Ako sa Rusko snaží presvedčiť svet, že to Ukrajina a USA sú skutoční agresori (KOMENTÁR)

Simona Škríbová je autorkou na portáli Infosecurity.sk.

Ministerstvo zahraničných vecí USA sa stavia proti ruskej dezinformačnej a propagandistickej kampani zameranej na súčasnú situáciu na Ukrajine. V novej správe poskytuje prehľad najrozšírenejších falošných tvrdení, ktoré zároveň vyvracia.

V rozsiahlej prokremeľskej kampani, ktorej súčasťou sú aj mnohé vojenské a spravodajské subjekty, je hlavnou témou kríza na Ukrajine. Dezinformačné útoky sú namierené nielen na ukrajinských politických predstaviteľov, ale aj na západné krajiny spolu s NATO. 

Nedávno zverejnená správa amerického Ministerstva zahraničných vecí predstavuje sedem najrozšírenejších ruských dezinformačných naratívov o súčasnej kríze.

Tieto falošné tvrdenia majú vykresliť Ukrajinu ako agresora v rusko-ukrajinských vzťahoch a presvedčiť západné krajiny o tom, že jej správanie môže vyprovokovať globálny konflikt. Zároveň sa snažia ovplyvniť verejnú mienku tak, aby ruskí občania nepochybovali o potrebe vojenskej intervencie na Ukrajine.

Ukrajina ako hlavný agresor, Rusko vinu odmieta

Najrozšírenejší naratív, ktorý sa Kremeľ snaží presadiť, je zodpovednosť Ukrajiny za eskaláciu konfliktu. Podľa USA k viere v tento naratív prispieva rétorika Putinovej vlády, ktorá obviňuje obeť, Ukrajinu, z agresie.

Rusko pritom v roku 2014 napadlo Ukrajinu, nezákonne okupuje Krym, riadi ozbrojené sily na Donbase a na hraniciach s Ukrajinou v súčasnosti zhromažďuje viac ako 100-tisíc vojakov. Prezident Putin taktiež hrozí „odvetnými vojensko-technickými“ opatreniami, ak nebudú splnené jeho požiadavky.

Napriek tomuto všetkému Rusko odmieta svoju rolu v podnecovaní krízy a tvrdí, že západné krajiny sú tie, čo tlačia Ukrajinu ku konfliktu. Bola to však práve Moskva, ktorá umiestnila svoje vojenské sily na hranicu s Ukrajinou, pričom na ukrajinskej strane nedošlo k žiadnej podobnej aktivite. 

Správa amerického Ministerstva zahraničných vecí hovorí, že ide o vzor ruského správania spočívajúceho v podkopávaní suverenity a územnej celistvosti okolitých krajín. Príkladom tohto jednania je okupácia častí Gruzínska a nedodržanie svojho záväzku z roku 1999 stiahnuť vojenské jednotky z Moldavska.

Ďalším nepravdivým naratívom je, že rozmiestnenie ruských vojenských síl na ukrajinskej hranici predstavovalo iba premiestnenie jednotiek na vlastnom území Ruska. Avšak, mobilizácia viac ako 100-tisíc vojakov, vrátane útočných zbraní na hraniciach krajiny, ktorú Rusko predtým napadlo, nemôže byť nikdy chápaná ako obyčajná rotácia jednotiek.

Ruské konanie bolo tiež často ospravedlňované tvrdením, že krajina bráni práva etnických Rusov žijúcich na ukrajinskom území. Správa uvádza, že neexistujú žiadne dôveryhodné zdroje, ktoré by potvrdili zlé zaobchádzanie ukrajinskej vlády s etnickými Rusmi alebo rusky hovoriacimi obyvateľmi. 

Na druhej strane, sú známe dôkazy o porušovaní práv Ukrajincov na Kryme a separatistickej časti Donbasu, kde obyvatelia čelia potláčaniu svojej kultúry a národnej identity.

Dezinformácie proti Západu

Okrem šírenia falošných naratívov o Ukrajine sa ruská dezinformačná kampaň zameriava aj na západné krajiny, a to najmä USA.

V decembri 2021 ruský minister obrany Sergej Šojgu vyhlásil, že USA rozmiestnili jednotky v Doneckej oblasti a pripravujú „provokáciu s použitím neznámych chemických látok“. Toto tvrdenie malo vyvolať obavy z toho, že USA plánujú na Donbase chemické útoky. Minister však neposkytol žiadne dôkazy o existencii týchto zbraní.

USA sa v tomto prípade odvolávajú na Dohovor o zákaze chemických zbraní, ktorého sú spolu s Ruskom signatármi. V súlade so záväzkami vyplývajúcimi z tejto medzinárodnej dohody krajina nevyužíva chemické zbrane a tieto nepodložené tvrdenia považuje za pokus o vytvorenie zámienky na vojenskú akciu.

Mnoho ruských dezinformácií je namierených aj proti NATO, ktoré podľa Ruska obkľúčilo jeho územie, porušilo sľuby o nerozširovaní partnerstva a svojimi aktivitami údajne ohrozuje bezpečnosť Ruska. Ani jedno z týchto tvrdení sa nezakladá na pravde. 

Správa Ministerstva zahraničných vecí USA dáva dôraz na skutočnosť, že NATO je obranná aliancia, ktorej primárnou úlohou je zaistiť bezpečnosť členov. Tí na Bruselskom summite v júni 2021 opätovne potvrdili, že „Aliancia sa nesnaží o konfrontáciu a nepredstavuje pre Rusko žiadnu hrozbu“. 

NATO taktiež nikdy nesľúbilo, že neprijme nových členov. Každý suverénny národ má právo vstúpiť do obranných aliancií za účelom zaistenia vlastnej bezpečnosti. 

Ide o základný princíp európskej bezpečnosti, ktorý Rusko potvrdilo na viacerých medzinárodných konferenciách, vrátane Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe. Jej výsledkom bol Helsinský záverečný akt, ktorý hovorí, že „zúčastnené štáty budú navzájom rešpektovať svoje právo patriť, alebo nepatriť k medzinárodným dohodám“.

Ruské snahy o zdiskreditovanie Západu sú zrejmé aj v tvrdeniach, že krajiny ako USA odmietajú diplomatickú cestu riešenia krízy a rovno pristupujú k sankciám. V skutočnosti sa však západné krajiny intenzívne angažujú v diplomatických jednaniach, a to priamo s ruskou vládou. 

Uvalenie sankcií pri pokračovaní ruskej agresie je v súčasnosti diskutovanou možnosťou, no predchádzalo jej rozsiahle diplomatické úsilie zo strany Západu o mierové riešenie krízy. 

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.

Čítaj viac z kategórie: Názory a komentáre