Analytik Matej Bajzík: Reálne mzdy konečne predbehli infláciu. Otázne je, dokedy to vydrží

Po rokoch, keď nám ceny utekali pred výplatou, sa karta obracia. Nominálne mzdy stúpajú rýchlym tempom a – čo je dôležitejšie – reálne zárobky tiež opäť rastú. Znamená to, že priemerný Slovák si dnes za svoju výplatu kúpi viac než vlani. Otázka však znie: dobehli sme už bolestivé roky vysokej inflácie a máme šancu tento trend udržať?

O tom, ako na tom sme v súboji miezd s infláciou, čo by to ešte mohlo celé pokaziť a kde sa skrýva priestor na férový rast platov bez návratu zdražovania, sme sa zhovárali s finančným analytikom a wealth manažérom Matejom Bajzíkom, CEO Roots Capital.

• Ako sa budú vyvíjať platy na Slovensku?
• Ktoré odvetvia najlepšie zvládajú nárast cien?
• Dokáže nám štát pomôcť s infláciou?

Majú slovenské platy šancu dobehnúť infláciu?

Áno, dokonca sa to už reálne deje. Najnovšie čísla ukazujú, že nominálne mzdy (mzdy bez očistenia o infláciu) rastú medziročne približne o 8,8 %. Dôležitejšie však je, ako sa vyvíjajú reálne mzdy. Koľko si za zarobené peniaze reálne kúpime po započítaní rastu cien (inflácie). Tu je obraz pre Slovákov pozitívny, reálne mzdy sú aktuálne oproti roku 2024 v pluse okolo 4,5 %, čo znamená, že priemerný zamestnanec si dnes v peňaženke reálne polepšil. 

To však nestačí. Kvôli vysokej inflácii v rokoch 2022 a 2023 je dôležitý širší kontext. Aby sme vedeli, či sme dobehli aj bolestivé roky vysokej inflácie, je potrebné sa na to pozrieť kumulatívne. Práve v rokoch 2022 a 2023 sme čelili dvojcifernej inflácii, ktorá výrazne zrazila kúpnu silu a teda aj množstvo toho, čo si môžeme kúpiť za naše platy.

Keď však sčítame doterajší rast miezd a porovnáme ho s infláciou, vychádza nám, že priemerná mzda sa dnes nachádza približne o 3 % nad úrovňou inflácie. Inak povedané, z dlhodobejšieho pohľadu sa naše platy vyrovnali s „účtom“, ktorý nám vystavila inflácia, a aktuálne ju mierne predbiehame.

Nie je to dôvod na oslavu, ale ani na upadanie do smútku. Dôležité je, že trend sa otočil v prospech domácností a kúpna sila sa obnovuje. Ak sa inflácii bude dariť znižovať a trh práce zostane silný, je tu priestor na ďalší mierny reálny rast miezd v roku 2026. 

Je v tomto “súboji” dôležitejšie eliminovať infláciu alebo zvyšovať mzdy?

Je to kombinácia oboch, no prioritu má znižovanie inflácie a jej udržiavanie na zdravej úrovni blízko cieľa centrálnej banky, teda okolo 2 %. Predvídateľná inflácia dáva firmám pevnejší základ na plánovanie investícií aj miezd a domácnostiam vracia istotu pri bežných výdavkoch.

Až na tomto základe má zmysel zvyšovať mzdy aj to udržateľne a s dôrazom na rast produktivity. Nemusí ísť výhradne o plošné zvyšovanie, dôležitejšie je cielené zvyšovanie tam, kde vyššia odmena prinesie vyššiu pridanú hodnotu, inými slovami vyššiu produktivitu. Platí to najmä pre technologický sektor a profesie, pri ktorých by nízke mzdy zhoršili kvalitu a dostupnosť služieb. Jednoducho povedané, najprv stabilné ceny, potom udržateľné mzdy tam, kde to zvyšuje výkon ekonomiky aj kvalitu služieb.

Hrozí podľa vás nová „mzdovo-cenová špirála“? Čo by ju spustilo? 

Na Slovensku dnes mzdovo-cenová špirála nie je očakávaným fenoménom, riziko však existuje, ak by sa naraz spojilo viacero faktorov. Definujme si, čo to je mzdovo-cenová špirála. Je to situácia, keď rýchly rast cien (inflácie) vedie k rýchlemu rastu miezd a ten následne tlačí ceny ešte vyššie, čo vytvára začarovaný kruh, v ktorom sa inflácia sama „živí“ cez mzdy a očakávania ľudí.

Spúšťačom by bol najmä návrat vyššej inflácie a plošné, nie cielené zvyšovanie miezd bez opory v produktivite, čo sa žiaľ na rok 2026 podľa nového štátneho rozpočtu má stať. Špirálu nespúšťajú samotné vyššie mzdy, ale ako bolo avizované, kombinácia rozviazaných očakávaní spotrebiteľov, plošných zvýšení a slabého rastu produktivity pri znovu sa dvíhajúcej inflácii.

zdroj: DPA/Hendrik Schmidt

Ako do situácie prehovára politika ECB – úrokové sadzby vs. inflácia?

Politika ECB je pre Slovensko kľúčová, pretože nemáme vlastnú menu ani vlastnú centrálnu banku. „Naše“ sadzby a inflačné očakávania sa preto odvíjajú od celej eurozóny. Inflácia v eurozóne je dnes pod kontrolou. Približuje sa k cieľu 2 % a základná úroková sadzba sa taktiež práve nachádza na úrovni 2 %.

V praxi to znamená, že ECB nám v najbližšom období výrazne nepomôže ani nepohorší. Menová politika nebude ekonomiku viditeľne brzdiť ani tlačiť dopredu. Kľúčové preto bude, čo urobíme doma. Ide najmä o fiškálnu politiku, regulované ceny, dane, trh práce a produktivitu, lebo práve tieto faktory rozhodnú, či si reálne mzdy udržia náskok pred infláciou.

Čo môže urobiť štát, aby reálne mzdy rástli bez návratu vysokej inflácie?

Reálne mzdy rastú udržateľne vtedy, keď rastie produktivita a ceny sa držia na stabilnej úrovni. Úlohou štátu je vytvoriť podmienky pre vyššiu pridanú hodnotu na pracovníka, nie tlačiť na plošné zvyšovanie platov či dopyt, ktoré by roztočili infláciu.

Je rekordne najnižšia nezamestnanosť hlavným dôvodom pre vysokú infláciu?

Nie, rekordne nízka nezamestnanosť sama o sebe nevysvetľuje vysokú infláciu, hoci k nej môže prispievať. Nízka nezamestnanosť zvyčajne tlačí na rýchlejší rast miezd a cien služieb. O tom hovorí napríklad klasická Phillipsova krivka. Čím je menej nezamestnaných, tým majú firmy väčší problém zohnať ľudí, rastú mzdy a časť týchto nákladov sa premieta do cien, čo tlačí na rast inflácie.

Hlavná vlna zdražovania posledných rokov však vznikla najmä mimo trhu práce. Boli to energetické a komoditné šoky, pandemicky rozbité dodávateľské reťazce, skokové zmeny regulovaných cien a daní. Trh práce teda „dofarbil“ infláciu najmä v službách, ale hlavným spúšťačom boli externé faktory.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika