Až 29,9 % Slovákov žije v preplnených domácnostiach. Priemerné nájomné je 727 eur, nové bývanie pribúda extrémne pomaly

Na Slovensku sa z bývania stáva čoraz väčší problém. Nie preto, že by ľudia netúžili po vlastnom priestore, ale preto, že ho jednoducho nie je dosť, či už z pohľadu kapacity, alebo dostupnosti. Podľa údajov Eurostatu žije v preplnených domácnostiach až 29,9 % Slovákov. To znamená, že takmer tretina obyvateľov zdieľa byt či dom s príliš veľkým počtom osôb na príliš malom priestore.

V celoeurópskom porovnaní ide o jeden z najhorších výsledkov. Priemer Európskej únie je totiž výrazne nižší – 16,9 %. V susednom Česku žije v preplnených podmienkach 16,6 % obyvateľov a v Rakúsku len 13,7 %. Aj keď sa situácia od roku 2015 mierne zlepšila (vtedy išlo o 37,8 %), tempo zmeny je pomalé a nedostatočné. 

Málo bytov, pomalá výstavba a vysoké ceny

Základom problému je pomalé tempo výstavby nového bývania. Podľa údajov Štatistického úradu SR sa v roku 2025 na Slovensku dokončilo iba 11 015 nových bytov, čo je o 13,1 % menej než dlhodobý priemer. Ešte horšie sú čísla pri nových začatých stavbách – tých bolo len 11 511, teda o 22,1 % menej, než je dlhodobý priemer.

„Nové bývanie na Slovensku však pribúda príliš pomaly už dlhodobo. Výsledkom je, že na jedného obyvateľa pripadá podľa štatistík Eurostatu iba 1,1 izby. To je spolu s Rumunskom najmenej v celej Európskej únii, ktorej priemer je 1,7 izby na obyvateľa. Aby sa situácia zlepšila, je potrebné dokončiť výrazne viac bytov, než súčasných 4-tisíc za kvartál. A to najmä v regiónoch, kde napriek nepriaznivému demografickému vývoju obyvatelia pribúdajú,“ upozorňuje analytik investičnej platformy Portu, Marek Malina.

Najvýraznejší tlak cíti Bratislava, ktorá ako hlavné mesto ťaží z vnútroštátnej aj medzinárodnej migrácie. Metropolitný inštitút Bratislavy odhaduje, že do roku 2050 bude potrebných až 123-tisíc nových bytov. Počet jednočlenných domácností sa pritom za poslednú dekádu zdvojnásobil, čo ešte viac zvyšuje nároky na kapacitu bývania.

Kto nemá na hypotéku, býva s rodičmi

Problém dostupnosti bývania nie je len otázkou ponuky, ale aj kúpyschopnosti obyvateľstva. Ceny nehnuteľností stúpajú rýchlejšie než príjmy, čo najviac zasahuje mladú generáciu. „Keďže nová výstavba nestíha dopytu, výsledkom je rast cien, ktorý konštatuje tak Štatistický úrad SR, ako aj Národná banka Slovenska (NBS). Druhá menovaná inštitúcia navyše vo svojej najnovšej správe o finančnej stabilite upozorňuje, že hypotéky sa vo väčšej miere stávajú doménou ľudí s vyšším príjmom. Tí s horšou výplatou sa musia častejšie spoliehať napríklad na spoludlžníkov,“ hovorí Malina.

Mladí ľudia, najmä v Bratislavskom kraji, sú pritom na hypotéky odkázaní. Ide o región, kde počet obyvateľov v niektorých okresoch stúpol o viac ako 5 %. Zároveň však mladí čelí vážnym finančným limitom.

Podľa interných dát Portu až 38,15 % klientov vo veku 18 až 26 rokov pri zakladaní účtu uviedlo, že ich celkový majetok nepresahuje 4-tisíc eur. Majetok nad 20-tisíc eur má len menej ako 20 % z nich. Do majetku sa pritom rátajú aj veci ako auto či iné hnuteľnosti, nielen finančná hotovosť.

Ešte vypovedajúcejší je údaj o príjmoch – až 43,5 % mladých uvádza, že ich ročný príjem nepresahuje 4-tisíc eur. V takýchto podmienkach je pre mladého človeka prakticky nemožné nasporiť si požadovaných 20 % vlastných zdrojov, ktoré banky vyžadujú na získanie úveru na bývanie.

Mama hotel ako slovenský štandard

Nie je preto prekvapujúce, že Slováci zostávajú bývať s rodičmi výrazne dlhšie než ich európski rovesníci. „Nemôžeme byť preto prekvapení, že na Slovensku mladí ľudia žijú s rodičmi veľmi dlho v jednej domácnosti, alebo im tí musia na bývanie prispievať. Napríklad, v kategórii 25- až 34-ročných takzvaný mama hotel využíva 57,5 % Slovákov, no iba 22,8 % Čechov, priemer EÚ je 29,7 %. Osamostatnenie sa od rodičov je tak na Slovensku výrazne pomalšie, horší v tomto ukazovateli sú iba Chorváti,“ dodáva Malina.

Tento trend má viacero sociálnych a ekonomických dôsledkov – od oneskoreného osamostatňovania až po odkladanie rodičovstva či stagnáciu trhu s nájomným bývaním.

Investičný štart do života

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska