Babiš „povysával“ celé politické spektrum: Ľavica v Česku po voľbách prakticky prestala existovať, tvrdí expert (ROZHOVOR)

„Pre mňa je to absolútny vrchol mojej politickej kariéry,“ reagoval bývalý český premiér a predseda strany ANO Andrej Babiš na výsledky volieb. Takto dominantné víťazstvo jednej strany ešte samostatné Česko nezažilo. Bývalý premiér a jeho strana získali 34,51 % hlasov a 80 mandátov.

Babiš dokázal „povysávať“ hlasy nielen tradičných voličov ANO

Pritom ešte pred pár týždňami prieskumy naznačovali skôr slabší výkon a hovorilo sa o komplikovaných povolebných rokovaniach. Babiš dokázal „povysávať“ hlasy nielen tradičných voličov ANO, ale aj časti radikálnej ľavice a SPD. Naopak, hnutie Stačilo!, ktoré malo byť novou protivládnou silou, prepadlo a do Snemovne sa nedostalo.

Strany SPOLU prišli o časť podpory, no udržali sa, a Piráti dokázali vďaka modernej kampani prežiť svoj politický comeback.

Ako sa z neúspešného prezidentského kandidáta stal líder októbrových volieb? Prečo sa tradičná ľavica zrútila, kto je najväčším porazeným a aké koaličné scenáre sú teraz na stole? Môže Babiš skutočne vládnuť sám, alebo bude závislý od podpory Motoristov či SPD? 

O prekvapeniach volieb, o budúcej vláde a o tom, ako do rozhodovania voličov zasiahla geopolitická situácia a ruská hybridná vojna, sme sa rozprávali s Ottom Eiblom, vedúcim Katedry politológie Masarykovej univerzity v Brne.

• Čo stojí za Babišovým úspechom?

• Aké sú najväčšie prekvapenia volieb?

• Prečo je Okamurova SPD najväčším prepadákom volieb?

• Aké sú možné koaličné zoskupenia?

• Prečo sa hovorí o menšinovej vláde Andreja Babiša?

• Prečo ešte nie je isté, či Babiš bude premiérom?

• V čom je Babiš iný ako Fico, hrozí Česku maďarský alebo slovenský scenár?

• Ako sa do výsledkov volieb premietla geopolitická situácia a ruská hybridná vojna?

Čo je najväčším prekvapením volieb?

Fenomenálny úspech Andreja Babiša. Prieskumy naznačovali, že by mohol dosiahnuť zaujímavé čísla, ale vývoj posledných týždňov tomu nenapovedal. Ďalším prekvapením je neúspech hnutia Stačilo! Ich výsledok ovplyvnila vyššia volebná účasť, ukázalo sa, že taká silná túžba po zásadnej zmene systému v ČR nakoniec nie je. (To súvisí aj s prepadom SPD.)

Je to dobrá správa – extrémisti a radikáli nezmizli, ale vyšli z volieb oslabení. Smutná správa je to pre SOCDEM, pre ktorú bola kandidátka Stačilo! s Maláčovou, Zaorálkom a ďalšími zrejme poslednou kapitolou pôsobenia kedysi významnej strany.

Spojenie s komunistami voliči potrestali. (Stačilo! je české radikálne ľavicové politické hnutie, ktoré vzniklo v októbri 2024 po úspechu rovnomennej volebnej koalície vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024. Koalícia bola oznámená už v decembri 2023 a zahŕňala Komunistickú stranu Čiech a Moravy (KSČM), Spojených demokratov a Národných socialistov. Médiá ju často opisujú ako anti-establishmentové a euroskeptické zoskupenie (pozn. redakcie.)

Za prekvapenie sa dá považovať aj úspech Motoristov. Opäť sa ukázalo, že český volič hľadá „čerstvú krv“. Tento rok uspela formácia, ktorá bráni „starý spôsob života“, hovorí o osobnej zodpovednosti a bojuje proti „zelenému šialenstvu“. Ukazuje sa, že výhodou je mať charizmatického lídra, ktorý púta pozornosť aj životným štýlom.

Čas ukáže, či pôjde len o stranu na jedno volebné obdobie. Do Snemovne sa krúžkovaním dostalo veľa žien a mladých. Voliči tak odkázali stranám, že nechcú len „tradičných“ poslancov za zásluhy, ale niekoho, kto predstavuje budúcnosť strany. To sa ukázalo najmä pri úspechu kandidátov KDU-ČSL, ktorá mala kontaktnú kampaň a vedela pracovať s preferenčnými hlasmi.

Prekvapením je aj úspech Pirátov. Mnohí ich po odchode z vlády odpisovali, no podarilo sa im vrátiť k protestnému charakteru a osloviť časť sklamaných voličov SPOLU/STAN aj pomocou influencerov a hravej kampane.

Vyzerá to tak, že Babišovi sa podarilo povysávať aj hlasy konkurenčných opozičných strán. Ktorej strane uchmatol najviac hlasov?

Áno, Babiš ovládol celé ľavicové spektrum, ľavica v Českej republike v podstate prestala existovať. V závere kampane zjavne časť voličov Stačilo! a SPD uprednostnila silný mandát pre Andreja Babiša. Bolestivé je to najmä pre Stačilo! – zástupcovia hnutia sa do Poslaneckej snemovne nedostanú, čo je však dobrá správa pre českú politiku aj Českú republiku vo všeobecnosti. Okrem toho, že prišli o časť voličov, utrpeli porážku aj pre vyššiu volebnú účasť.

Pred voľbami to vyzeralo všelijako a zdalo sa, že rokovania budú komplikované a že opäť smerujeme k neštandardnému a nestabilnému riešeniu. Vedeli sme iba to, že bez ANO to zrejme nepôjde.

Jednotlivé kombinácie a koalície sa zdali čoraz menej pravdepodobné – buď by sa nejakou formou vrátili komunisti či extrémisti, vláda by sa navyše opierala o poslancov z rôznych politických projektov kandidujúcich pod hlavičkou Stačilo! či SPD (čo by stabilitu vlády veľmi nepoistilo; podobné skúsenosti má napríklad Slovensko), alebo by muselo dôjsť k „zrade voličov“, ak by sa do koalície zapojila niektorá zo súčasných vládnych strán.

Napokon sa nič z toho nestalo – Babiš presvedčivo uspel, Stačilo! neuspelo a Motoristi dosiahli lepší výsledok, než sa čakalo. Pre Českú republiku je to v podstate dobrá správa. Stále však zostáva otvorená otázka, či sa Babiš stane premiérom – jeho menovanie komplikuje konflikt záujmov.

Je to pre Babiša úspech? Počas kampane často hovoril o jednofarebnej vláde.

Úspech treba vnímať v kontexte posledných štyroch rokov – Babiš a spol. boli celé roky v úzkom kontakte s voličmi, Babiš neustále chodil po regiónoch (v Poslaneckej snemovni sa objavoval najmä pri mimoriadnych udalostiach, keď prehováral k plénu) a veľa času trávil medzi ľuďmi. Využil aj svoju neúspešnú prezidentskú kampaň a kampaň do krajov.

Na druhej strane vláda Petra Fialu sa sústredila na vládnutie (čo je správne), no na zrozumiteľnú komunikáciu s voličmi trochu zabúdala. Babiš celé štyri roky vládu kritizoval, často bez reakcie jej predstaviteľov, a postupne sa po Česku rozšírila povestná „blbá nálada“. Aj preto si v kampani mohol dovoliť pôsobiť pozitívnejšie.

Neschopnosť vlády robiť jasnú a dobre komunikovanú politiku, kompromisy a neempatická komunikácia prispeli k „blbej nálade“ aj medzi bývalými voličmi SPOLU. Babiš zároveň ovládol ľavicové spektrum – nie preto, že by veril v ľavicovú politiku, ale preto, že rozdával zľavy, dávky a príspevky. A ľudia tradične volia podľa vlastnej peňaženky, aj keď to môže byť krátkozraké. Jednou vetou: Babiš efektívne hovoril o tom, čo všetko im vláda Petra Fialu vzala, a čo on naopak dá.

Samotná kampaň niesla znaky veľkej pracovitosti a cieľavedomosti. Babiš bol vytrvalý aj v momentoch, keď to vyzeralo zle. Kampaň navyše pružne reagovala na negatívnu kampaň SPOLU a v závere ukazovala, že nič z toho, čo SPOLU hovorí o „zavlečení republiky na Východ“, sa nenaplní. Zaujímavé je, že umiernenou rétorikou presvedčil aj časť voličov radikálnejších strán (napríklad aj vďaka televíznym debatám, kde už tieto strany neboli zastúpené a pozornosť sa sústredila na duel Fiala vs. Babiš).

zdroj: TASR/AP, Petr David Josek

Ostaneme ešte pri jednofarebnej vláde. Babiš aj po vyhlásení výsledkov povedal: „Budeme sa snažiť o jednofarebnú vládu.“ Myslíte, že je pravdepodobná menšinová vláda s tichou podporou Motoristov a SPD?

Áno, Andrejovi Babišovi sa môže nakoniec splniť sen o jednofarebnej vláde. Je to riešenie, ktoré je z mnohých uhlov pohľadu nakoniec najprijateľnejšie – Babiš uprednostní efektívnosť a bude si ad hoc dohadovať podporu medzi zástupcami iných politických strán.

To sa môže premietnuť aj do vzťahov medzi stranami SPOLU (ak ešte budú existovať) alebo do vzťahov medzi SPOLU a STAN-om. Spolupráca na základe konkrétnych tém môže doterajšie vládne strany postupne rozklížiť. Každopádne jednofarebná Babišova vláda zmierňuje obavy, že by Babiš do kabinetu bral extrémistov a komunistov.

Kto je pravdepodobnejší partner do vlády – Motoristi alebo SPD?

Obe strany sa ponúkajú, menej „toxickí“ sú Motoristi. Tí od začiatku hovorili, že by chceli byť koaličným partnerom ANO, a k niektorým politikám SPD sa stavali rezervovane, hoci v iných s nimi súhlasia. Bude zaujímavé sledovať vyjednávania, akú podobu nakoniec vláda získa. V každom prípade však platí, že bez ohľadu na formu vládnutia bude Babiš potrebovať podporu oboch týchto strán (alebo niektorých ďalších).

Čo by znamenala koalícia ANO s radikálnejšími stranami, ako je SPD, v oblasti bezpečnosti a zahraničnej politiky?

V konečnom dôsledku by to znamenalo ohrozenie bezpečnosti ČR a poškodenie jej reputácie ako spoľahlivého partnera v zahraničí. Predstava SPD, že by sme mohli byť niečo ako „Švajčiarsko“, je úplne mylná a mimo reality. Väčšina ich programových bodov o väčšej suverenite popiera vývoj medzinárodného prostredia za posledné desaťročia. SPD ani Stačilo! nepredstavili žiadnu alternatívu k súčasným alianciám.

V každom prípade by ČR pravdepodobne prestala byť taká aktívna v pomoci Ukrajine. SPD otvorene vystupuje aj proti Ukrajincom na území ČR a Babiš hovorí, že bude „pre českých občanov“. Videli sme to aj v momente, keď Babiš vyhlásil, že by v prípade krízy nešiel pomôcť Poľsku – neskôr svoje slová zmierňoval.

Zaujímavé však je, že predstavitelia ANO v zákulisí nebývajú až takí tvrdí, preto bude potrebné počkať, ako sa situácia vyvinie. Teraz Babiš a spol. opakujú, že budú najmä „pre českých ľudí“. Aktuálne rozloženie síl naznačuje, že ak Babiš získa dôveru pre jednofarebnú menšinovú vládu, môže o podporu žiadať ktorúkoľvek zo strán v Snemovni, čo môže znižovať vplyv radikálov.

zdroj: LS

Je SPD najväčším prepadákom volieb?

Áno, Tomio Okamura z volieb vyšiel výrazne oslabený, do Snemovne sa navyše dostali zástupcovia ďalších subjektov, ktorí mu nepodliehajú a môžu ho pri konkrétnych hlasovaniach ďalej oslabovať. Problém je to aj finančne.

„Dali sme Českú republiku dokopy. Sme energeticky nezávislí od Ruska, diaľnice staviame rýchlejšie ako v Poľsku, hospodársky rast máme väčší než Nemecko a Rakúsko, mzdy rastú. Výsledok vládnych strán je totožný alebo dokonca o niečo lepší ako v roku 2021. Po štyroch rokoch, po takom ťažkom vládnutí, je to unikátne,“ čo hovoríte na takúto reakciu premiéra Fialu?

Myslím, že to, čo hovorí, je do značnej miery pravda. Nechcem komentovať unikátnosť, ale faktom zostáva, že vláda bola v mnohých oblastiach úspešná a podarilo sa jej aj niekoľko odvážnych krokov. Avšak ruka v ruke s tým ide nespokojnosť voličov, ktorí nič z toho dostatočne neocenili – a tu sa môžeme len dohadovať, prečo to tak je.

Kľúčom bude, ako voliči vnímajú každodenný život a akým spôsobom vláda svoje úspechy komunikovala, resp. nekomunikovala. Vo veľkej miere tiež rezignovala na podporu a rozvoj štrukturálne problémových regiónov a ľudia žijúci v týchto oblastiach sa cítili zabudnutí.

V čom je Babiš iný ako Fico, hrozí Česku maďarský alebo slovenský scenár?

Babiš sa vidí ako štátnik západného strihu a rád sa fotí s politikmi zo Západu. Pravdepodobne by nikdy nešiel podať ruku Putinovi. Hodnotovo je niekde inde ako Robert Fico, ktorý prešiel radikálnou zmenou. Fico chce byť „mostom medzi Východom a Západom“ a v mene Slovenska sa neštíti takmer ničoho.

Aktuálna verzia Roberta Fica je navyše hnaná potrebou akéhosi revanšu, čo u Babiša nie je až také viditeľné, hoci sa teší na návrat k moci a možno zmení fungovanie verejnoprávnych médií. Samozrejme, existujú styčné body – obaja sú rýchli, obaja majú problém s nepohodlnými novinármi, obaja používajú populistické a národovecké naratívy a surfujú na euroskepticizme.

Môžeme čakať zlepšenie česko-slovenských vzťahov na úrovni vlád?

Pravdepodobne áno. Otázkou je, aké praktické dopady to bude mať.

Ako sa do výsledkov volieb premietla geopolitická situácia a ruská hybridná vojna?

„Demokratický tábor“ vo veľkej miere stavil kampaň na geopolitickú situáciu, t. j. minimálne v časti politického spektra boli tieto otázky kľúčové. U druhého tábora išlo najmä o ekonomické vnímanie situácie a jej následkov. Zjednodušene – čím menej Ukrajincov tu bude (pretože nám berú prácu a zároveň poberajú dávky – protirečenie, na ktorom voličom nezáležalo), čím menej zbraní a munície pošleme, tým viac zostane pre nás…

Ruské vplyvy do predvolebnej situácie zasahovali nepriamo. Môžeme predpokladať, že ruské/Rusom blízke peniaze pomáhali proruským stranám (najmä Stačilo!). Rovnako bolo vidieť, ako niektorí politici úplne otvorene preberajú naratívy ruskej propagandy (v tomto kontexte je veľkým sklamaním výkon Lubomíra Zaorálka) a pomáhali ich šíriť vo verejnom priestore.

Ruský vplyv bol potom znateľný aj u ďalších mimoparlamentných zoskupení a v debatách na sociálnych sieťach, resp. všeobecne online. Trolie farmy sa podieľali na moderovaní online obsahu a zanášali priestor skutočným proruským svinstvom.

Mimo bezprostredný predvolebný čas je však cítiť posun v atmosfére spoločnosti, vnímaní legitimity inštitúcií a spochybňovanie takmer všetkého, na čom je založená liberálna demokracia. To nie je nič, čo by sa týkalo len ČR, tieto trendy vidíme všade vo svete – od USA po Slovensko. Polarizácia a klesajúca dôvera v štát a svetový poriadok hrajú do karát Rusku, prípadne Číne.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie