Alarmujúca predpoveď: Teploty v roku 2026 prekročia kritické hodnoty. Prognóza vedcov vyvoláva otázky

Rok 2025 sa blíži ku koncu a pozornosť klimatológov sa už upiera k tomu, čo prinesie nasledujúci rok. Najnovší globálny výhľad britského meteorologického úradu Met Office naznačuje, že rok 2026 bude opäť patriť medzi najteplejšie v histórii meraní.

Podľa vedcov sa tým predĺži séria rokov, počas ktorých priemerná globálna teplota výrazne prekračuje úroveň predindustriálneho obdobia, upozornil portál iMeteo. 

Centrálny odhad globálnej teploty na rok 2026 je stanovený na 1,46 °C nad priemerom rokov 1850 až 1900. Hoci ide o mierny pokles oproti roku 2024, ktorý sa s hodnotou 1,55 °C zapísal ako najteplejší rok v dejinách, odborníci upozorňujú, že rozdiel je skôr štatistický než upokojujúci. Aj v roku 2026 má planéta zostať v pásme extrémne vysokých teplôt.

Štvrtý rok nad kritickou hranicou

Podľa prognózy Met Office by sa rok 2026 mohol stať už štvrtým rokom po sebe, v ktorom priemerná globálna teplota presiahne hranicu 1,4 °C nad predindustriálnou úrovňou. Ide o vývoj, ktorý nemá v historických záznamoch obdobu. Systematické merania globálnej teploty pritom siahajú až do polovice 19. storočia.

Profesor Adam Scaife, ktorý vedie tím zodpovedný za globálnu prognózu, upozorňuje, že ide o prudký zlom v dlhodobom trende. „Posledné tri roky pravdepodobne prekročili hranicu 1,4 °C a očakávame, že rok 2026 bude štvrtým v poradí. Pred týmto obdobím globálna teplota nikdy neprekročila 1,3 °C,“ uviedol.

Odhady hovoria o rozpätí medzi 1,34 °C a 1,58 °C, pričom stredná hodnota zostáva výrazne nad hranicou, ktorú vedci považujú za kritickú z hľadiska dopadov na klímu, ekosystémy aj ľudskú spoločnosť.

Dočasné prekročenie hranice 1,5 °C

Zvláštnu pozornosť odborníkov priťahuje fakt, že už v roku 2024 došlo k prvému dočasnému prekročeniu hranice 1,5 °C. Práve túto hodnotu stanovuje Parížska dohoda ako cieľ, ktorý by globálne otepľovanie nemalo dlhodobo presiahnuť.

Dr. Nick Dunstone z Met Office, ktorý viedol prípravu prognózy, upozorňuje, že podobná situácia sa môže zopakovať aj v roku 2026. „Naša predpoveď naznačuje, že dočasné prekročenie 1,5 °C je opäť možné. Ukazuje to, ako rýchlo sa k tomuto limitu približujeme,“ uviedol.

Zvyšovanie globálnej teploty sa pritom neprejavuje len v štatistikách a odborných správach, ale čoraz výraznejšie aj v bežnom živote ľudí. Dlhšie a intenzívnejšie vlny horúčav zvyšujú zdravotné riziká, najmä pre seniorov, chronicky chorých a deti, a zároveň kladú vyššie nároky na zdravotnícke systémy.

Otepľovanie má vplyv aj na dostupnosť vody, poľnohospodársku produkciu či energetiku, keďže rastie spotreba elektriny na chladenie. Vedci upozorňujú, že práve kombinácia mierne vyšších priemerných teplôt a častejších extrémov môže mať v nasledujúcich rokoch výraznejšie dopady než samotné rekordy.

Vedci zároveň zdôrazňujú, že aj krátkodobé presiahnutie tejto hranice je varovným signálom. Každá desatina stupňa navyše zvyšuje riziko extrémnych prejavov počasia, ako sú vlny horúčav, suchá, intenzívne zrážky či silné búrky.

Varovanie pred ďalšími extrémami

Medzinárodná vedecká komunita sa zhoduje, že otepľovanie nad úroveň 1,5 °C výrazne znižuje schopnosť spoločností a ekosystémov prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam. Zároveň rastie pravdepodobnosť nezvratných zmien v klimatickom systéme.

Podľa najnovšej správy Svetovej meteorologickej organizácie sa súčasná úroveň globálneho otepľovania pohybuje okolo 1,37 °C nad predindustriálnym priemerom. Tento odhad vychádza z kombinácie pozorovaní z posledného desaťročia a projekcií na obdobie rokov 2015 až 2034.

Odborníci zdôrazňujú, že v boji proti klimatickej zmene záleží na každej zlomkovej redukcii otepľovania. Aj malé rozdiely v priemernej teplote môžu mať výrazný vplyv na rozsah škôd, ktorým bude ľudstvo v budúcnosti čeliť. Prognóza na rok 2026 tak podľa nich nie je len číslom v tabuľke, ale ďalším silným upozornením, že čas na zásadné zmeny sa rýchlo kráti.

Čítaj viac z kategórie: Počasie