrízu nebol nikto pripravený. Slovákom však otvorila oči. Mnohí prišli o prácu, v tom „lepšom“ prípade sa im okresával príjem. Práve v tomto období ľudia siahajú na rezervy. Očakávam, že bude pribúdať ľudí, ktorí sa dostanú do kategórie „neschopní pokryť nečakané finančné výdavky“. Videli sme to aj počas krízy v roku 2009, kedy sa vyše 40 percent Slovákov  ocitlo v situácii, že žili od výplaty k výplate. 

Ako sme na tom v porovnaní so zahraničím? 

V rámci krajín V4 sme na tom v prípade neschopnosti čeliť nečakaným finančným výdavkom druhí najhorší po Maďarsku (33 %). V susednej Českej republike sa v takejto situácii ocitá pätina ľudí ročne.  V Poľsku je to približne 29 % ľudí. Najviac sú na Slovensku postihnuté slobodné matky. Vlani žilo od výplaty k výplate až 45 percent takýchto domácností. V prípade domácností o dvoch rodičoch s dvoma deťmi je to zhruba štvrtina. V rámci celoeurópskeho priemeru sa nachádzame približne v strede. Situácia je však u nás horšia tým, že našu ekonomiku kríza výrazne zasiahla a tým pádom aj príjmy slovenských domácností, čo môže uvrhnúť do neschopnosti čeliť nečakaným finančným výdavkom opäť viac ľudí.  Vzhľadom na absolútnu životnú úroveň je prirodzené, že Slováci dlhodobo šetria podstatne menej ako je priemer EÚ. Dôvodov na rozdiely v úrovniach miery úspor v jednotlivých krajinách je okrem príjmu a bohatstva viacero – rozdiely v dôchodkovom systéme, ale aj demografické, kultúrne a sociálne rozdiely. 

Prehlbuje koronakríza chudobu?

Bohužiaľ áno. Na Slovensku je aktuálne 16,3 % rodín pod hranicou chudoby, čo predstavuje 872- tisíc ľudí. V dôsledku pandémie sa môže v tejto kategórii ocitnúť ďalších 50-tisíc ľudí. V našom prípade určuje chudobu príjem do hranice 373 eur mesačne pre jednočlennú domácnosť. V prípade domácnosti s 2 dospelými a 2 deťmi do 14 rokov je to 780 eur mesačne. Hranica chudoby je odvodená od mediánového príjmu v krajine. 

Kto je najviac ohrozený chudobou? 

Na Slovensku sú najohrozenejšou skupinou nezamestnaní, takmer dve tretiny. Iba 9 percent zamestnaných čelí riziku chudoby a sociálnemu vylúčeniu. V prípade žien a mužov je riziko rovnaké, o čosi viac sú v ohrození ľudia, ktorí majú deti, nakoľko majú vyššie mesačné výdavky. Až polovica domácností s jedným rodičom a viac ako tretina domácností s tromi a viac deťmi nedokázali čeliť neočakávaným výdavkom. Dovoliť si každý druhý deň mäsité jedlo, rybu alebo hydinu si nemôže tretina jednorodičovských domácností a štvrtina domácností s tromi a viac deťmi. Po kríze, najmä v roku 2010, počet ľudí v tejto kategórii výrazne rástol. Dôvodom bolo prepúšťanie, rekordná nezamestnanosť v krajine, celkový prepad ekonomiky. Napriek tomu, že aktuálne prežívame krízu verejného zdravia, teda príčiny krízy sú iné ako v roku 2009, dôsledky sú rovnaké. Aktuálne ekonomické odhady však dávajú nádej, že Slovensko sa nebude z tejto krízy dlho zviechať. Ak sa teda budeme správať zodpovedne, a nebude musieť dôjsť k radikálnym opatreniam, akými sme boli svedkami v marci. 

Odvšadiaľ sa na nás valí, že si máme robiť finančný plán. Čo si pod tým máme predstaviť? Excelovskú tabuľku s príjmami a výdavkami?

Niekto si to píše do excelu, klasici na papier. 😊 Ide v podstate o to urobiť si poriadok vo financiách. Nie je to jednoduché, mnohí si nedokážu urobiť poriadok ani v skrini so šatami.  A áno, dôležité je spísať všetky príjmy a výdavky, aké očakávate v nasledujúcich mesiacoch. V tomto prípade treba počítať aj s najhorším scenárom, čiže ak môžete prísť úplne o prácu alebo v prípade živnostníkov a firiem ak stratia zákazky, čiže tiež prídu o príjem. V prípade, že vaše výdavky prevyšujú príjmy, treba začať okamžite konať, snažiť sa dostať výdavky pod kontrolu a znížiť ich na úroveň príjmu. Pokiaľ to nie je možné, tak je potrebné hľadať riešenie, ako vykryť mesačný schodok na niekoľko mesiacov dopredu. 

Ako to urobiť? 

Napríklad si na istú dobu môžete pozastaviť sporenia na dlhodobé ciele a maximálnu možnú sumu odkladajte ako rezervu. Viaceré finančné produkty sa dajú aj „pozastaviť“, resp. prerušiť ich platenie, ale záleží to od konkrétneho produktu. Často pomôže, ak vám odborník skontroluje podmienky vašich úverov alebo poistiek a nájde pre vás výhodnejšie. Usporené peniaze potom môžete odkladať na finančnú rezervu. Častokrát ide o desiatky až stovky eur mesačne, ktoré viete takýmto spôsobom ušetriť.

Častokrát aj tí, ktorí by mali z čoho šetriť, míňajú ako po nebohom a nemyslia na horšie časy…

Veľmi veľa ľudí podlieha impulzívnym nákupom. Počas karantény v marci tohto roka výrazne stúpol predaj cez internet. Kolujú aj vtipné obrázky, ako si ľudia naklikávajú tovary, ktoré reálne nepotrebujú, ale zatvorení doma a z nudy nakupujú ako keby mali neobmedzené financie. Ak si to človek môže dovoliť, nech si kupuje koľko sa mu ráči. Avšak slovenská realita je odlišná. A áno, aj tí, ktorí by mali z čoho šetriť, tak jednoducho nerobia. Podľa rôznych prieskumov trvá vybudovať si akýkoľvek návyk v priemere 21 dní. Niektoré štúdie uvádzajú, že v prípade finančných návykov je to aj viac ako 66 dní, čiže vyše dvoch mesiacov. Netreba preto zanechať svoje odhodlanie šetriť hneď na začiatku.  

Finanční makléri vedia pomôcť pri výbere vhodnej hypotéky či kúpe bytu. Ale popravde, na Slovensku sa s nimi spája negatívna emócia, sú prirovnávaní k podomovým predajcom hrncov…

Ak mám byť viac osobná, mne finančný maklér pomohol predčasom s výberom úveru. Mal prehľad na trhu, ktorá banka ponúka aký úrok a podmienky, a najvýhodnejší mi potom odporučil. Aj keď v tejto oblasti pracujem, nemám všetky ponuky bánk dopodrobna naštudované, a ani som na to nemala čas. Pre mňa to znamenalo extrémnu úsporu času. Čudujem sa, keď ešte v dnešnej dobe príde niekto s názorom, že títo ľudia nevedia pomôcť, alebo že za tým vidia niečo pofiderné. Národná banka Slovenska v poslednej dobe často menila podmienky hypoték, menili sa úroky v mnohých bankách, podmienky, za akých získate úver, za akých ho môžete predčasne splatiť a podobne. Bežný človek tieto zmeny nesleduje, niekedy ide aj o malé zmeny, ktoré nemáte šancu si naštudovať. Každá banka má nastavené iné podmienky, napríklad aj to, aký príjem pri poskytnutí hypotéky akceptuje, teda v akej výške a podobne.  

Ako si rozdelím výdavky na nevyhnutné a tie, ktoré môžem znížiť?

Máme tu fixné výdavky, ktoré platíte každý mesiac, napríklad náklady na bývanie, energie, splátka hypotéky, poistenie, sporenie, ale aj strava, tankovanie a podobne. Potom sú variabilné, ktoré nevyhnutne nepotrebujete ako záľuby, kultúrne podujatia, či výlety. Dnes už väčšina ľudí platí všetko platobnou kartou, čiže si z výpisu účtu odsledujte, kam odchádzali vaše platby a koľko ste platili v potravinách, v drogérii či za nákupy oblečenia cez e-shop. Existujú aj rôzne aplikácie, kde si môžete zaznamenávať výdavky a následne ich prehľadne kontrolovať. Stačí, ak si výdavky odsledujete za jedno mesačné obdobie, keďže väčšina pravidelných platieb a výdavkov sa z mesiaca na mesiac výrazne nemení. Často sa stáva, že pri kontrole výdavkov sa objavia platby aj za položky a služby, ktoré človek vôbec nevyužíva, či už ide o súkromné výdavky ako napr. členstvo vo fitness klube, môže to byť drahší balík bežného účtu alebo cestovné poistenie, za ktoré sa automaticky stiahne poplatok z účtu a človek ani nevie, že taký produkt vôbec má. Preto je veľmi dôležitým krokom aj prehodnotenie výhodnosti finančných produktov, ako sú spotrebné úvery, hypotéka alebo poistky. Je potrebné zistiť, či rovnaké podmienky nie je možné získať v inej banke alebo poisťovni výhodnejšie. Je dobré sa zbaviť nevýhodných poistiek a sporení. Rozlíšiť výhodné a nevýhodné produkty však pre bežného človeka nemusí byť vôbec jednoduché, s týmto vám pomôže skúsený finančný sprostredkovateľ.


FinGO.sk je úspešná finančno-sprostredkovateľská spoločnosť postavená na princípe broker pool-u. Klientom aj maklérom prináša pohodlie, férovosť a unikátne technológie.

FinGO.sk ponúka komplexné finančné služby a má vo svojom portfóliu viac ako 50 produktových partnerov vrátane všetkých osvedčených bánk a poisťovní na trhu. V roku 2019 sa FinGO.sk stalo najrýchlejšie rastúcim maklérom a otvorilo 33 nových pobočiek. Jeho makléri pôsobia vo všetkých 79 okresoch Slovenska.

 

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá