Banka varuje: Ponuka na jednoduchý zárobok cez WhatsApp je v skutočnosti nebezpečný podvod

Správy o rýchlom a jednoduchom zárobku sa v posledných mesiacoch šíria čoraz agresívnejšími spôsobmi. Scenár býva podobný: neznáme číslo sa ozve cez komunikačné platformy WhatsApp alebo Telegram, ponúkne „prácu z domu“, v rámci ktorej stačí lajkovať videá, písať krátke recenzie či plniť jednoduché online úlohy.

Ponuka na prvý pohľad pôsobí profesionálne, komunikácia je uhladená a pre časť respondentov správa nepôsobí podozrivo. Banky však upozorňujú, že v praxi ide vo väčšine prípadov o podvod, ktorého cieľom sú peniaze osloveného, citlivé údaje alebo zatiahnutie do nelegálnych finančných operácií.

Na zvýšený výskyt týchto útokov upozorňuje aj Tatra banka. Klientov informuje priamo vo svojej mobilnej aplikácii a pripomína základné pravidlá: neklikať na podozrivé odkazy, nezdieľať prihlasovacie údaje a byť obozretný pri „príliš dobre znejúcich“ ponukách.

Ako fungujú falošné brigády a prečo sú také presvedčivé

Podvodníci často začínajú úplne nevinne. Po prvom kontakte dostaneš drobné úlohy, ktoré vyzerajú banálne: napríklad hodnotenie obsahu alebo jednoduché „tasky“. Aby zvýšili dôveryhodnosť, pošlú aj reálne peniaze, neraz desiatky eur. Práve táto prvá platba je kľúčová: má vyvolať dojem, že spolupráca je legitímna.

Následne prichádza druhá fáza. Objavia sa „bonusové úlohy“ s vidinou výrazne vyššieho zárobku, no tentoraz už vyžadujú vklad vlastných peňazí.

Podvodníci to prezentujú ako štandardný postup – údajne si „kupuješ vstup“, plníš úlohy, rastú provízie a po dokončení si vyberieš vložené peniaze aj so ziskom. V skutočnosti je to moment, keď obeť často prichádza o peniaze a kontakt sa preruší alebo sa začne stupňovať nátlak na ďalšie platby, upozorňuje denník Pravda.

Riziko nie je len finančné. V niektorých prípadoch sa podvodníci snažia získať osobné doklady, bankové údaje alebo zapojiť obete do prania špinavých peňazí, kde sa z človeka stáva bez toho, aby o tom vedel „biely kôň“.

Útoky naberajú tempo

Podľa údajov Slovenskej sporiteľne, na ktoré sme ťa upozornili už v decembri 2025, Slovensko zažíva prudký nárast pokusov o digitálne podvody. Za tri roky sa počet incidentov zvýšil štvornásobne a spolu s tým rastie aj objem peňazí, o ktoré sa útočníci snažia pripraviť svoje obete.

Bankové dáta hovoria, že suma, o ktorú sa podvodníci pokúšali obrať klientov, vzrástla za posledných päť rokov o 500 %. Prvý polrok minulého roka pritom priniesol pokusy o krádež v rovnakej výške, akú banka evidovala za celý rok 2024.

Predvianočné obdobie označuje väčšina bánk za najviac rizikové počas celého roka. Hovorca Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Majer k tomu uviedol: „Podvodníci využívajú vyšší dopyt po tovare, časový tlak a zníženú pozornosť klientov. V tomto období evidujú banky aj orgány činné v trestnom konaní zvýšený počet phishingových kampaní, falošných e-shopov a investičných podvodov.“

Podobne varuje aj šéf bezpečnosti v Slovenskej sporiteľni Ján Adamovský: „Pred sebou máme veľmi háklivé obdobie, keď ľudia nakupujú darčeky online a strácajú ostražitosť. Chceli by sme apelovať na ľudí, aby si dávali veľký pozor, aby si overovali volajúcich či píšucich cez četovacie aplikácie a tiež, aby sa nenechali zmanipulovať.“

Banky pritom opisujú aktivity útočníkov ako organizovanú kriminalitu, ktorá neustále recykluje známe triky v nových obaloch a cieli na emócie, strach a pocit naliehavosti.

Bankové podvody na Slovensku vyleteli o 500 %. Zmanipulované obete prichádzajú o svoje úspory

Falošné telefonáty aj zneužitie názvu NBS

Národná banka Slovenska upozorňuje, že podvodníci sa čoraz častejšie vydávajú za banky, políciu či dokonca za NBS. V posledných prípadoch eviduje najmä falošné telefonáty, kde volajúci tvrdí, že treba okamžite poslať peniaze na „bezpečný účet“ – NBS zdôrazňuje, že takýto účet neexistuje.

Objavujú sa aj scenáre, keď sa podvodník vydáva za „vyšetrovateľa NBS“ a žiada údaje ku karte alebo účtu, pričom NBS upozorňuje, že spotrebiteľov takto nekontaktuje.

NBS zároveň varuje pred zneužívaním značky „NBS Shares“ (projekt technickej pomoci pre centrálne banky mimo EÚ), ktorá podľa upozornenia centrálnej banky nemá nič spoločné s investovaním či finančnými službami pre verejnosť.

V rizikových prípadoch ide aj o podvodné aplikácie, ktoré si obete v dobrej viere inštalujú do svojich mobilných zariadení. Útočníci potom vďaka nim môžu môžu zaznamenávať kliky, heslá, PIN-y či obsah potvrdzovacích SMS a zneužiť ich napríklad na čerpanie úveru alebo finančné prevody vo vlastný prospech.

„Aplikácie“, ktoré z teba spravia obeť v reálnom čase

K najnebezpečnejším trendom patrí aj zneužívanie NFC technológie. Podľa VÚB banky výskumníci ESET zaznamenali dramatický nárast (+800 %) podvodov, ktoré pracujú s prenosom údajov z platobných kariet cez NFC.

Útočníci často využijú vzdialený prístup do zariadenia a obeť následne navedú, aby „priložila kartu“ – v skutočnosti tým prenesie údaje do zariadenia podvodníka, ktorý ich vie zneužiť v reálnom čase.

Špecialista na kybernetickú bezpečnosť ESET Ondrej Kubovič to vysvetľuje takto: „Útočníci cielene manipulujú obeť tak, aby si stiahla falošnú aplikáciu vydávajúcu sa napríklad za Národnú banku Slovenska. Následne žiadajú priložiť platobnú kartu k mobilu a zadať či zmeniť PIN kód. Falošná aplikácia po priložení karty cez NFC prenáša údaje z karty a útočník ich v reálnom čase zneužije na bezkontaktné výbery z bankomatu alebo po replikácii karty na platby cez POS terminál.“

Odborníci preto opakujú rovnaké jadro odporúčaní: aplikácie sťahovať výhradne z oficiálnych zdrojov, neplniť „pokyny“ z telefonátu alebo chatu a nikdy nezadávať PIN či prístupy na žiadosť neznámej osoby.

Ak sa v komunikácii objaví tlak, časová tieseň alebo požiadavka na platbu či citlivé údaje, najbezpečnejší krok je okamžite konverzáciu ukončiť a situáciu si overiť priamo v banke alebo prostredníctvom oficiálnych kontaktov.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika