Antarktický ľadovec mizne šialenou rýchlosťou. Vedci varujú pred katastrofálnymi dôsledkami

Antarktický ľadovec Hektoria, veľký približne ako Philadelphia, sa zmenšil takmer o polovicu len za dva mesiace. Ide o najrýchlejší ústup ľadovca, aký bol kedy zaznamenaný, upozorňuje nová štúdia publikovaná v časopise Nature Geoscience. Vedci varujú, že spôsob, akým sa tento ľadovec rozpadol, môže mať vážne dôsledky pre rast hladiny svetových morí.

Ľadovec mizne rekordným tempom

Hektoria sa nachádza na Antarktickom polostrove – úzkom pásme hôr, ktoré trčí z kontinentu smerom k Južnej Amerike. Ide o jednu z najrýchlejšie sa otepľujúcich oblastí na Zemi. Zatiaľ čo väčšina takzvaných „ukotvených“ ľadovcov, ktoré spočívajú na morskom dne, ustupuje len o niekoľko stoviek metrov ročne, Hektoria sa medzi novembrom a decembrom 2022 stiahla o neuveriteľných osem kilometrov.

„Je to ohromujúce – tá rýchlosť ústupu je jednoducho šialená,“ povedal hlavný autor štúdie Ted Scambos, vedúci vedecký pracovník Centra pre pozorovanie Zeme na Coloradskej univerzite v Boulderi.

It is not looking good

Understanding and predicting marine-terminating glacier instability presents one of the greatest challenges to forecasting future sea level rise. An extreme case of such instability is the Hektoria Glacier on the Eastern Antarctic Peninsula, which… https://t.co/t6z0xqnhR3 pic.twitter.com/z8KnGmbUv1

— Thomas Reis (@peakaustria) November 5, 2025

Katastrofický scenár je na dosah

Vedci varujú, že ak by podobný proces postihol väčšie antarktické ľadovce, dôsledky by mohli byť „katastrofálne“. Antarktída totiž ukrýva dostatok ľadu na to, aby v prípade jeho úplného roztopenia zdvihla hladinu oceánov až o takmer 58 metrov, upozorňuje portál NASA Sea Level Change. 

Zaujímavé je, že vedci si dramatický ústup Hektorie všimli úplnou náhodou. Počas monitorovania zálivu, kde sa ľadovec nachádza, spozorovali, že v oblasti mizne „fast ice“ – morský ľad prichytený k pevnine. Ten zvyčajne pôsobí ako stabilizačný prvok, no keď sa v roku 2022 rozlomil a odplával, Hektoria stratila oporu a začala sa prudko rozpadávať.

„Uvedomila som si, že sa tu deje niečo výnimočné,“ opísala moment prelomového zistenia spoluautorka štúdie Naomi Ochwat z Coloradskej univerzity pre portál CNN.

Domino efekt pod hladinou

Tím vedcov pomocou satelitných snímok a leteckých údajov zistil, že Hektoria sa rozpadla extrémne rýchlo kvôli podkladu, na ktorom spočíva. Ľadovec leží na tzv. ľadovej rovine – hladkom morskom dne pokrytom sedimentom.

Takéto prostredie spôsobuje, že keď sa ľad stenšuje, voda sa začne tlačiť pod neho a vytvára tlak, ktorý odlamuje obrovské kusy ľadu. Tento proces sa potom opakuje ako padajúce domino – jeden ľadovec sa odlomí a odhalí ďalší, ktorý čelí rovnakému tlaku.

„Je to ako dominá, ktoré sa prevracajú dozadu, jedno za druhým,“ vysvetlil Scambos. Podobné kolapsy ľadovcov sa odohrali aj v minulosti – napríklad pred 15- až 19-tisíc rokmi, keď sa planéta otepľovala po poslednej dobe ľadovej. No ako upozorňuje Ochwat, takéto niečo ešte odborníci naživo nevideli – a už vôbec nie v takom tempe. 

Klimatická zmena ako tichý spúšťač

Vedci zdôrazňujú, že za rýchlym rozpadom Hektorie stála aj klimatická zmena. Teplejšia morská voda spôsobila úbytok okolitého morského ľadu, ktorý dovtedy chránil ľadovec pred silou oceánu. Keď sa tento „ochranný štít“ rozlomil, vlny začali biť priamo do ľadovca, čo urýchlilo jeho rozpad.

„Ako sa klimatická zmena zrýchľuje, pravdepodobne uvidíme viac takýchto poklesov morského ľadu v tomto regióne,“ vysvetlila glaciologička Bethan Davies z Newcastle University, ktorá sa na výskume nezúčastnila. To by mohlo viesť k tomu, že aj ďalšie ľadovce prídu o svoju oporu. odhaľujeme procesy, o ktorých sme predtým nemali ani tušenie

Malý ľadovec, veľké varovanie

Hektoria je v porovnaní s ostatnými antarktickými ľadovcami relatívne malá, takže jej kolaps zatiaľ nemá zásadný vplyv na globálnu hladinu morí. 

Vedci chcú teraz presne určiť, ktoré oblasti Antarktídy sú na podobný kolaps najnáchylnejšie. „Ak by sa takto rozpadol obrovský ľadovec, mohlo by to spôsobiť skokový nárast hladiny morí. Stále odhaľujeme procesy, o ktorých sme predtým nemali ani tušenie,“ uzatvára Ochwat.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti