Automobilky ťahajú priemysel nadol: Slovensko čelí tlaku cien aj ciel

Slovenský priemysel sa po krátkom januárovom zlepšení vo februári 2026 opäť vrátil do mínusu. Podľa údajov Štatistického úradu SR priemyselná produkcia medziročne klesla o 2,9 %. V absolútnom vyjadrení nejde o dramatický zlom, ale o dôležitý signál, že domáce priemyselné oživenie zatiaľ nemá pevný základ.

Rozhodujúci negatívny vplyv mala výroba dopravných prostriedkov, teda odvetvie, ktoré je pre slovenskú ekonomiku kľúčové. Slabší výkon sa však prejavil aj v ďalších významných segmentoch, vrátane výroby kovov a ropných produktov.

Priemysel na Slovensku spomaľuje

Pri hodnotení februárových čísel je dôležité odlíšiť titulkový medziročný pokles od širšieho obrazu. Sezónne očistené dáta totiž ukázali, že oproti januáru 2026 priemyselná produkcia mierne vzrástla o 0,3 %.

To naznačuje, že slovenský priemysel sa síce nachádza pod tlakom, no zatiaľ nemožno hovoriť o prudkom zhoršení trendu v krátkodobom horizonte. Aj preto analytici upozorňujú, že samotné medziročné porovnanie treba čítať opatrne. Tieto údaje sa pridávajú k viacerým negatívnym správam o slovenskom priemysle z posledného obdobia. 

Makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš v komentári pripomína, že „nepriaznivý medziročný výsledok však treba vnímať v širšom kontexte“.

Podľa neho „sezónne očistené dáta totiž na medzimesačnej báze oproti januáru ukazujú mierny rast o 0,3 %“. Zároveň dodáva, že výsledok „bol medziročný výrazne negatívne ovplyvnený výrobou dopravných prostriedkov, ktorá však vo februári minulého roka zaznamenala nadpriemerne silný výsledok“.

Práve automobilový sektor zostáva pri čítaní februárových údajov rozhodujúci. Výroba dopravných prostriedkov medziročne klesla o viac ako 7 % a jej príspevok k celkovému výsledku priemyslu bol podľa Štatistického úradu SR -2,08 percentuálneho bodu.

Inými slovami, bez tohto odvetvia by celkový obraz priemyslu vyzeral citeľne priaznivejšie. Štatistici zároveň upozorňujú, že február minulého roka priniesol neobvykle vysoký nárast výroby automobilov o 11,9 %, takže tohtoročné porovnanie skresľuje silná základňa.

To však neznamená, že problém neexistuje. Slovenský priemysel je dlhodobo mimoriadne citlivý na vývoj v automobilkách a ich dodávateľskom reťazci. Ak sa oslabí produkcia áut, rýchlo sa to premieta aj do celkového výkonu priemyslu, exportu a nálady v ekonomike. Aj preto je dôležité sledovať nielen samotný medziročný pokles, ale aj to, čo sa deje v objednávkach, zásobách a zahraničnom dopyte.

Automobilový priemysel nie je jediný problém

Slabší február navyše nebol len príbehom automobiliek. Výroba kovov klesla medziročne o päť percent a výroba ropných produktov až o takmer 27 %. V oboch prípadoch ide o segmenty, ktoré sú citlivé na ceny energií, náklady vstupov a stav dodávok.

Kočiš pripomína, že „priemyselnú produkciu vo februári 2026 ďalej negatívne ovplyvňovala výroba kovov, ktorá je energeticky náročná, ako aj výroba ropných produktov, ktorá poklesla o 27 %, pričom tento vývoj možno z veľkej časti pripísať výpadkom dodávok ropy cez ropovod Družba.“

To je dôležitý moment. Februárové čísla totiž nie sú len technickým výkyvom v štatistike, ale odrážajú aj zraniteľnosť slovenskej ekonomiky voči externým otrasom. Ak sa problémy objavia v energetike, logistike alebo v geopolitickom prostredí, domáci priemysel ich pocíti veľmi rýchlo. Platí to najmä pre krajinu s vysokým podielom priemyslu na výkone ekonomiky a silnou orientáciou na zahraničný dopyt.

Na druhej strane, február neukázal iba slabosť. Výraznejší prepad tlmili niektoré rastové odvetvia. Výroba chemikálií vzrástla takmer o 14 %, ostatná výroba o viac ako 11 % a výroba potravín o 6 %. Tieto segmenty síce nedokázali vykompenzovať pokles v najväčších odvetviach, ale potvrdili, že obraz slovenského priemyslu nie je jednotne negatívny. Skôr ide o nerovnomerný vývoj, v ktorom jednotlivé odvetvia reagujú rozdielne podľa nákladov, dopytu a podľa toho, ako sú vystavené zahraničným rizikám.

Pád Ficovho spojenca Orbána môže ohroziť vzťahy s Maďarskom. Problémy nezmizli, varujú analytici

Súhrn za prvé dva mesiace tohto roka ukazuje, že slovenský priemysel sa pohybuje tesne pod nulou. Od januára do februára 2026 klesla priemyselná produkcia medziročne o 0,3 %. Desať z pätnástich sledovaných odvetví vykázalo nižší výkon než pred rokom. K lepšiemu výsledku prispela najmä dodávka elektriny a plynu, ktorá medziročne vzrástla o viac ako sedem percent. Brzdou však zostáva výroba dopravných prostriedkov, ktorá za prvé dva mesiace roka klesla o 2,2 %.

Ako ďalej? 

Analytik Slovenskej sporiteľne uvádza, že „slovenský priemysel zostane v roku 2026 pod tlakom geopolitického napätia, celkovej neistoty aj pokračujúcich obchodných vojen“. Zároveň upozorňuje, že „kľúčovými externými faktormi budú najmä vývoj cien energií, stav zahraničného dopytu a miera obchodnej neistoty.“

To je pre Slovensko zásadné. Domáci priemysel nie je ekonomika, ktorá by stála predovšetkým na vnútornom spotrebnom trhu. Je naviazaný na export, na európsky priemyselný cyklus a na vývoj u kľúčových obchodných partnerov, predovšetkým v Nemecku. Ak sa tam dopyt obnoví len pomaly, ani slovenské továrne nebudú mať priestor na výraznejšie zrýchlenie. Kočiš v tejto súvislosti pripúšťa, že „v eurozóne sa objavujú prvé známky stabilizácie priemyslu“, no zároveň dodáva, že „tento impulz bude s veľkou pravdepodobnosťou len pozvoľný a nerovnomerný.“

Dôležitým rizikom zostávajú energie. Aktuálna kríza na Blízkom východe podľa analytika „má potenciál výrazne zasiahnuť slovenskú ekonomiku, ktorá je energeticky náročná, a to najmä cez ceny energií, ale aj cez dodávateľské reťazce a finančné trhy“. V takomto prostredí sú najzraniteľnejšie práve odvetvia s vysokou energetickou náročnosťou, ktoré už dnes zápasia s konkurencieschopnosťou.

K tomu sa pridáva neistota v medzinárodnom obchode. Vyššia úroveň protekcionistických opatrení, najmä ciel, môže podľa odborníka ďalej brzdiť investície aj rozširovanie výroby. Firmy v neistom prostredí odkladajú rozhodnutia, obmedzujú nové projekty a čakajú na jasnejší signál z trhu. To je problém najmä pre otvorenú slovenskú ekonomiku. 

Dedoles je v strate 3,3 milióna eur a čelí žalobe od reklamnej agentúry: Obe strany majú na spor odlišný pohľad

Februárové údaje tak nevypovedajú len o jednom slabšom mesiaci. Ukazujú, že slovenský priemysel vstúpil do roka 2026 bez výraznej rezervy a s vysokou závislosťou od faktorov, ktoré nevie ovplyvniť. Automobilky, energeticky náročné prevádzky aj rafinérske spracovanie zostávajú citlivé na vývoj cien energií, zahraničného dopytu aj geopolitického napätia. Slovensko preto môže očakávať rok, v ktorom sa nebude rozhodovať len o výške priemyselnej produkcie, ale aj o odolnosti jeho hospodárskeho modelu. 

Vyplýva to z aktuálnych údajov, ale aj výhľadov kľúčových inštitúcií. Národná banka Slovenska (NBS) vidí situáciu takto: „Zvýšená neistota sa zrejme prejaví aj v správaní slovenských domácností a firiem. Mzdy by síce v tomto roku mohli rásť rýchlejšie, ako sme pôvodne predpokladali, no na zlepšenie kúpyschopnosti domácností to stále stačiť nebude. Spotrebiteľský dopyt navyše utlmia obavy z budúceho vývoja.“ 

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy