Banky na Slovensku vo veľkom zatvárajú pobočky. Experti varujú aj pred nárastom falošných peňazí

Tempo zatvárania bankových pobočiek v Nemecku výrazne akcelerovalo. Podľa údajov centrálnej banky Bundesbank klesol v roku 2024 počet fyzických pobočiek o 1 631, čo predstavuje medziročný pokles o 8,4 %.

Ide o prudší prepad než v predchádzajúcich dvoch rokoch, keď ubudlo približne 5 % pobočiek v roku 2023 a 6 % v roku 2022.

Za touto dynamikou stojí narastajúce využívanie digitálnych kanálov a nízka ziskovosť bánk. V snahe optimalizovať náklady obmedzujú prevádzku tradičných pobočiek, ktoré sú náročné na personál aj infraštruktúru. Najviac zatvárali veľké banky – až 1 280 pobočiek.

Menšie sporiteľne ukončili prevádzku 178 prevádzok, družstevné banky zrušili 186 prevádzok. Napriek tomu zostávajú práve sporiteľne s 6 926 pobočkami najrozšírenejším hráčom na nemeckom trhu, s podielom 38,8 %.

Nasledujú družstevné Volksbank a Raiffeisenbank so 6 402 pobočkami. Hlavné banky vrátane Deutsche Bank mali ku koncu roka 2024 už len 3 292 pobočiek.

Tento trend naberá čoraz jasnejšie kontúry aj na Slovensku. Národná banka Slovenska (NBS) pre Startitup potvrdila, že počet kamenných pobočiek systematicky klesá aj u nás.

„Za posledných päť rokov sa ich celkový počet znížil o 223. Najväčší úbytok zaznamenal Bratislavský kraj (–47 pobočiek), naopak, najmenší Trenčiansky kraj (–17 pobočiek),“ uviedla centrálna banka vo svojom stanovisku.

Tento vývoj podľa nej zrkadlí širší trend v rámci sektora – digitalizáciu služieb a meniace sa preferencie klientov.

Pobočky sa presúvajú do obchodných centier alebo zanikajú

Aj keď NBS nemá konkrétne dáta na úrovni obcí či vekových skupín, v praxi sa podľa nej ukazuje, že bankové pobočky menia svoju formu. Viaceré prechádzajú na bezhotovostný režim, iné sa premiestňujú do dostupnejších lokalít – typicky do obchodných centier. Ich funkcia však nie je len transakčná.

„Fyzické pobočky dnes často zohrávajú aj edukatívnu úlohu – napríklad pomáhajú klientom s prechodom na digitálne služby,“ uvádza NBS.

To môže byť kľúčové najmä pre klientov, ktorí nemajú prístup k smartfónom alebo sa necítia komfortne pri využívaní online bankovníctva. Zánik fyzických prevádzok by preto mohol potenciálne zasiahnuť najmä starších ľudí či obyvateľov menších miest a obcí.

Slovenské komerčné banky zatvárajú viac, zahraničné pobočky menej

Národná banka Slovenska potvrdzuje, že trend redukcie fyzickej prítomnosti nie je úplne jednotný naprieč celým sektorom. Rozdiely sú najmä medzi slovenskými komerčnými bankami a pobočkami zahraničných bánk.

„Viac pobočiek zatvárajú slovenské komerčné banky, pretože majú rozsiahlejšiu sieť ako pobočky zahraničných bánk. Tie často prevádzkujú len jednu hlavnú pobočku a viac nižších organizačných jednotiek,“ vysvetľuje NBS.

Z konkrétnych príkladov uvádza UniCredit Bank, ktorá znížila počet organizačných jednotiek o 17, zatiaľ čo Fio banka ich počet naopak zvýšila o 7. To ukazuje, že každá finančná inštitúcia pristupuje k optimalizácii siete individuálne, podľa vlastnej obchodnej stratégie, nákladovosti a typu klientely.

Digitálne služby ďalej rastú, ale chýba jednotná metodika

Digitalizácia bankových služieb na Slovensku pokračuje. Väčšina bánk poskytuje online aplikácie a pravidelne inovuje ich funkcionalitu – od mobilného podpisovania dokumentov až po prehľad investícií a personalizované notifikácie.

NBS predpokladá, že trend využívania digitálneho bankovníctva bude rásť aj naďalej. Upozorňuje však na to, že samotný pojem „digitálne bankovníctvo“ nie je štatisticky presne definovaný.

„NBS nedisponuje uceleným prehľadom o všetkých aspektoch digitálnych služieb. Rovnako nie je jasné, s ktorou krajinou by sa mal vývoj na Slovensku porovnávať,“ uvádza centrálna banka.

Z toho vyplýva, že hoci digitálne kanály rastú, absentuje jednotná metodológia na meranie ich penetrácie alebo vplyvu na klientov. V praxi však zmena už prebieha. Klienti si zvykli na intuitívne aplikácie, prehľadné internetové bankovníctvo a minimalizáciu návštev kamenných pobočiek. Zmluvy, investície, hypotéky aj bežné účty sa dnes čoraz častejšie vybavujú cez mobil.

Banky sa menia na technologické platformy

Vývoj v Nemecku aj na Slovensku potvrdzuje širší posun bankového sektora od tradičných modelov k hybridným alebo plne digitálnym riešeniam. Zatiaľ čo veľké banky zefektívňujú prevádzku a znižujú počty kamenných prevádzok, niektorí hráči na trhu – ako spomínaná Fio banka – budujú nové pobočky, aby sa priblížili špecifickým segmentom klientov.

Tento vývoj polarizuje prístup k bankovým službám. Na jednej strane stoja klienti, ktorí preferujú osobný kontakt, fyzické poradenstvo a klasické prevádzky. Na druhej strane sú používatelia mobilných a webových aplikácií, ktorí od banky očakávajú rýchlosť, nonstop dostupnosť a technologickú jednoduchosť.

Banky preto čoraz častejšie stoja pred otázkou, ako optimalizovať sieť a zároveň si udržať dôveru všetkých klientskych skupín – bez ohľadu na vek, digitálne zručnosti alebo miesto bydliska.

Aj hotovosť má svoje riziká

Kým banky digitalizujú služby a zatvárajú pobočky, riziká hotovostných platieb neklesajú. Práve naopak – v Nemecku zaznamenala centrálna banka výrazný nárast falzifikátov.

Podľa čerstvých údajov Bundesbank stiahli nemecké úrady z obehu v prvom polroku 2025 až 36 600 falošných eurobankoviek v hodnote tesne pod 2,1 milióna eur. Ide o nárast o 8 % oproti druhému polroku 2024. Hoci sa tieto čísla môžu zdať vysoké, z pohľadu celej populácie ide o deväť falošných bankoviek na každých 10 000 obyvateľov.

„Stále ide o nízke čísla, ale podvodníci čoraz viac používajú 50- a 100-eurovky pri nákupoch drahšieho tovaru,“ upozornil člen predstavenstva Bundesbank Burkhard Balz.

Najčastejšie sa falšovali práve bankovky v hodnote 50 a 100 eur, ktorých počet medziročne vzrástol o 27 % a 38 %. Naopak, falošných 200- a 500-euroviek výrazne ubudlo.

Z falošných peňazí mizne nápis „MovieMoney“

Bundesbank upozorňuje aj na to, že tzv. „jednoduché falzifikáty“ síce mierne ubudli, no stále tvoria významnú časť prípadov. Mnohé z nich majú na lícnej strane nápis MovieMoney a na rubovej strane Prop copy – teda ide o repliky určené pôvodne na filmové alebo reklamné účely.

Niektorí falšovatelia však tieto nápisy začali zakrývať a nahrádzať falošnými podpismi, čo sťažuje ich odhalenie pri bežnom používaní.

Falošné nie sú len bankovky, pribudli aj falošné mince

V rovnakom období úrady odhalili aj 68 400 falošných euromincí, čo predstavuje nárast o 12 % oproti predchádzajúcemu polroku. Väčšina z nich boli 2-eurové mince – až 91 % všetkých prípadov. Najviac falšované boli najvyššie nominály (1 euro a 2 eurá), pričom podvodníci využívajú najmä nekvalitné kópie s rozmazaným reliéfom, nepresnou farbou a slabým magnetickým účinkom.

Aby sa predišlo škodám z falzifikátov, Bundesbank organizuje bezplatné tréningy na rozpoznávanie falošných peňazí – pre bankový sektor, obchodníkov aj verejnosť. Záujemcovia môžu absolvovať aj online školenia dostupné priamo na webe Bundesbank.

V čase, keď sa bankové služby presúvajú do mobilu, nezabúdajme, že aj hotovosť má svoje úskalia. A že kontrola peňazí v peňaženke môže byť niekedy rovnako dôležitá ako silné heslo v bankovej aplikácii.

Čítaj viac z kategórie: Financie a kryptomeny