Alarmujúca analýza NBS: Štvrtina populácie žije od výplaty k výplate, tretina tridsiatnikov na Slovensku nemá na nečakaný výdavok

Slovenské domácnosti v rokoch po pandémii nominálne zbohatli takmer o tretinu, no skutočný príbeh je omnoho zložitejší. Nové dáta Národnej banky Slovenska odhaľujú, že za priemerným rastom majetku sa skrývajú výrazné rozdiely medzi generáciami a skupinami obyvateľstva. Takmer štvrtina domácností stále žije od výplaty k výplate.

Papierové bohatstvo verzus realita

Čisté bohatstvo typickej slovenskej domácnosti medzi rokmi 2021 a 2023 vzrástlo z 97 000 eur na 125 400 eur, čo predstavuje nominálny nárast takmer o 30 %. Po zohľadnení dvojcifernej inflácie však tento nárast klesá na skromné 4 %. Reálne zbohatnutie je teda výrazne menšie, než naznačujú surové čísla.

Tieto zistenia pochádzajú z prieskumu Štatistického úradu, ktorý NBS realizuje od roku 2010 v trojročných intervaloch. Zisťovanie mapuje majetok, dlhy a finančné rezervy domácností a poskytuje unikátny pohľad na to, ako inflácia a rastúce úrokové sadzby ovplyvnili rodinné rozpočty.

Víťazi: vlastníci nehnuteľností a hypotekári

Hlavnou hnacou silou rastu bohatstva bolo zdražovanie nehnuteľností. Slovenské domácnosti totiž svoj majetok silne koncentrujú práve v oblasti bývania. Najlepšie sa darilo domácnostiam s hypotékami, ktorým čisté bohatstvo reálne narástlo o 15 %. Zatiaľ čo hodnota ich nehnuteľností rástla, inflácia postupne znižovala reálnu hodnotu ich dlhu.

Najvyšší reálny nárast zaznamenali domácnosti vo veku 45 až 54 rokov, ktoré sa stali najbohatšou vekovou skupinou na Slovensku. Ich medián čistého bohatstva dosiahol 151 500 eur, čo predstavuje reálny nárast o 15 % oproti roku 2021. Sú to často domácnosti, ktoré v danom období nadobudli ďalšiu nehnuteľnosť.

Porazení: mladí a nájomníci

Na opačnom konci spektra stoja mladé domácnosti a nájomníci. Domácnosti vo veku 16 až 34 rokov zaznamenali reálny pokles čistého majetku približne o 16 %. Ešte horšie dopadli nájomníci, ktorých reálny majetok klesol o 30 %. Ich medián bohatstva sa prepadol z 5 500 eur na 4 800 eur nominálne, v reálnom vyjadrení ide o 3 850 eur.

Bez nehnuteľnosti, ktorá by sa zhodnocovala, a bez dlhu, ktorý by znehodnotila inflácia, zostali tieto skupiny odkázané len na vlastné sily pri zvládaní vyšších životných nákladov.

Takmer štvrtina domácností žije od výplaty k výplate

Znepokojivým zistením je, že napriek rastu čistého majetku sa nezlepšila likvidita mnohých domácností. Približne 26 % slovenských domácností nemá dostatočné pohotové zdroje, pričom 23,11 % z nich je „majetných“ a 2,89 % „chudobných“.

„Bez zásob jedla môže aj tomu najzdatnejšiemu rýchlo dôjsť energia, dostaví sa kríza a môže začať robiť horšie rozhodnutia,“ píšu autori štúdie v analógii s turistickým výstupom. „Aj pre domácnosti platí, že ak nemajú ľahko dostupné rezervy, stačí menší šok a ich rozpočet sa dostane pod tlak.“

Tieto domácnosti môžu vlastniť dom, no aj tak ich zaskočí nečakaný výdavok. Väčšina z nich je bohatá majetkom, ale chudobná z pohľadu hotovosti.

zdroj: Poznámka: Domácnosti sú definované, že žijú od „výplaty k výplate“, ak ich likvidný majetok je nižší ako polovica ich mesačného príjmu. V prípade, ak nemajú žiadny iný nelikvidný majetok (nehnuteľnosti alebo dôchodkové fondy) sú „chudobné“ a v prípade, že majú iný nelikvidný majetok sú „majetné“. HFCS 2014-2023, NBS.

Kľúčovú úlohu zohráva vek a finančná gramotnosť

Najviac pod tlakom sú domácnosti vo veku 35 až 44 rokov, kde takmer tretina žije od výplaty k výplate. Zisťovanie zároveň ukazuje, že finančná gramotnosť funguje ako dôležité istiace lano. Domácnosti s nízkou finančnou gramotnosťou žijú od výplaty k výplate v 36,75 % prípadov, zatiaľ čo pri domácnostiach so strednou úrovňou je to 27,46 %.

V postpandemických rokoch sa prehĺbili rozdiely medzi socioekonomickými skupinami. Najbohatších 10 % domácností vlastnilo v roku 2023 takmer 36 % celkového bohatstva, zatiaľ čo v roku 2021 to bolo 33 %.

„Kopec sa nezmenil, ale zmenilo sa, kto mal k dispozícii lanovku, a kto musel niesť ťažký batoh,“ konštatujú výskumníci NBS Andrej Cupak a Pavel Gertler.

Slovenské domácnosti si po náročnom období vydýchnuť nemôžu. Ekonomická neistota a nepriaznivý výhľad môžu finančnú situáciu niektorých z nich ešte viac zhoršiť. Národná banka Slovenska bude tento vývoj naďalej sledovať. Ďalšiu vlnu zisťovania pripravuje na prelom rokov 2026 a 2027.

Finančný minimalizmus

Slovenská ekonomika vstupuje do roka s miernym výhľadom rastu na úrovni približne 0,6 %, pričom mzdy sa podľa odhadov pohybujú len na hranici inflácie. Pre veľkú časť domácností to znamená, že reálny priestor na zvyšovanie životnej úrovne zostáva obmedzený.

V kombinácii s konsolidačnými opatreniami verejných financií a rastúcimi cenami služieb sa čoraz viac ľudí dostáva do situácie, keď musia svoje výdavky nielen sledovať, ale aktívne prehodnocovať. Práve v tomto kontexte sa do popredia dostáva finančný minimalizmus ako praktický, nie ideologický nástroj.

Nejde o radikálne škrty ani o odriekanie si všetkého, čo prináša radosť, ale o vedomú selekciu výdavkov, ktorá má domácnostiam pomôcť získať späť kontrolu nad rozpočtom a vytvoriť si priestor na rezervy či dlhodobejšie finančné ciele.

Od impulzu k uvedomelému míňaniu

Najväčšiu časť pravidelných výdavkov tvoria položky bežnej spotreby, ako sú potraviny, doprava, služby, oblečenie či zábava. Odborníci na osobné financie upozorňujú, že ideálne by tieto náklady nemali presiahnuť približne 40 % čistého mesačného príjmu domácnosti.

V praxi však mnohí míňajú výrazne viac, často bez toho, aby si to uvedomovali. Finančný minimalizmus sa v tomto bode snaží zmeniť vzťah k peniazom nie zákazmi, ale otázkami. Podľa Lindy Gálikovej, Head of PR vo Finaxe, je cieľom upriamiť pozornosť na výdavky, ktoré majú pre človeka skutočnú hodnotu, a obmedziť tie, ktoré vznikajú pod vplyvom reklamy či sociálnych sietí.

Typickým príkladom sú drobné, no pravidelné položky, ako káva v kaviarni, časté stravovanie v reštauráciách alebo impulzívne nákupy oblečenia. Práve tu sa často skrýva potenciál na rozumnú redukciu, ktorá nezasiahne kvalitu života, no citeľne ovplyvní stav rodinného rozpočtu.

Úspora – základ budúceho majetku

Minimalistický prístup k výdavkom má podľa odborníkov význam nielen v krátkodobom horizonte, ale najmä z pohľadu dlhodobej finančnej stability. Peniaze, ktoré sa podarí ušetriť na zbytočnej spotrebe, môžu vytvoriť základ finančnej rezervy alebo sa stať vstupným kapitálom pre investovanie.

Ako upozorňuje Gáliková, aj relatívne malá suma, napríklad sto eur mesačne, môže pri pravidelnom investovaní do indexových ETF fondov v horizonte tridsiatich rokov narásť na približne osemdesiat tisíc eur, pričom podstatnú časť výslednej sumy tvoria samotné výnosy, nielen vložené peniaze.

Finančný minimalizmus nepredstavuje len stratégiu prežitia, ale aj spôsob, ako systematicky budovať majetok, znižovať stres spojený s peniazmi a získať väčšiu odolnosť voči nečakaným životným situáciám bez toho, aby domácnosti museli výrazne znižovať svoju životnú úroveň.

Investovať do budúcnosti možno aj cez vlastné bývanie

Práve finančná stabilita a úspory vytvárajú priestor na ďalšie dôležité rozhodnutia, medzi ktoré patrí aj kúpa vlastného bývania. Ak máš pod kontrolou svoj rozpočet a vytvorenú aspoň základnú rezervu, môže byť rozumné uvažovať nad investíciou do nehnuteľnosti, ktorá dlhodobo zvyšuje hodnotu a zároveň poskytuje istotu. Podľa Zuzany Majerčíkovej z portálu Nehnutelnosti.sk však treba začať úplne inde, ako väčšina ľudí predpokladá.

„Prvý krok, ktorý by ste mali urobiť, je zistiť si svoju reálnu finančnú situáciu,“ upozorňuje. „Lebo veľa ľudí ide najprv na portál a pozerá si byty, no potom sú frustrovaní z cien, ktoré si nemôžu dovoliť. Keď si ale vopred spočítate, koľko si môžete požičať a koľko dokážete mesačne splácať, dokážete sa vyhnúť sklamaniu.“

Podľa Majerčíkovej netreba mať ambíciu kúpiť hneď byt v centre Bratislavy, ak to rozpočet neumožňuje. „Možno niektoré byty sú nedostupné, ale určite sa dajú nájsť dostupnejšie alternatívy v iných regiónoch. To však zistíte len vtedy, keď poznáte svoje finančné limity,“ dodáva.

Rozhodnutia, ktoré ovplyvnia desaťročia

Keď už máš jasno vo svojich možnostiach a hypotéka je predschválená, nastáva čas na ďalšie strategické rozhodnutia – napríklad o tom, na akú dobu si zafixovať úrok. „Fixácia na tri roky dáva v dnešnej dobe väčší zmysel ako dlhšia, pretože sa očakáva pokles úrokových sadzieb,“ hovorí Majerčíková. Zároveň však pripomína, že istotu prináša aj dlhšia fixácia: „Fixácia na desať rokov vám garantuje, že sa vám desaťročie nezvýši splátka hypotéky. Ak sú sadzby dlhodobo nízke, je to veľmi rozumné riešenie.“

Mnoho ľudí podľa nej stále zbytočne platí príliš vysoké úroky, hoci by nemuseli. „Refinancovanie je obrovská príležitosť, ako ušetriť desiatky eur mesačne – a v dlhodobom horizonte aj tisíce. A často ani netreba meniť banku. Stačí prísť do tej svojej a ukázať ponuky konkurencie. Banky si chcú klienta udržať a často znížia sadzbu len na základe toho,“ vysvetľuje.

Rozhodnutia ako výber lokality, technický stav bytu či príprava na dodatočné výdavky sú potom už len logickým pokračovaním tejto cesty. Ako vraví Majerčíková: „Kúpa bývania nie je len o emóciách. Je to jedno z najväčších finančných rozhodnutí života, a preto by malo byť urobené rozumne.“

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy