Archeológovia odhalili 9 500 rokov starý pohrebný rituál. Tento výnimočný objav prepisuje históriu

Archeológovia na severe Malawi objavili nález, ktorý výrazne mení pohľad na pohrebné rituály pravekých lovcov a zberačov v Afrike. Ide o najstaršiu známu kremáciu na kontinente, starú približne 9 500 rokov. Spálené fragmenty ľudských kostí ukazujú, že rituály týchto spoločností boli omnoho komplexnejšie, než sa doteraz predpokladalo.

Podľa vedcov ide o historický objav, ktorý posúva hranice poznania dávnych kultúr hlboko pred vznik prvých civilizácií. Kremácia ženy sa navyše odohrala v období, keď bol tento spôsob pochovávania mimoriadne zriedkavý, píše portál Tvnoviny.sk.

Unikátny nález na severe Malawi

Pozostatky boli objavené pri úpätí žulovej hory s názvom Hora, v lokalite známej ako Hora 1. Forenzná analýza ukázala, že spálené úlomky kostí rúk a nôh patrili žene vo veku približne od 18 do 60 rokov. Jej výška sa odhadovala na približne 1,5 metra.

Podľa štúdie publikovanej v odbornom časopise Science Advances ide o jedinú kremáciu, ktorá sa na tomto mieste kedy uskutočnila. Na nález upozornil aj portál CNN.

Lokalita Hora 1 sa nachádza pod skalným previsom, ktorý dokázal poskytnúť útočisko až tridsiatim ľuďom. Archeológovia zistili, že toto miesto bolo obývané už pred 21-tisíc rokmi. Zároveň slúžilo ako pohrebisko v období približne pred 8- až 16-tisíc rokmi.

zdroj: Unsplash/carolynabooth

Kremácia bola medzi lovcami výnimočná

V čase, keď sa tento pohreb odohral, bola kremácia medzi lovcami a zberačmi veľmi nezvyčajná. Väčšina známych pohrebov z tohto obdobia zahŕňala pochovávanie tiel do zeme, nie ich spaľovanie.

„Je to čiastočne preto, že pohrebné hranice vyžadujú obrovské množstvo práce, času a paliva,“ uviedla hlavná autorka výskumu Jessica Cerezo-Román. Práve náročnosť celého procesu robí tento objav výnimočným. Vedci zdôrazňujú, že ide o dôkaz zámerného a premysleného rituálu, nie o náhodné spálenie tela.

Oheň horel celé hodiny, možno až dni

Analýza miesta kremácie ukázala, že popolová vrstva mala veľkosť približne manželskej postele. To naznačuje, že oheň horel niekoľko hodín, prípadne až dní. Teplota pritom presahovala 500 stupňov Celzia.

Podľa odhadov vedcov bolo na hranicu potrebných približne 30 kilogramov suchého dreva. Takéto množstvo paliva znamenalo výraznú investíciu času a energie, čo opäť potvrdzuje výnimočnosť tohto pohrebu.

Na mieste sa našli aj kamenné nástroje, ktoré boli pravdepodobne uložené ako pohrebné predmety. Ich prítomnosť naznačuje symbolický význam rituálu a poukazuje na duchovné predstavy vtedajších ľudí.

Datovanie vedcov prekvapilo

Keď vedci získali výsledky rádiokarbónového datovania, rozsah objavu ich zaskočil. „Keď sa vrátilo rádiokarbónové datovanie, úplne nás to ohromilo,“ priznala spoluautorka štúdie Jessica Thompson. Výsledky totiž potvrdili, že kremácia je stará približne 9 500 rokov, čo z nej robí najstarší známy príklad tohto pohrebného rituálu v Afrike.

Pri detailnej analýze kostí si vedci všimli ďalší zaujímavý detail. Na fragmentoch sa našli rezy, ktoré naznačujú, že telo bolo pred spopolnením cielene upravované. Zároveň však v náleze chýba lebka a zuby.

„Preto sa domnievame, že hlava mohla byť odstránená ešte pred spálením,“ uviedla Elizabeth Sawchuk. Tento fakt otvára nové otázky o význame a priebehu samotného rituálu. Prečo bola hlava oddelená a aký mala význam v rámci pohrebných praktík, zatiaľ nie je jasné.

Dôkaz vyspelých rituálov dávnych spoločností

Vedci sa zhodujú, že objav je dôkazom komplexných rituálov a vyspelých spoločenských predstáv lovcov a zberačov. Tieto praktiky existovali dávno pred vznikom prvých civilizácií a monumentálnych stavieb, akými sú egyptské pyramídy.

Prečo však bola spopolnená len jedna žena a prečo sa kremácia na tomto mieste už nikdy neopakovala, zostáva nezodpovedanou otázkou. Práve tieto nejasnosti robia objav ešte zaujímavejším a podnecujú ďalší výskum.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti