Bežná činnosť, ktorou si zlepšujú život miliardári aj vedci z Harvardu. Stačia 2 minúty denne

Meditácia sa v posledných rokoch stala fenoménom, ktorý sa dostal z budhistických chrámov až do zasadacích miestností najväčších firiem. Miliardári ako Jeff Bezos či Warren Buffett ju opisujú ako nástroj, ktorý im pomáha robiť lepšie rozhodnutia. A neurovedci z Harvardu priniesli dôkazy, že pravidelná meditácia mení štruktúru mozgu už po ôsmich týždňoch.

Na rozdiel od predstavy o hodinách strávených v lotosovom sede s kadidlom však najúspešnejší ľudia sveta stavajú na jednoduchosti. Stačia dve minúty denne.

Čo sa deje v mozgu počas meditácie

Výskum Dr. Sary Lazar z Massachusetts General Hospital pomocou magnetickej rezonancie ukázal, že meditácia vedie k merateľným zmenám v mozgu. Amygdala, centrum strachu a úzkosti, sa zmenšuje. Prefrontálna kôra, ktorá riadi rozhodovanie, sa zhrubuje. A takzvaná sieť východiskového režimu, ktorá sa spája s túlaním mysle a nadmerným premýšľaním, sa upokojí.

Dlhšie sedenia v trvaní 20 až 45 minút denne prinášajú štrukturálne zmeny mozgu. No už krátke, dvojminútové meditácie majú funkčné účinky – zlepšujú pozornosť, prepojenie mozgových oblastí a schopnosť zvládať stres.

Mnoho ľudí si meditáciu spája s komplikovanými rituálmi. To odrádza, pretože predstava hodiny strávenej v tichu či exotickými praktikami je pre bežný život nepraktická. Najúspešnejší lídri preto meditujú tam, kde sa práve nachádzajú – v lietadle, aute či pred pracovným stretnutím.

Podstata je jednoduchá: sadnúť si, zavrieť oči, sústrediť sa na dych. Myšlienky prídu, no kľúčové je nechať ich odísť a vrátiť sa k dýchaniu. Takto meditáciu popisuje aj miliardár Ray Dalio, zakladateľ najväčšieho hedžového fondu na svete, ktorý ju pripisuje svojmu 20-miliardovému majetku.

Dve minúty, ktoré menia každodenné rozhodnutia

Najväčšia sila meditácie sa ukazuje mimo samotnej praxe. V stresovej situácii dokážeš reagovať pokojnejšie, pri záchvate úzkosti zastavíš negatívnu špirálu v zárodku a pri impulzívnych rozhodnutiach si všimneš, že ich dokážeš odložiť. Neurovedci tento efekt nazývajú metakognícia, schopnosť myslieť o vlastnom myslení.

Je to akási mentálna verzia „super sily“. Umožňuje reagovať s odstupom, namiesto toho, aby ťa ovládli emócie.

30-dňová výzva

Ak si meditáciu ešte nevyskúšal, neurovedkyňa Sara Lazar odporúča začať jednoducho: nastav si budík na dve minúty, zavri oči a sleduj svoj dych. Keď sa myseľ zatúla, jemne ju vráť späť. Tento proces je ako tréning svalov, každé jedno „vrátenie“ myšlienky je posilňovaním pozornosti.

Prvých sedem dní si zapisuj, ako sa cítiš, ako sa menia tvoje reakcie na stres a aký máš spánok. Po mesiaci uvidíš, že malé zmeny sa začnú kumulovať.

Efekt zloženého úroku pre mozog

Výskumy potvrdzujú, že meditácia funguje ako zložený úrok pre mentálne zdravie. Každý deň pridáva ďalšie benefity: lepší spánok, jasnejšie myslenie, kvalitnejšie vzťahy či vyššiu kreativitu.

Štúdia v časopise Psychological Science ukázala, že už dva týždne meditácie zlepšujú pracovnú pamäť a sústredenie. Výskum publikovaný v Health Psychology preukázal, že meditácia znižuje hladinu stresového hormónu kortizolu až o 23 percent.

Meditácia nemusí byť ľahká od prvého dňa. Myseľ prirodzene blúdi a niekedy je ťažké udržať pozornosť. No aj dve minúty denne sú signálom, že si začal trénovať svoj mozog. Postupne prichádza viac pokoja, väčšia kontrola nad emóciami a jasnejšie uvažovanie.

Každé ráno máš na výber. Buď začneš deň chaoticky, alebo si vyhradíš dve minúty na to, aby si sa stal „CEO vlastnej mysle“. Miliardári na to prišli dávno. Veda im dala za pravdu. Teraz je rad na tebe.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking