Až 72 % Slovákov očakáva zhoršenie svojej finančnej situácie. Konsolidácia zvýšila výdavky domácností, pesimizmus rastie

Deň finančnej gramotnosti, ktorý si pripomíname 8. septembra, prichádza v roku 2025 v období značného ekonomického napätia. Slovenské domácnosti čelia dôsledkom konsolidácie verejných financií a podľa aktuálneho prieskumu spoločnosti PARTNERS, realizovaného agentúrou FOCUS, sa ich finančná realita výrazne zmenila. Až 80 % domácností pocítilo vplyvy týchto opatrení, a to najmä vo forme rastúcich výdavkov.

„Domácnostiam narástli výdavky v priemere o 103 eur mesačne, pričom rodiny s malými deťmi často uvádzali aj viac než 150 eur,“ spresňuje sociológ Martin Slosiarik z agentúry FOCUS.

Vysoké výdavky, slabnúce rezervy a pesimistické očakávania

Konsolidácia má na slovenské domácnosti citeľný vplyv. Zdražovanie sa najviac prejavilo na cenách potravín (+82 %), bývania (+49 %) a služieb (+42 %). A hoci sa Slováci podľa dát z prieskumu snažia situáciu zvládať zodpovedne, ich finančná rezerva sa stenčuje.

Len 20 % Slovákov má optimálnu rezervu na úrovni šesťmesačných výdavkov, 24 % nemá žiadnu. „V porovnaní s minulým rokom ide o zhoršenie – pribudli ľudia s minimálnou alebo nulovou rezervou. Slováci síce hospodária racionálne, ale ich finančný vankúš sa stenčuje,“ upozorňuje Maroš Ovčarik, generálny riaditeľ PARTNERS Investments.

Napriek všetkému si však mnohí vytvárajú nový návyk: investovanie. „Najväčší boom zažívajú ETF a realitné fondy – využíva ich už takmer pätina domácností (19 %), čo je medziročne nárast o 9 percentuálnych bodov. O niečo viac ľudí si začalo vkladať peniaze aj do akcií a dlhopisov (11 %, nárast o 2 body) a rastie aj popularita zlata či umenia, ktoré si v portfóliu našlo miesto u 7 % respondentov (o 4 body viac než vlani). Naopak, kryptomeny zostávajú okrajovou voľbou – investuje do nich približne len 6 % opýtaných,“ dodáva Ovčarik.

Slováci škrtajú reštaurácie, kultúru aj dovolenky

Domácnosti sa v poslednom roku prispôsobili celoštátnemu ekonomickému trendu. Konsolidujú svoje rodinné rozpočty, obmedzujú výdavky a prehodnocujú priority. Najčastejšie škrtajú reštaurácie a stravovanie sa mimo domu (41 %), kultúru a zábavu (35 %), dovolenky (34 %) a oblečenie (33 %). Naopak, najmenej šetria na doprave (11 %) a zdravotnej starostlivosti (9 %).

„Slováci reagujú racionálne – škrtajú to, čo nie je nevyhnutné,“ hodnotí situáciu Ovčarik.

Zatiaľ čo prvú fázu konsolidácie domácnosti zvládli, výhľad do budúcnosti je podstatne menej optimistický. Výsledky prieskumu odhaľujú, že až 72 % Slovákov očakáva zhoršenie svojej situácie.

„Takmer tri štvrtiny (72 %) ľudí predpokladá, že ich situácia sa zhorší, a emócie sú často negatívne – od hnevu, cez rezignáciu až po pocit bezmocnosti,“ hovorí Martin Slosiarik a dopĺňa, že „najväčšie obavy majú práve tí, ktorí už dnes hovoria o zlej životnej úrovni.“

Pesimizmus sa za posledný rok zdvojnásobil – zatiaľ čo v roku 2024 očakávalo zhoršenie situácie 15 % respondentov, v roku 2025 je to už 32 %. Tento nárast je podľa Slosiarika výrazný a súvisí predovšetkým s rastom cien a samotnou konsolidáciou verejných financií.

Hoci sú čísla varovné, nie všetky sú negatívne. Slováci ukázali, že vedia konať zodpovedne a premyslene. „Po prvej vlne možno preto hovoriť o skóre 1:0 pre domácnosti, no s odretými ušami. Očakávania do budúcnosti sú pesimistické – väčšina ľudí predpokladá, že druhá vlna konsolidácie ich situáciu zhorší,“ sumarizuje Ovčarik.

Prieskum ukazuje, že dve tretiny ľudí už pristúpili k úsporným opatreniam – znižujú výdavky, uskromňujú sa v každodennej spotrebe a hľadajú možnosti, ako si privyrobiť. Popritom časť úspor zhodnocujú cez investície. Podľa Ovčarika by v tomto smere mohli ísť príkladom aj samotným verejným financiám.

Konsolidácia ako príležitosť

Druhá vlna konsolidácie verejných financií môže opäť zasiahnuť peňaženky domácností. Podľa odborníčky na osobné financie z PARTNERS Andrey Kasanickej Strakovej však nejde len o hrozbu, ale aj o príležitosť. „Konsolidácia nemusí znamenať iba škrty. Je to príležitosť pozrieť sa na rodinné financie s odstupom a nastaviť ich tak, aby nás posilnili alebo nám zarobili peniaze navyše,“ vysvetľuje.

Straková odporúča zamerať sa na viacero kľúčových krokov: domácnosti by mali optimalizovať svoje výdavky, systematicky budovať finančnú rezervu, vyhýbať sa novým úverom a naopak, konsolidovať tie staré. Dôležité je tiež zbaviť sa pasív, ktoré zbytočne odčerpávajú peniaze, plánovať výdavky dopredu a zároveň investovať s rozumom.

Ak sa tieto princípy podarí zaviesť do praxe, podľa nej môžu priniesť nielen zvládnutie druhej fázy konsolidácie, ale aj dlhodobé posilnenie finančnej stability rodín. „Ak chceme, aby sa aj druhý polčas skončil víťazstvom pre slovenské domácnosti, musíme začať konať hneď – šetriť, plánovať, investovať a posilňovať svoju odolnosť. Takto sa môže konsolidácia skončiť výsledkom 2:0 pre ľudí,“ uzatvára.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska