Ako odhaliť, že prichádza recesia trhu: Ukáže ti to málo známy „efekt rúžu“ (ANALÝZA)

Slovo recesia je dnes v ekonomickej diskusii už takmer samozrejmosťou. Je to téma, ktorá sa opakovane vracia – v správach, vo verejných vyhláseniach centrálnych bánk či v rozhovoroch s bežnými ľuďmi, ktorí si čoraz častejšie všimnú, že si za rovnaké peniaze domov odnesú menej.

Práve zmeny v spotrebiteľskom správaní bývajú jednými z prvých varovných signálov, že niečo nie je v poriadku.

Zatiaľ čo väčšina analytikov sa spolieha na tvrdé makrodáta – ako je HDP, inflácia či nezamestnanosť –, existuje aj skupina menej tradičných indikátorov, ktoré často zaujmú práve tým, že vychádzajú z psychológie každodenného rozhodovania. Jedným z najznámejších je tzv. efekt rúžu.

„Táto teória tvrdí, že keď spotrebitelia čelia ekonomickej kríze či neistote, tak si síce nekupujú drahé luxusné tovary, ako napríklad kabelky, oblečenie, autá či drahé dovolenky v takom objeme ako počas dobrých časov, ale kupujú menšie luxusné výrobky, ako napríklad rúže či hodinky alebo drahší alkohol,“ vysvetľuje Tomáš Vranka, analytik finančných trhov spoločnosti XTB.

„Ľudia si chcú jednoducho urobiť radosť aj v náročnej situácii aspoň malými drobnosťami, preto si kúpia výrobok, ktorý prináša pocit luxusu, avšak v absolútnej hodnote je jeho cena relatívne malá.“

Efekt rúžu sa začal diskutovať po roku 2001, keď ho v kontexte hospodárskeho otrasu po útoku na Dvojičky spopularizoval Leonard Lauder, šéf kozmetického giganta Estée Lauder.

Teória sa potvrdila aj o niekoľko rokov neskôr počas Veľkej finančnej krízy. Napriek prepadu trhov a oslabeniu kúpnej sily totiž predaje dekoratívnej kozmetiky v niektorých regiónoch narástli.

Podobný princíp sa dnes uplatňuje aj v iných segmentoch. Ľudia síce chodia menej do reštaurácií, no za to si doprajú drahšie syry, vína či prémiové suroviny do domácnosti. Menej cestujú, ale častejšie investujú do zážitkov ako divadlá, koncerty či výnimočné večere.

Svoju úlohu zohráva aj psychológia pracovného trhu. „Počas recesií je trh práce viac konkurenčný a kandidáti míňajú viac na vylepšenie svojho zovňajšku, aby zvýšili svoju šancu na uplatnenie sa,“ dopĺňa Vranka.

Plyšová bábika ako nový signál

Jedným z najnovších a najsymbolickejších fenoménov posledných mesiacov je tzv. efekt bábiky LaBubu – plyšovej hračky, ktorá si získala popularitu najmä medzi mladšími spotrebiteľmi. V tomto prípade nejde o drahý dizajnérsky doplnok, ale o lacnejší prívesok, ktorý má oživiť starú kabelku či outfit.

„Myšlienka je podobná ako pri efektoch rúžu či luxusných potravín. Ľudia si jednoducho nekúpia kabelku za stovky či tisíce eur, ale kúpia si drobnosť, ktorá im spraví radosť a zároveň pomôže oživiť niečo staré,“ opisuje Vranka.

Upozorňuje však, že ide o nový trend, ktorého vývoj ešte len sledujeme a zatiaľ neexistujú tvrdé dáta, ktoré by jednoznačne dokazovali jeho spojitosť s recesnými obdobiami.

Aj napriek tomu sa LaBubu a podobné „mikroluxusy“ spomínajú v súvislosti s meniacimi sa náladami spotrebiteľov čoraz častejšie. Je pravdepodobné, že ak by sa ich predaje začali správať podobne ako rúže či kiná v období predchádzajúcich kríz, aj ony by mohli slúžiť ako indikátor ekonomického spomalenia.

Je recesia za rohom?

A čo teda hovorí realita dneška? O príchode recesie sa hovorí už minimálne dva roky. Záleží však na tom, ako ju vlastne definujeme. Podľa klasickej definície ide o pokles HDP počas dvoch po sebe nasledujúcich štvrťrokov, niektoré inštitúcie však do rovnice pridávajú aj faktory ako rast nezamestnanosti či pokles reálnych miezd.

„Americká ekonomika síce minulý kvartál mierne klesla, išlo však skôr o technické dôvody. Celkovo vyzerá byť v dobrom stave a nezamestnanosť je stále nízka,“ vysvetľuje Vranka. Čínska ekonomika sa síce spomaľuje, no o poklese zatiaľ nemôže byť reč. Dôležité bude aj to, ako sa vyvinú vzťahy medzi USA a Čínou, keďže ide o dve najväčšie ekonomiky sveta, ktoré do veľkej miery určujú smer globálneho vývoja.

Odpoveď nenaznačujú ani akciové trhy luxusných značiek. Zatiaľ čo akcie kozmetických spoločností ako Estée Lauder a L’Oréal v posledných mesiacoch posilňujú, konglomerát LVMH, pod ktorý patria značky ako Louis Vuitton, Moët & Chandon či Dior, pokračuje v prepade.

Ekonomická intuícia verzus tvrdé dáta

V čase, keď sa ekonomika pohybuje medzi stabilitou a neistotou, sa zdanlivo banálne signály môžu ukázať ako cenné barometre nálad. Či už ide o rúž, prívesok LaBubu alebo neplánovanú návštevu kina, všetky tieto drobnosti majú jedno spoločné – vypovedajú o našom vnímaní budúcnosti.

Ako hovorí Vranka: „Makroekonomické dáta sú dôležité, no často reagujú oneskorene. Ak chceme pochopiť, čo cíti bežný človek, niekedy sa oplatí pozrieť aj na to, čo si práve kupuje.“

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy