Zomrela Oľga Feldeková, potvrdil jej syn. Ľubomír Feldek podľa rodiny správu ešte nespracoval a myslel si, že žije

Informácia o úmrtí Oľgy Feldekovej bola najskôr spochybnená, no napokon ju potvrdila rodina. Popoludní o smrti slovenskej prozaičky, novinárky, scenáristky a dramaturgičky informovala agentúra TASR. Následne sa však objavili rozpory a Denník N priniesol vyjadrenie Ľubomíra Feldeka, podľa ktorého jeho manželka žila, prebrala sa z umelého spánku a bola pri vedomí.

Syn Oľgy Feldekovej, Martin Feldek, napokon pre Denník N potvrdil, že jeho matka zomrela. Podľa jeho slov „otec ešte nespracoval skutočnosť, že je nebohá a v čase telefonátu bol v mylnom dojme, že žije“ (Denník N). Týmto potvrdil pôvodnú informáciu TASR, ktorú agentúra získala od rodinnej známej Anny Ölveckej.

Denník N uviedol, že po pôvodnej správe o úmrtí dostal od viacerých dôveryhodných zdrojov informácie, ktoré správu spochybňovali, a aj na sociálnych sieťach sa šírili tvrdenia, že Oľga Feldeková žije. Redakcia preto kontaktovala priamo Ľubomíra Feldeka a zverejnila jeho vyjadrenie, ktoré situáciu ešte viac zamotalo. Po reakcii syna však bolo potvrdené, že Oľga Feldeková skutočne zomrela.

Pracovala ako robotníčka v Tesle Orava

Oľga Feldeková sa narodila 28. marca 1943 v Martine a vyrastala v Tvrdošíne na hornej Orave. Po maturite v Trstenej v roku 1960 pokračovala vo vysokoškolskom štúdiu a v rokoch 1960 – 1961 pracovala ako robotníčka v Tesle Orava v Nižnej nad Oravou. Po absolvovaní štúdia žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v roku 1967 pôsobila na voľnej nohe a zároveň vychovala päť detí.

Externe pracovala ako redaktorka Nového slova mladých (1978 – 1982), kde z príspevkov mladých autorov zostavila dve antológie: Na večeru budú štvorlístky a Doska na kolesách. Po zániku časopisu sa v rokoch 1982 – 1990 stala dramaturgičkou Slovenskej filmovej tvorby, od roku 1990 opäť pôsobila samostatne.

Písala romány, poéziu aj poviedky

Jej knižný debut Sťahovanie na mieste vyšiel vo vydavateľstve Smena v roku 1976, následne tam vydala aj knihu Dievča a šťastie (1979). Poviedkový cyklus Neodoslané listy bol pôvodne zaradený v knihe Svet je aj inde (Cyrano, 1999). Všetky tri cykly vyšli v kompletnej podobe ako Poviedky (Ex tempore, 2003), doplnené o prózu Keď muži jubilujú.

Krátke prózy a fejtóny publikovala v knihách Niekedy spávam v okuliaroch, aby som lepšie videla na sen (Columbus, 2005) a Tajomstvo Sloveniek (2006). K sedemdesiatke svojho manžela, básnika a prekladateľa Ľubomíra Feldeka, zostavila výber jeho poézie Sedemdesiat o láske (Ikar, 2006). V roku 2013 vydala román Kým som šťastný.

Čítaj viac z kategórie: Kultúra