Architekt vytvoril „neviditeľný“ dom, ktorý žije s krajinou: Unikátny projekt pripomína vnútro živočícha

Medzi svahmi mesta Naucalpan de Juárez v Mexiku sa skrýva dom, ktorý z vonkajšieho pohľadu takmer neexistuje. Žiadne rohy, žiadne ostré línie, len zelená duna splývajúca s trávnikom, po ktorom môžete kráčať bez toho, aby ste si uvedomili, že pod vašimi nohami sa nachádza obydlie.

Toto nie je fantázia z Pána prsteňov, ale Casa Orgánica – manifest architektúry v symbióze s prírodou, ktorú v roku 1984 vytvoril mexický architekt Javier Senosiain.

Zrodenie organického princípu

Javier Senosiain patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov organickej architektúry v Latinskej Amerike. Jeho tvorba vychádza z presvedčenia, že „najprv je príroda, potom človek“. Každý jeho projekt sa rodí zo štúdia miesta, orientácie, stromov, vetra a pôdy. Až keď pochopí prostredie, začína formovať priestor pre človeka. Píše magazín Manera. 

Senosiain bol žiakom Mathiasa Goeritza a netají sa vplyvmi Luisa Barragána, Antoniho Gaudího a Franka Lloyda Wrighta – posledný z nich je autorom samotného pojmu organická architektúra a tvorca ikonického domu Fallingwater. Práve Wrightova idea, že „stavba musí rásť z krajiny ako rastlina zo zeme“, sa stala základom Senosiainovej filozofie.

V roku 1984 sa architekt rozhodol tento princíp pretaviť do svojho vlastného domova. Casa Orgánica, nazývaná aj Dom Senosiain, mala byť experimentom aj útočiskom – miestom, kde by mohol človek žiť v rovnováhe so zemou.

Casa Organica designed by Javier Senosiain… Conceptualised like as an animal form

📹: ninosbuildings pic.twitter.com/Udo7JAk0fK

— Arcfunmi (@Arcfunmi) August 4, 2025

Dom v tvare arašidu – návrat k prapôvodu

Pôvodná myšlienka projektu vychádzala z tvaru škrupiny arašidu – dvoch oválnych objemov so svetlom zhora, prepojených nízkym, úzkym tunelom. Táto jednoduchá forma v sebe niesla jasnú symboliku: deň a noc, život a odpočinok. Píše magazín Stir World.

„Cieľom bolo hľadať priestory podobné materskému lôžku, úkrytom zvierat, jaskyniam, iglu, všetkým tým konkávnym, prijímajúcim tvarom – ako ruky matky, ktoré objímajú dieťa,“ vysvetľuje Senosiain.

Dom bol navrhnutý ako dva veľké priestory – jeden spoločenský (obývačka, kuchyňa, jedáleň) a druhý súkromný (spálňa, šatník, kúpeľňa). Celková rozloha 178 m² však vďaka plynulým tvarom pôsobí omnoho priestrannejšie.

Architekt opisuje proces navrhovania ako hravý akt: „Náčrty vznikali ako u lyrických maliarov – nechával som ruku plynúť, kreslil som krivky, hral som sa s tvarmi, vyhýbal som sa stromom, kĺzal po svahu.“

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Haus of Lun (@hausoflun)

Architektúra ako súčasť krajiny

Casa Orgánica bola vybudovaná z ferrocementu – pružného materiálu, ktorý umožnil modelovať plynulé tvary bez ostrých prechodov. Vonkajší obal domu je pokrytý trávou, kríkmi a stromami, ktoré chránia konštrukciu pred vetrom, slnkom aj vlhkosťou a zároveň vytvárajú mikroklímu. Informuje ArchDaily. 

Zvonka tak dom splýva s krajinným reliéfom – je takmer neviditeľný, iba niektoré prieduchy a svetlíky naznačujú, že sa pod povrchom nachádza obydlie. Po záhrade možno chodiť ako po bežnom trávniku, no v skutočnosti kráčate po streche domu.

Zelený plášť funguje aj ako tepelný regulátor – v interiéri sa počas celého roka udržiava teplota medzi 18 a 22 °C: teplo v zime, chladno v lete. Takto vzniká uzavretý ekosystém, ktorý nielen chráni, ale aj dýcha s okolím.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Caroline Newton (@caronewt)

Interiér – plynulosť farieb a pohybu

Po vstupe cez špirálové schodisko návštevníka pohltí jemná monochromatická paleta: podlaha, steny aj strop majú rovnaký pieskový tón, ktorý evokuje zem a pokoj. Nábytok je organicky integrovaný do stien – dlhé sedadlá kopírujú tvar ľudského tela, polkruhové výklenky vytvárajú útočiská svetla a tieňa.

Priestor je nepretržitý, bez ostrých rohov, plynule sa rozvíja ako vnútorná krajina. Svetlo prichádza zhora cez sklenené kupoly, vzduch prúdi voľne vďaka aerodynamickým formám. Senosiain tak vytvoril dom, ktorý neizoluje človeka od prírody, ale ho do nej znovu včleňuje.

Dom bol pôvodne navrhnutý s jednou spálňou, no s rastom rodiny bol neskôr rozšírený o nové priestory, pripojené k strednému tunelu. Jedna z prístavieb dostala prezývku „žralok“ – pre svoj dynamický tvar, ku ktorému architekt pridal aj symbolickú plutvu.

Rodina v dome žila 25 rokov, až kým sa v roku 2020 nestal prístupným verejnosti. Dnes je Casa Orgánica otvorená návštevníkom ako živé múzeum organickej architektúry – miesto, kde možno zažiť, ako sa priestor, svetlo a príroda premieňajú na jednotu.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Alexandrina Pereira (@_alexandrina_pereira_)

Návrat k zemi

Casa Orgánica nie je len dom, ale manifest. Je to odpoveď na funkcionalistickú éru architektúry, ktorá často zabúdala na ľudskosť a dotyk prírody. Senosiain svojím dielom pripomína, že architektúra môže byť pokračovaním krajiny, že môže vychádzať z rytmu zeme a zároveň uspokojiť potreby človeka – fyzické, psychologické aj duchovné.

Ako sám hovorí: „Dom by mal byť ako telo, ktoré dýcha s prírodou, nie ako pancier, ktorý sa jej bráni.“ A práve Casa Orgánica je dôkazom, že takýto sen sa dá premeniť na skutočnosť.

Casa Organica by Javier Senosiain pic.twitter.com/VdG5l5JuRk

— Architectural Art (A-A) (@4AAAAart) June 25, 2024

Čítaj viac z kategórie: Architektúra