putin titulka
vladimir putin
TASR/AP

Ako sa bývalý agent KGB a držiteľ čierneho pásu v džude Vladimir Putin stal najobávanejším mužom sveta

  • Detstvo ho výrazne ovplyvnilo
  • Z agenta KGB sa dostal až do vysokej politiky
  • Počas svojej politickej kariéry pracoval na upevnení moci
  • V porovnaní s inými Rusmi má asketický život
  • Detstvo ho výrazne ovplyvnilo
  • Z agenta KGB sa dostal až do vysokej politiky
  • Počas svojej politickej kariéry pracoval na upevnení moci
  • V porovnaní s inými Rusmi má asketický život

Ešte pred pár týždňami sa celospoločenské dianie točilo celý čas okolo už viac ako dva roky trvajúcej globálnej pandémie Covid-19. Už takmer tri týždne však táto udalosť, ktorá si podľa Worldometers vyžiadala viac ako 6 miliónov obetí a priniesla obrovské ekonomické a iné škody, upadá takmer do zabudnutia.

Dôvodom je prvý otvorený vojenský konflikt odohrávajúci sa na európskom kontinente od skončenia druhej svetovej vojny, ktorý je z hľadiska Slovenska ešte o to dôležitejší, že sa odohráva na území nášho bezprostredného východného suseda, Ukrajiny.

Iniciátorom, respektíve vinníkom tejto vojny je už takmer 70-ročný ruský prezident Vladimir Putin, ktorý vo vrcholovej politike pôsobí už viac ako 20 rokov a za ten čas si svojou agresívnou politikou narobil veľa nepriateľov, hlavne medzi významnými predstaviteľmi Západu.

Čo však predchádzalo jeho nástupu do ruského prezidentského úradu a ako sa stal momentálne najobávanejším človekom sveta?

Silný faktor detstva

Vladimir Vladimirovič Putin sa narodil 7. 10. 1952 vo vtedajšom Leningrade (dnešný Sankt Petersburg – Petrohrad). Thoughtco uvádza, že jeho matka Maria Ivanovna Shelomova pracovala v továrni a otec Vladimir Spiridonovič Putin v 30. rokoch minulého storočia slúžil v sovietskom námorníctve a v 50. rokoch pracoval ako predák v automobilovej továrni.

Jagranjosh upozorňuje na to, že jeho starý otec Spiridon Putin bol osobným kuchárom Vladimira Lenina, ako aj Josifa Stalina. 

Express tiež informuje, že Vladimir vyrastal ako jedináčik, hoci mal dvoch bratov. Jeden zomrel počas útleho detstva a druhý brat, ktorého nikdy nevidel, bol odobratý rodine Putinových počas obliehania Leningradu v priebehu druhej svetovej vojny. 

„Pochádzam z obyčajnej rodiny, a tak som aj dlho žil, takmer celý život. Žil som ako priemerný, normálny človek a toto spojenie som si vždy udržiaval. Žili sme jednoducho – kapustnica, rezne, palacinky, ale v nedeľu a počas sviatkov mama piekla veľmi chutné plnené buchty (pirôžky) s kapustou, mäsom a ryžou a tvarohové torty (vatruški),“ vysvetľoval Putin pre Jagranjosh.   

O priemernosti a bežnosti pomerov rodiny Putinovcov svedčí aj to, že žila v spoločnom byte s ďalšími dvoma rodinami, čo však, ako píše Business Insider, bolo príznačné pre danú dobu.

Kvalitné vzdelanie

New York Times informuje, že po absolvovaní základnej školy v roku 1968 nastúpil na strednú školu č. 281, ktorá bola zameraná na chémiu, pričom išlo o jedinú školu s týmto zameraním v krajine a dostali sa na ňu len študenti s najlepšími známkami. 

Absolventi mali zaručené miesto na najprestížnejšej technickej univerzite v meste. Mladý Putin pôvodne plánoval byť chemikom, ale onedlho zistil, že jeho skutočné záujmy sú niekde inde.

Zásadným spôsobom k tomu prispeli učitelia a spôsob vyučovania na tejto prestížnej škole, keďže to bolo viac zamerané na diskusie a argumentáciu ako na bifľovanie.

Učiteľ literatúry Michail Demenkov na hodinách rozdával aj v tom čase zakázanú literatúru, samizdat, alebo na hodinách učiteľky histórie Tamary Stelmachovej sa diskutovalo o tom, či prísľub Nikity Sergejeviča Chruščova vybudovať skutočný komunistický štát za 20 rokov bol realistický.

Na základe toho sa začal oveľa viac zaujímať o spoločenské vedy a jeho záujem a zákonite aj známky v prírodných vedách sa zhoršili. Učitelia si naňho spomínajú ako mimoriadne cieľavedomého a tvrdo pracujúceho.

„Tancovali sme, rozprávali sa o našich životoch a oslavovali sme. Napriek tomu bol Putin o niečo dospelejší ako my ostatní. Bolo vidieť, že to je zodpovedný človek, ktorý chce, aby z neho dačo bolo,“ spomína si na stredoškolské časy jeho bývalý spolužiak Aleksandr Matveyev.

Ešte počas strednej školy sa začal aktívne venovať aj športu, konkrétne džudu, keďže podľa Thoughtco dúfal, že napodobní sovietskych spravodajských dôstojníkov, ktorých videl vo filmoch. Dnes je držiteľom čierneho pásu v tomto bojovom športe a okrem toho je aj národným šampiónom v ruskom bojovom športe nazývanom sambo.

Z vyštudovaného právnika do KGB

Business Insider zdôrazňuje, že Putin mal od detstva rád špionážne príbehy a televízne programy. A keď bol na strednej škole, išiel sa zo zvedavosti pozrieť do ústredia hlavnej sovietskej štátnej služby KGB a opýtal sa, čo má urobiť, ak sa chce stať jej členom. Zástupcovia KGB mu odporúčali tvrdo na sebe pracovať a ísť študovať právo. A presne to aj cieľavedomý Putin urobil. 

Deutsche Welle informuje, že v roku 1975 ukončil svoje štúdium práva na Leningradskej štátnej univerzite s vyznamenaním. Počas štúdia sa musel stať členom Komunistickej strany a zostal ním až do jej rozpustenia v decembri roku 1991.

Univerzitné roky boli významné z dlhodobého hľadiska aj z iného dôvodu. Jedným z jeho profesorov totiž, ako informuje Jagranjosh, bol aj Anatolij Sobčak, ktorý sa neskôr stal starostom Sankt Petersburgu. 

Hneď po skončení univerzity Putin nastúpil do KGB, kde pôsobil ako dôstojník zahraničnej kontrarozviedky 15 rokov a podľa mnohých expertov práve toto pôsobenie bolo jedným z rozhodujúcich momentov jeho života.

V roku 1985 ho KGB vyslalo do Nemecka, kde bol pridelený do Drážďan a Deutsche Welle píše, že jeho oficiálna funkcia bola prekladateľ, keďže ešte pred príchodom do Nemecka vedel dobre po nemecky.

New York Times však tvrdí, že náplň jeho práce v Nemecku bola tak trošku zahalená rúškom tajomstva. Niektorí hovoria, že zostal zahraničným dôstojníkom, ktorý cestoval na Západ získavať informácie a riadiť informátorov. Iní sú názoru, že Drážďany boli špionážne odľahlé miesto, kde Putinovou hlavnou úlohu bolo dozerať na východonemeckú populáciu, ktorá sa čoraz viac vzpierala moskovskému diktátu. 

CNN poukazuje na to, že v roku 2018 sa v nemeckých archívoch našla identifikačná karta Putina preukazujúca jeho spojitosť so Stasi, hlavnou tajnou službou a rozviedkou Nemeckej demokratickej republiky. Dokument bol vydaný v roku 1985.

Logicky nasledovali názory, že Putin pre Stasi pracoval, avšak to jeho súčasný hovorca Dmitrij Peskov poprel, keď povedal: „Ako je známe, v čase existencie Sovietskeho zväzu boli KGB a Stasi partnerské spravodajské služby, takže pravdepodobne nemôžete vylúčiť výmenu takýchto preukazov totožnosti.“

The Guardian pripomína, že v každom prípade bolo cieľom Putina ako agenta KGB obraňovať komunizmus, avšak v roku 1989 sa musel iba nečinne prizerať pádu Berlínskeho múru a pádu komunistického režimu, ktorý bol predzvesťou kolapsu celého Sovietskeho zväzu. „Rozpad Sovietskeho zväzu bol najväčšou geopolitickou katastrofou 20. storočia,“ cituje často opakovaný Putinov výrok CBS News

Politický vzostup

Po vyslaní v Nemecku sa v roku 1990 vrátil do rodného Petrohradu, kde pracoval na jeho alma mater a mal na starosti externé vzťahy. Thoughtco píše, že práve tu sa stal poradcom svojho bývalého profesora Sobčaka, ktorý už v tom čase bol starostom druhého najväčšieho mesta Sovietskeho zväzu, respektíve Ruska.

Putin si získal povesť efektívneho politika a rýchlo, už v roku 1994, sa dostal na pozíciu prvého námestníka primátora Petrohradu. „Je mojím najspoľahlivejším, najzodpovednejším a najpracovitejším asistentom,“ cituje Sobčaka New York Times.

V roku 1996 sa spolu s manželkou Ludmilou Očeretnou a ich dvoma dcérami presťahoval do Moskvy, kde mala jeho kariéra rýchly spád. Jagranjosh píše, že hneď po príchode do Moskvy dostal pozíciu zástupcu Pavla Borodina, hlavného administrátora Kremľa.

Tvrdou prácou si vyslúžil, že vtedajší prezident Boris Jeľcin ho v roku 1998 vymenoval za šéfa Federálnej štátnej bezpečnosti (FSB), ktorá bola nástupníckou organizáciou KGB.

Následne v auguste 1999 Putina Jeľcin vymenoval za premiéra, a po tom, čo na Silvestra toho istého roka Jeľcin nečakane rezignoval na post hlavy štátu, určil Putina za dočasného prezidenta až do konania riadnych volieb v marci 2000. 

Putin bol pred nástupom do premiérskeho kresla relatívne neznámy, avšak na základe rozhodného a nemilosrdného konania pri začatí druhej čečenskej vojny proti tamojším separatistom si podľa Deutsche Welle vybudoval imidž silného kandidáta, ktorý si ctí právo a poriadok, čo bola po rokoch chaosu medzi politikmi Sovietskeho zväzu vítaná zmena. Aj preto v marcových prezidentských voľbách zvíťazil so ziskom 53 percent. 

Upevnenie moci

Začiatok jeho vládnutia vôbec nenasvedčoval tomu, že z Putina sa stane človek, ktorý bude najdôležitejším mužom Ruska ďalších dvadsať rokov. Thoughtco totiž spomína, že krátko po jeho inaugurácii došlo k jeho prvému veľkému testu, pretože ruská jadrová ponorka Kursk sa potopila, následkom čoho zomrelo všetkých 118 členov jej posádky.

Práve v čase tejto námornej katastrofy bol Putin na dovolenke a odmietol sa vrátiť. Miesto nehody nenavštívil ani v priebehu ďalších dvoch týždňov. Na popularite mu nepridalo ani jeho vystúpenie v známej televíznej show Larryho Kinga, kde na otázku, čo sa stalo s ponorkou Kursk, stroho odpovedal: „Potopila sa.“

Následne si však už tvrdo šiel za svojím cieľom, upevnením moci. Jagranjosh uvádza, že občanom sľúbil koniec korupčných praktík a vytvorenie silne regulovanej trhovej ekonomiky.

Rýchlo obnovil kontrolu nad 89 ruskými regiónmi a republikami. Rozdelil ich do siedmich nových federálnych obvodov a na čele každého stál ním menovaný zástupca. Taktiež obmedzil moc ruských nepopulárnych finančníkov a mediálnych magnátov tým, že zatvoril rôzne médiá a začal trestné stíhanie proti rôznym popredným osobnostiam.

Medzi Rusmi sa však stal obľúbený najmä tým, že po recesii v 90. rokoch sa pod jeho vedením ekonomika naštartovala. Thoughtco ale prízvukuje, že to bolo zapríčinené „veľkou dohodou“ s ruskými podnikateľskými oligarchami, ktorí kontrolovali ruské bohatstvo od rozpadu ZSSR. Na základe tejto dohody si oligarchovia mohli nechať väčšinu ich právomocí výmenou za podporu, respektíve spoluprácu s Putinom.  

Pokiaľ ide o čečenskú vojnu, Putinovi sa podarilo stabilizovať situáciu, keďže Čečenci v roku 2003 prijali novú Ústavu, na základe ktorej Čečenská republika zostane súčasťou Ruska, pričom si však ponechá politickú autonómiu.

Business Insider taktiež upriamuje pozornosť na to, že v roku 2002 sa moskovského divadla zmocnilo 40 čečenských militantov, ktorí počas troch dní trvajúcej operácie zabili 129 z 912 rukojemníkov.

Mnohí očakávali, že to spôsobí pád preferencií Putina, avšak vďaka jeho neústupčivosti, pokiaľ išlo o vyjednávanie s Čečencami, sa len ďalej upevnil jeho imidž „muža činu“.

putin
zdroj: TASR/AP

Aj vďaka tomu prezidentský úrad v roku 2004 jednoznačne obhájil, a to so 71-percentnou podporou. Počas druhého funkčného obdobia pokračoval v konsolidácii moci, avšak tentokrát už zaznievali čoraz kritickejšie hlasy ohľadom jeho zásahom voči médiám.

Thoughtco v tejto súvislosti spomína napríklad smrť novinárky a občianskoprávnej aktivistky Anny Politkovskej v roku 2006, ktorá patrila k najhlasnejším kritikom Putina, či protesty bývalého majstra sveta v šachu Garriho Kasparova namierené proti praktikám Putina, ktoré vyústili v zatknutie 150 účastníkov.

Pár týždňov po zavraždení Politkovskej bol v Londýne otrávený ďalší veľký Putinov kritik Alexander Litvinenko. Putin akýkoľvek podiel na týchto úmrtiach rezolútne poprel, ba dokonca v prípade Politkovskej povedal: „Jej smrť spôsobila Rusku viac problémov ako jej práca.“

Doživotný prezident?

Deutsche Welle informuje, že vo voľbách 2008 nemohol kandidovať za prezidenta, pretože z Ústavy vyplývalo, že post hlavy štátu môže zastávať iba dvakrát. Prezidentom sa teda stala jeho pravá ruka Dmitrij Medvedev a samotný Putin sa druhýkrát ocitol v role premiéra, avšak reálnu moc v rukách stále koncentroval Putin.

Putin viedol stranu Jednotné Rusko i do parlamentných volieb v roku 2011. Ako informuje BBC i tie skončili víťazstvom Putinovej strany Jednotné Rusko, avšak mnoho ľudí obvinilo Putina z manipulácie výsledkov a dôsledkom boli najväčšie protesty od pádu ZSSR. Putin však z ich podnecovania obvinil USA a Hillary Clintonovú.

Vtedajšia ministerka poprela, že by mala s protestami dačo spoločné. Odvtedy používa Putin na každý odpor voči nemu výhovorku, že je organizovaný Spojenými štátmi. 

O mimoriadne blízkom vzťahu medzi Putinom a Medvedevom svedčí aj to, že v novembri 2011 na kongrese Jednotného Ruska, Medvedev navrhol kongresu tejto strany, aby v nadchádzajúcich prezidentských voľbách v roku 2012 Putin opäť mohol kandidovať.

Putin vo voľbách 2012 nielenže kandidoval, ale ich aj vyhral a následne vyhral aj ďalšie voľby v roku 2018.

zdroj: TASR/AP, Alexei Druzhinin

Vzájomné vzťahy s USA sa prepadli najmä po vypuknutí rusko-gruzínskej vojny v roku 2008, ktorá, ako píše Atlantic Council , mala pre Západ slúžiť ako budíček, že pokus o integráciu Ruska po rozpade ZSSR zlyhal. Iba po invázii na Krym v roku 2014 Západ pochopil, že snahou Putina je znovuzískanie nadvlády nad východnou časťou Európy.

V priebehu tretieho a prebiehajúceho štvrtého funkčného obdobia sa Putinovi „podarilo“ znepriateliť si nielen Ukrajinu, ale aj USA či LGBT komunitu.

Thoughtco pripomína, že v roku 2012 zakázal adopcie ruských detí obyvateľmi USA. O rok neskôr udelil azyl Američanovi Edwardovi Snowdenovi, ktorý bol v USA prenasledovaný pre zverejnenie tajných informácií. Taktiež v roku 2013 prijal niekoľko zákonov, ktoré výrazným spôsobom obmedzovali práva homosexuálov.

Ešte väčšie zhoršenie rusko-amerických vzťahov prinieslo Putinovo zasahovanie do amerických volieb v roku 2016, kde sa snažil pomôcť Donaldovi Trumpovi, pokus o otravu bývalého plukovníka ruskej vojenskej služby Sergeja Skripala v roku 2018 či zistenia z roku 2021, kedy sa ukázalo, že za výbuch muničného skladu v českých Vrběticích boli zodpovední dvaja ruskí agenti. 

Neutíchajúci hlad po moci sa znova ukázal v roku 2020, kedy Putin nechal v referende hlasovať o tom, či sa o prezidentský úrad bude môcť uchádzať aj v roku 2024 a zostať v ňom až do roku 2036. The Conversation ukazuje, že 78 percent z tých Rusov, ktorí sa na tomto referende zúčastnili, túto zmenu Ústavy odsúhlasili.

Zbláznil sa tento asketický Rus? 

New York Times upozorňuje na to, že v porovnaní s ostatnými Rusmi vedie Putin až asketický život. Vôbec nefajčí, alkohol požíva iba veľmi výnimočne. Hnev ukazuje mimoriadne zriedkavo a urýchlené rozhodnutia sú mu cudzie. Naopak, pravidelne pracuje aj 16 až 17 hodín denne. Okrem toho je praktikujúci pravoslávny kresťan.

Avšak v kontexte práve prebiehajúceho vojnového konfliktu na Ukrajine, ktorý je prvou vojnou na európskom kontinente od skončenia druhej svetovej vojny a udalosťou, s ktorou v 21. storočí rátali už azda len najväčší pesimisti, sa vynorili špekulácie ohľadom Putina a jeho stavu.

Toto šialenstvo, ktoré trvá už tretí týždeň, totiž rozpútal práve on, hoci mu musí byť jasné, že za pomoci Západu nemá šancu na víťazstvo.

Mnohí odborníci preto oprávnene prišli s tvrdením, že sa zbláznil, čo môže súvisieť tak s jeho vekom (tento rok dovŕši 70-ku), ako aj izoláciou v priebehu pandémie, ako píše New York Post. Hlásené sú aj výbuchy hnevu u inak triezvo konajúceho Putina. 

Zdroje: Worldometers, Thoughtco, Jagranjosh, Express, Business Insider, New York Times, Deutsche Welle, The Guardian, CBS News, CNN, The Conversation, New York Post, BBC, Atlantic Council

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá